Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Koberček 6

23
reakcií
1269
prečítaní
Tému 2. januára 2013, 18:55 založil ether.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
16. 01. 2013
3
12. 07. 2013
24
07. 12. 2012
4
28. 12. 2012
17
28. 12. 2012
3
13. 04. 2013
2
 
 


1.
označiť príspevok

ether muž
   2. 1. 2013, 18:55 avatar
Sevastopoľ. Mesto obmedzených možností. Trvalo len pár hodín po tom, čo sme dorazili, aby sme si uvedomili, že tu sme na konci nášho úteku a že sa budeme musieť vrátiť. Ťažké pochopenie, že toto nikam nevedie, nikam neviedlo a nikam viesť ani nebude. Preto nemá zmysel utekať, pretože aj tak sa nakoniec musíte vrátiť k svojmu životu. Klaudia len ticho sedela na lavičke a smutne pozerala chvíľu na mňa, chvíľu na more. Pohľad na more musel byť plný nádeje, ja som naopak predstavoval presný protipól. Bol to najsmutnejší deň tejto cesty, obaja sme celý deň sedeli ako zmoknutí a každý z nás myslel na to, k čomu sa vráti. Ona si nejasne uvedomovala, že Maťo bol skvelá voľba a že je najlepšie s ním ostať, to však bude ťažké po tom všetkom, čo sa v posledných dňoch udialo. Ja som vedel, že som nikam neušiel, že sa vrátim do smutného skľúčeného kolobehu prázdnej zábavy a trýznivých pocitov.

Celý deň sme sa smutne potĺkali po meste a nevedeli čo so sebou. Konečne sme narazili na podivnú putiku zapadnutú v úzkej uličke. Najedli sme sa a dali sme si po pive, Klaudia si presunula stoličku ku mne, pobozkala ma a skleslo sa na mňa zahľadela.
-Alex, čo s nami bude?-
-Neviem Klaudia, neviem, čo bude. Ale vieš, že sa budeme musieť vrátiť.-
-Nechcem ísť naspäť. Viem, že by som mala, ale nechcem... a zároveň chcem.-
-Maťo, že?-
-Áno.-
-Myslíš, že bola chyba ísť so mnou?-
-Nie, to určite nie. Páčilo sa mi to, potrebovala som to a spravila by som to znovu.-
-Aj s tým, čo bolo medzi nami?-, pokúsil som sa o úsmev.
-Aj s tým. So všetkým.-
Opäť ma pobozkala a ja som uhol pohľadom. Na stene visel plagát, ktorý pôsobil dojmom, že ho včera niekto narýchlo vytlačil na ihličkovej tlačiarni. Zvedavo som si ho obzeral, nebol vôbec štýlový, skôr informačný ako estetický. Hlásal koncert skupiny na dnes večer, názov Mutagen mi nič nehovoril, ale aj tak sa mi zdalo, že nemáme čo robiť.
-Ideme?-
-Tam?-
-Vlastne tu, dnes večer.-
-To sú pankáči?-, opýtala sa s neveľkým nadšením. Vedel som, že punk nie je práve jej šálka kávy, čaju, čokolády alebo čohokoľvek. Tak som sa len nadšene usmial a prikývol. Nebolo o čom, išli sme. Obaja sme to potrebovali, na chvíľu vypnúť, utiecť pred útekom.

Večer bolo všade pološero slabého osvetlenia, cigaretového dymu a ľudského potu. Mlela sa tu masa ľudí, nezdalo sa mi, že by nás tu bolo až tak veľa, ale keď sme sa všetci stretli pod jednou strechou, tak nás bolo až absurdne veľa. Skupina hrala a že boli skutočne dobrí, ľudia pili a bavili sa. Keď som vybehol na pár sekúnd von na cigaretu do čistého vzduchu, tak vonku stálo niekoľko párikov a nádejných zaľúbencov, ktorí pod tlakom danej chvíle riešili svoje životy v neskonalej intenzite slzami, krikom, bozkami. Vnútri sme pod vplyvom alkoholu zažili s Klaudiou druhú a poslednú fázu zblíženia. Neskôr, keď sme sa vracali domov, tak sme cestovali už len ako dobrí priatelia, podľa vzoru a pravidiel sveta, do ktorého sme šli.
Ani neviem ako, ale zrazu som sedel za stolom v rohu s pankáčom, ktorý bol oblečený do smokingu. Jeho vyšinutá tvár, číro a smoking bola pekelná kombinácia, ktorá ma tak priťahovala. Keďže som v tej dobre ovládal ruštinu asi na úrovni No počkaj, zajac!, tak sme sa snažili dohovoriť opitou angličtinou. Bol to ten vzácny moment, keď sa stretnú dvaja ľudia oklamaní božími slovami o tom, že všetko je dokonalé, krásne a má svoj účel. My sme nevideli ani dokonalosť a ani účel, možno jediná krása sa nám javila ako skutočná vo svojej absurdnosti.
-Vieš, keby Boh bol skutočne chcel, aby bol svet dobrý a úžasný, tak by nikdy nedovolil, aby sme sa my narodili.-, predniesol prorocky.
-Neviem, či by som to videl až tak čierne.-, ozval sa vo mne skrytý optimista a milovník života vo všetkých jeho podobách a prejavoch.
-Ale áno, nevyhnutne je to tak. My nie sme TEN hnus, ktorý ľuďom ukazuje odvrátenú stranu. My sme TEN hnus, ktorý je vrcholným prejavom sveta. My sme ten toaletný papier, ktorý sklamaný po prdnutí, ktoré malo byť niečím viac, zahadzuješ do misy.-
-Čo je na nás tak hnusné?-, úprimne ma zaujímalo.
-To, že sme. Naša existencia má podstatu hnusu, nie je na nej nič hnusné, len je hnusom sama osebe.-
Po tomto rozhovore odišiel za svojou partiou, kde sa v dave mihla nejaká krásavica, krásna tak, až mi zmäklo srdce a stvrdlo... no nebudem to rozpitvávať. Až o niekoľko rokov neskôr som si uvedomil, že tento prorok v smokingu bol Iľja, keď sme si to obaja uvedomili, tak sme šli popukať do smiechu. Ako povedal Iľja „Ten hnus nás k sebe osudovo priťahuje.“. Tá krásavica, ktorá sa zjavila a hneď aj zmizla v dave nebol pochopiteľne nik iný ako Nasťa. Ach Nastenka, ešte veľa utrpenia a času prešlo, kým sme sa stretli vo vzájomnom šťastí.

-Bože, to bola noc.-, ťažko vzdychla Klaudia vedľa na posteli. S ťažkým bolehlavom som prikývol a hľadel na jej nahý chrbát a zadok, kým vstávala. Predsa len, vždy je niečo uspokojujúce na ženskej spoločnosti, niečo vo vás kričí, že ste úplný, už nie ste muž – polovica tvorstva – ste dvaja – základ tvorstva. Životná jednotka v dvojke alebo pokojne aj naopak, v tej chvíli je to už jedno.
-Otoč sa.-, povedal som ešte zo včera zachrípnutým hlasom. Klaudia sa otočila, nahá, v rukách prevracajúca tričko, s oťapeným úsmevom. Plne som prežíval ženskú krásu, keď sa začala obliekať, tak to začalo byť depresívne, celé zle. Začal som myslieť na Sylviu a krivky tejto žienky ma niesli k temnej víle, ktorá mi zohrievala krv až nad bod varu, na bod kypenia. Videl som v hlave ako sa mi pení krv v nemilosrdnom teple, ako varí srdce a mozog v bublajúcej nástojčivosti, ako vháňa páľavu aj do poslednej pokojnej bunky. Toto boli chvíle, v ktorých som si bol istý, že som stratil zdravý rozum a vtedy som si nejasne uvedomoval, že duševne chorý si neuvedomuje, že je chorý a teda som bol zdravý, ale v tom istom okamihu toto pravidlo spôsobilo, že som bol podľa neho dokonale narušený.

Celý deň sme potom s minerálkami v ruke a poslednými zvýšenými cigaretami hľadeli na more. Z tohto bodu sa zdalo, že stojíme na Myse kraju sveta a pred nami sa v búrlivom hluku rozlieva ničota. Ten večer sme nastúpili na autobus a vycestovali na Kyjev, tam sme mali prestúpiť a vrátiť sa do rodnej krajiny pod Tatrou, Matrou a Fatrou. Pociťovali sme zvláštnu únavu, zároveň sme boli oddýchnutí. Po prestupe v Kyjeve sme sa viezli cez Žytomýr a až sme nechali jeho krásne svetlá za nami, tak zrazu všetko dostalo zmysel, všetko bolo tak, ako má byť. Bolo úplne prirodzene správne, že sme ušli, že sme zradili priateľa a rodičov, bolo najsprávnejšie na svete, že Sylvia ma vymenila za toho druhého.

Po prekročení hraníc Slovenska som pocítil strach, vedel som, že jediný rozumiem tomu, že všetko sa dialo a udialo tak ako malo a že nikto iný to tak nevezme, toľko vysvetľovania, toľko naprávania, toľko hnevu. V očakávaní týchto nepríjemnosti mi srdce zase zapišťalo za cestou. Tento krát som ani netúžil tak po ceste ako po cieli. Chcel som tam niekde ostať a hovieť si vo svojom pokoji, v nedotknutosti. Vrcholky hôr sa čneli nad nami, obor so svojou rodinou obríčat a háremom obrýň. Snehom pokryté ako by si dali čiapočky proti nemilosrdnému vetru, obryne si naopak bez čiapok zapletali biele vlasy do vrkočov, ktoré im padali na plecia. Skaly ich tiel nás strážili ako monumenty božích stavieb.

Doma to rozhodne nebolo pekné ani dobré, najprv krik, potom plač. Ako to ale vždy býva, všetko pominie a ako v rozprávkach sa aj na dobre obráti. Horšie som si predstavoval stretnutie s Maťom, Klaudiu poslal kadeľahšie, ale nejako som tušil, že sa to časom urovná. Teraz bol rad na mne.
-Ahoj.-
-Čo chceš?-
-Čo myslíš?-, vystrel som ospravedlňujúco ruku s nastavenou cigaretou.
-No som zvedavý, že čo mi povieš.-, povedal a prehodil si bundu cez seba. Šli sme na naše fajčiarske miesto.
-Vieš,-, ošíval som sa niečo povedať, pretože som mal pocit, že pochopenie z druhej strany nepríde,- nebudem ti hovoriť nič o tom, že sa to proste stalo, aj keď to je pravda. Potrebovali sme to. Obaja.-
-Mohli ste sa aspoň ozvať. Koniec koncov som mohol ísť aj s vami.-
-Neviem, mohol. Ale všetko sa to zbehlo tak rýchlo.-
-Tak rýchlo ste na mňa zabudli.-
-Nezabudli, celý čas som myslel na to, že čo ti povedať.-
-Určite aj keď si bol v posteli s Klaudiou.-, padla výčitka.
-Samozrejme, že nie.-, skúsil som úprimnosť, strelil mi za ňu. Pokorne som prijal svoj trest a naklonil hlavu na opačnú stranu, aby som podľa Džej Krista nastavil druhú tvár. Úder už neprišiel. Videl som, že kamarátovi je smutno. –Prepáč.- , povedal som potichu a objal som ho.
-Je to zrada.-, zavzlykal.
-Je. Ale Klaudia ťa miluje, to som spoznal určite.-
-Nemiluje.-
-Netrep. Miluje a chce byť s tebou.-
-Skutočne?-
-Poď!-, schmatol som ho za bundu a ťahal.
Dotiahol som ho so sklonenou hlavou (obaja sme mali sklonenú hlavu) až pred Klaudiin dom a zazvonil som. Otvorila Klaudia s opuchnutými očami, Maťo zachrčal v snahe niečo povedať a ja som znervóznel. Keď som nervózny, tak sa smejem. Takže ja som sa začal uškierať na pol ksichtu.
-Klaudia. Maťo.-, zaúpel som prosebne.
-Už nikdy viac.-, povedal chladne Maťo.
-Už nikdy viac.-, povedala hrejivo Klaudia.
-Už nikdy viac.-, povedal som prísažne.
Všetci sme sa zasmiali a padli do objatia. Nakoniec som ich nechal, nech si pestujú a hoja ranenú lásku. Kráčal som v prítmi domov a usmieval som sa. Teraz bolo naozaj všetko v poriadku. Hrejivé teplo sa mi rozlievalo po duši a tele, samozrejme až kým nenarazilo na mŕtvolný chlad diery v duševnom podlaží. Tá diera mala názov Sylvia a jej menovkyňa nezaháľala a spôsobila pípnutie mobilu.

„Od: Sylv
Ahoj.Počula som, že si späť. To som rada, chcem pre teba len to najlepšie. Nestretneme sa?“

Všetky okná v mojej duši umreli prievanom a v hroznom hluku sa rozsypali po dlaždiciach ulíc mesta Psyché. Hrdlo vyschlo, keďže šokované slinné žľazy sa pozabudli v produkcii a telo sa zachvelo v nápore hurikánu. Preto dávajú hurikánom ženské mená. Moje dediny zaplavila tmavá voda, strechy vzal víchor a blesky vyhodili poistky, v správach vystrašený moderátor ukazoval na mapu mňa a ukazoval ako sa s desivou rýchlosťou ženie hurikán Sylvia.

Raz už spravil spúšť.
Súhlasí Scarlett X, Mojka, Ónya


2.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 19:00 avatar
som si to precitala,bo tam mas za kobercom cislo 6


4.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:36 avatar
co znaci pre teba sestka?Okrem toho,ze je to sucet cisel v novom roku.


5.
označiť príspevok

Ranexill muž
   2. 1. 2013, 19:37 avatar
Cooo?
Prečo si to sčítala? a radsej neodčítala?


9.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:44 avatar
scitanie je mi sympatickejsie.


6.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 19:39 avatar
v roku 1666 vraj velky ohen znicil jeden kostol niekde v Londyne
moj ty boze


7.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:43 avatar
a to ti je az taka tragedia? Dufam,ze s veriacimi.Aspon sa rychlejsie dostali do neba.


8.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 19:44 avatar
ostali z nich do dnesneho dna mrtvolne vosky


10.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:45 avatar
ale doma ich predsa nemas,ci sa mylim?


11.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 19:47 avatar
nie,doma mam bakterie a tu na df ta caka virus..bud odides,alebo ta tu zaviria a zabalia ta do koberceka a hodia do kufra


12.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:50 avatar
nahodou.Zatial ste tu vseci sympaticky a troska rafnuti,ako ja.
A nasla som si tu aj kamosa,ktory odo mna kupi stare topanky.  


13.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 19:52 avatar
ze kamos,ten si bude tak akurat po case a to dost kratkom na tebe uvolnovat svoje plyny


14.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:59 avatar
snad nie.Ci fakt je taky smrad? Bez urazky teraz.


15.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 20:01 avatar
a ja ta pred nim bez urazky varujem..zozelenies z neho a stane sa tu z teba mimozemstan,stratis zdravy usudok


16.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 20:04 avatar
Tebe sa to stalo?Nevraj ze z neho.


17.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 20:06 avatar
celkovo z df som si zacala viac uvedomovat pritomnost Elfov
potrebujem uz dlhsi cas,aby som sa vratila do normalu ..no neznie to uzasne ?
Súhlasí Enigma


18.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 20:07 avatar
Elf-tvoj talizman?ci boh?ci diabol?mimon?


19.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 20:08 avatar
bohuzial iba respirator


20.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 20:11 avatar
o je mi luto.Takze problem s dychanim.
Vsetci sme nejako chorí.


21.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 20:12 avatar
hej,je to tu nepriedusne uzvarete


22.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 20:15 avatar
tak ahoj.A drz sa

ranexil,potom daj odresu kde ich mam zaslať. 


23.
označiť príspevok

Luciferium žena
   2. 1. 2013, 20:21 avatar
vsak vies,vypoved som si uz podala,kolegovia sa uz tesia
IQ mas ako vidim vysoke,tak si fajn zadiskutuj hlavne s ruwolfom,ja som tu iba kristalovo cisto po cely cas jedina z nich kecala chujoviny a no a co,ze mam z vas najnizsie IQ ?
ja sa za to nehanbim


24.
označiť príspevok

Sinaja žena
   3. 1. 2013, 00:06 avatar
čo také "mrtvolne vošky" zvyknu konať? A ako ich rozpoznávaš?


3.
označiť príspevok

Enigma žena
   2. 1. 2013, 19:35 avatar
to čo za literatura? Pekne. Velmi pekne.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 13:54,  Už roky sem masovo prúdia a v tomto roku prišlo ešte viac migrantov ako v minulom roku tak o...
dnes, 13:50,  takže dalsia otazka, čo s liberálnou politikou......na hraniciach sme sa zhodli....EU...
dnes, 13:49,  Treba v prvom rade chrániť hranice, už majú mnohé krajiny EU obrovské problémy s...
dnes, 13:47,  Chrániť hranice ako si chránia hranice Japonci či Austrálčania.
dnes, 13:44,  takže sa môžeme zhodnut v jednom, a to ochranou hranic EU.....a co s liberálnou...
dnes, 13:41,  aj my možme chraniť svoj štat......so stavanim plotov máme skusenosti.....Kotleba a Harabin...
dnes, 13:38,  To, že v EU vládnu blázni ktorí pracujú na likvidácii Europy je iná diagnoza. Tu majú...
dnes, 13:37,  Momentálne sme v EU !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ochrana hraníc sa rieši ?????? Ako ? Tým že sa...
dnes, 13:35,  si pofukaný dosť ?, alebo ťa možem aj ja.....pravda bolí že?
dnes, 13:31,  naivny ondrej a jeho lichotky
dnes, 13:27,  Aha a zmeniť nasilu myslenie ludi v EU?......vyfackaj sa ty.....
dnes, 13:26,  Takže nie si proti vystupeniu z EU......Ochrana hranic EU sa rieši.....EU je ale liberalna...
dnes, 13:25,  Ty nie si normálny ! Chrániť hranice EU !!!!!!!!!!!!!
dnes, 13:24,  Hlupáci ako ty likvidujú Europu, ty sa vyfackaj. Vieme aké obrovské problémy moslimovia...
dnes, 13:22,  Chrániť hranice EU ako Japonsko či Austrália ! Sme momentálne v EU !
dnes, 13:14,  Tak prave ten plan ma zaujima......ešte sa s ním nepochvalili.......alebo ano?.....
dnes, 13:07,  no ved musia brať do uvahy naše nazory......my im ale nemôžeme zakazať, aby prijimali...
dnes, 13:03,  Vladimir Vladimirovic Putin najkrajsia a najcistejsia bytost aka kedy chodila po zemi medzi...
dnes, 13:00,  vidíš to sam nevieš ako by to malo byť..... a nevedia to ani takí ako Harabin a Kotleba...im...
dnes, 12:59,  https://youtu.be/y5E6XoF6_XY
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Falošný priateľ je horší ako nepriateľ, pretože nepriateľovi sa vyhýbaš a priateľovi veríš.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(93 789 bytes in 0,518 seconds)