Keď 1. septembra 1939 zaútočilo nacistické Nemecko na Poľsko, našli sa aj Slováci, ktorí nechceli bojovať po boku Hitlera.

Jedným z nich bol Imrich Gablech, ktorý 7. júna 1939 odletel z Piešťan do Poľsku spolu s ďalšími siedmimi slovenskými letcami.

Začiatok vojny zastihol Gablecha na letisku Deblin, kde sídlila letecká škola. Na druhý deň, 2. septembra 1939, podnikli Nemci na Deblin veľký nálet. Gablech skočil do starého dvojplošníka Potez 25 a vzlietol s ním, aby ho zachránil pred istým zničením. Štartoval medzi padajúcimi bombami a počas vzletu musel preskakovať krátery po bombách. Mal však smolu – všimli si ho dve nemecké stíhačky a vrhli sa na neho. Videl, že proti nim nemá šancu a tak sa rozhodol núdzovo pristáť na čistinke v lese. Pritom však lietadlo narazilo do pňa a prevrátilo sa. Gablech pri tom vyletel z kokpitu a stratil vedomie. Keď sa prebral, videl, že starý Potez úplne zhorel, jemu sa však nič nestalo.

Pri bombardovaní Deblina zahynuli traja zo skupiny československých letcov – Česi Štěpán Kůrka a Zdeněk Rous a Slovák Ondrej Šándor. Ďalší štyria boli zranení. Nasledoval ústup z jedného letiska na druhé smerom na juhovýchod k Rumunsku, s ktorým vtedajšie Poľsko hraničilo. Keď sa 17. septembra 1939 k nemeckému útoku pridal Sovietsky zväz, padol Gablech do zajatia Červenej armády. Sovietska tajná služba ho obvinila zo špionáže a odsúdili ho na päť rokov ťažkých nútených prác. Neskôr mu pridali ďalších desať za vymyslenú účasť na väzenskej vzbure.

Vystriedal viacero táborov, chvíľu bol v uhoľnej bani, až skončil v republike Komi na severe Ruska. V lete väzni stavali železničnú trať, v zime pílili stromy. Pekelné podmienky prežil iba vďaka tomu, že neplnil normy. Boli príliš vysoké a väzni, ktorí ich naplnili, dostali síce o niečo lepší prídel jedla, ale za pár mesiacov sa úplne zodrali a umreli. Gablech radšej zvolil menej jedla, ale aj menej pracoval. Na deň mal iba 300 gramov chleba a hrnček špinavej vody, ktorej hovorili polievka. Schudol na 40 kíl a dočasne stratil zrak. Po vojne mal veľké problémy so žalúdkom a musel absolvovať viacero operácií.

Všetko sa zmenilo po nemeckom útoku na Sovietsky zväz. Z väzňov sa zrazu stali spojenci a prepustili ich. Gablech pri prvej príležitosti odišiel do Británie, kde ho už československé exilové úrady považovali za mŕtveho. Chcel znovu lietať, ale zdravotné problémy z gulagu sa prejavili naplno. Počas jedného cvičného letu dokonca stratil vedomie a takmer havaroval.

Lekári si však chvíľu mysleli, že simuluje, pretože neverili tomu, čo im o gulagoch rozprával. Po sérii vyšetrení mu ďalšie lietanie zakázali a preškolili ho na leteckého dispečera. Navádzal lietadlá na pristátie na dôležitej leteckej základni Manston. Po skončení vojny sa stal veliteľom letiska v Havlíčkovom Brode. Keď sa vo februári 1948 dostali k moci komunisti, z armády ho vyhodili podobne ako všetkých „západných“ vojakov. Na chvíľu ho zavreli a potom si nemohol nájsť poriadnu prácu. Keď sa aj zamestnal, dostával za rovnakú prácu o polovicu menej ako iní. So svojím kádrovým posudkom totiž nemal nárok na žiadne odmeny a príplatky.

Napriek všetkému sa však Imrich Gablech dožil úctyhodného veku 101 rokov a na sklonku života dostal aj najvyššie české a slovenské vyznamenania.

-

Nuž a toto je tiež príklad, prečo Drbnutý Jakobín a spol. považujú „liberálny extrémizmus" za najväčšiu hrozbu pre seba. Pretože takíto slobodní ľudia by obdivovateľov obludných režimov za klamstvá typu „komunisti zobrali slobodu kšeftárom, podvodníkom, zlodejíčkom a nemorálnym cynickým a arogantným milionárskym prasatám,” bili ako žito.

Áno, hitlerovská karta vždy zaberie. Bravo, náš pošahaný slniečkový pako. Roztoč to naplno!