„Dnešní kresťania na Slovensku deformujú kresťanstvo aj kristovské princípy. Viem, že sú na Slovensku ľudia, ktorí sa hlásia k ateizmu, ale žijú kristovskými princípmi a hodnotami oveľa viac ako ľudia, ktorí o sebe prehlasujú, že sú kresťania," hovorí pre Aktuality evanjelická farárka Anna Polcková. Podľa nej bolo chybou, že doteraz neprišlo k odluke cirkví od štátu a závislosť na štáte vedie cirkvi k intelektuálnej a duchovnej lenivosti.
Pani Polcková, začal by som vašim kolegom Michalom Havranom, ktorý čelí žalobe. Vraj mal uraziť Boha. Môže článok, fejtón alebo pamflet uraziť Boha?
Nemyslím si, že Michal Havran urazil Boha. Urazil ľudí, ktorí jeho kritiku nevedia prijať. Som presvedčená o tom, že omnoho viac a zásadnejšie ľudia urážajú Boha tým, ako vedia zdeptať a zaťažovať svedomie svojich veriacich ľudí.
Michal Havran sa bráni aj tým, že nadväzuje na evanjelickú tradíciu. Poznám niektoré spisy Martina Luthera alebo Melanchtona a ich slovník je nevyberavý a veľmi adresný. Napríklad na adresu pápežov. Je takýto typ písania pamfletov v tejto tradícii?
Jazyk, ktorý používal Luther a jeho súčasníci, patril do obdobia šestnásteho storočia. Dnes by mala byť diskusia kultivovanejšia. No dnes sa aj vo vyberavejších alebo jemnejších výrazoch nájdu útoky a nenávistné komentáre namierené proti ľuďom. Je to iba vec slovníka.
Ľudia v cirkvi dnes nie sú skoro vôbec schopní prijať kritiku a už vôbec nie vtedy, keď je určená adresne a priamo pomenovaná. Už to robí niektorým predstaviteľom a klerikom zle.
Ak mňa niekto nevyberavo urazí, zabolí ma to vtedy, keď sa „trafí“. Keď nájde moju slepú škvrnu, ktorú nevidím. Kladiem si potom otázku, keď niekoho urážajú ostré komentáre a pamflety a ťahá do toho pána Boha, či to nie je prejav slabej alebo malej viery? Predsa Boh je veľkorysý a jeho by nejaký slovník nemal uraziť.
Vôbec by som to nevidela v súvislosti s vierou. Vidím to v súvislosti iba s tým, že ľudia v cirkvi nie sú schopní stráviť pravdu a sú nervózni z toho, keď ju niekto vidí a dokonca aj pomenuje.
V súvislosti s týmto prípadom, ale aj s ministrom Krajčím a letničiarskymi prejavmi viery – na naše pomery dosť netradičnými – sa tu ozvali hlasy, že to je urážkou náboženského cítenia. Že tu chýba skutočná sloboda vierovyznania a viery. Vy ste evanjelická farárka, cítite sa na Slovensku ako utláčaná a urážaná menšina?
Nie, necítim sa ako urážaná ani utláčaná.
Ste kresťanka, farárka. Prejavy aké sme videli u pána ministra Krajčího, to je naozaj skôr taká americká tradícia, letničiarska charizma. Môže to u laickej verejnosti, ktorá povedzme ani nie je kresťanská, ale aj u iných kresťanov, vyvolať prejavy, že sa divia, čudujú a možno aj smejú?
Áno, môže to spôsobiť rôzne reakcie. Vidím ich v dvoch líniách. Buď tomu ľudia vôbec nerozumejú a nevedia, čo si o tom majú myslieť. Na druhej strane som zažila vplyv ľudí v letničných alebo charizmatických kruhoch na mladých ľudí. Videla som v tom manipuláciu a veľký psychický tlak na to, aby svoju vieru dokázali viditeľným spôsobom.
S tým sa ako evanjelická farárka nedokážem stotožniť. Spoznala som viac mladých ľudí, ktorí v tomto zažívali násilie. Toto bol tiež určitý typ prejavu tlaku, s ktorým si cirkev ako taká nevedela poradiť.
Chápem to správne, že do takýchto prejavov viery človek môže takpovediac spadnúť a môže ho to pohltiť? Je to niečo ako falošní bôžikovia?
Nechcela by som upierať slobodu ľuďom, ktorí to tak naozaj prežívajú a cítia, keď to tak robia. Mám problém s tým, že to je prezentované ako určitá forma prejavu zbožnosti, ktorá sa očakáva od tých ľudí, ktorí sú naozaj veriaci, obrátení, znovuzrodení a naplnení duchom. Potom oni presviedčajú ostatných, ktorých majú v svojej komunite, že takto sa to musí ukázať a prejavovať.
Od volieb nie je ani sto dní a už sa rozpútavajú kultúrne a hodnotové vojny. Keď si ale zoberieme Ježišovo kázanie na hore, nikde nerozprával o tom, že poďme, obsaďme inštitúcie štátu a cez zákony evanjelizujme alebo obráťme neveriacich. Je to cesta kresťana? Cez zákony a parlament presadzovať kresťanské videnie sveta do celej spoločnosti?
Určite nie je. Dnešní kresťania na Slovensku deformujú kresťanstvo aj kristovské princípy ako také. Práve tým, že z toho nerobia pozvanie k Bohu, k prejavom lásky a k blížnym a teda k orientácii na pomoc vo svete. Snažia sa potlačiť pluralitu názorov v cirkvi, ale aj v spoločnosti a mocensky nanucovať svoje videnie sveta. To považujem za nekresťanské, za nekristovské.
odkaz
