Kalama Sutta

„Pane, jsou někteří asketové a bráhmani, kteří přicházejí do Késaputty, a vykládají a osvětlují jen své vlastní nauky, kdežto nauky jiných napadají, opovrhují jimi a trhají je na kusy. Jsou také jiní asketové a bráhmani, kteří přicházejí do Késaputty, a také oni vykládají a osvětlují jen své vlastní nauky, ale nauky jiných napadají, opovrhují jimi a trhají je na kusy. Je v nás pochybnost a nejistota ohledně nich, pane. Který z těchto asketů a bráhmanů mluvil pravdu a který lež?“

(Deset nespolehlivých věcí)

„Vskutku, Kálámové, máte proč pochybovat a být nejistí. Nejistota ve vás vznikla ve vztahu k tomu, co je pochybné. Pohleďte, Kálámové, nespoléhejte
(1) na to, co jste získali opakovaným slyšením,
(2) na tradici,
(3) na legendy,
(4) na to, co je dáno v písmech,
(5) na teoretické spekulace,
(6) na samozřejmě přijímané ,pravdy‘,
(7) na uvážení zdánlivého stavu věcí,
(8) na to, že se nějaký názor shoduje s vašimi představami,
(9) na něčí přesvědčovací schopnosti,
(10) na úvahu že ,tento asketa je náš učitel‘.

Kálámové, jestliže sami víte, jaké věci jsou neprospěšné, jaké věci jsou hanebné, jaké věci moudří neschvalují, jaké věci, jsou-li převzaty a konány, vedou ke zhoubě a utrpení, pak, Kálámové, byste měli takové věci opustit.
Proto, Kálámové, jestliže vy sami víte, že tyto věci jsou prospěšné, že nejsou hanebné, že je moudří chválí, že jsou-li převzaty a konány, vedou k prospěchu a blahu, pak, Kálámové, byste měli tyto věci převzít a konat.

Je to len úryvok, tu je zvyšok v českom preklade, keby to niekoho zaujímalo dhamma.wz.cz 

Prečo majú ľudia aj po 2500 rokoch tendenciu podliehať autorite kňazov, nejakých textov alebo tradície? Čo z toho ľudia vlastne majú, aký to má zmysel? Je to nejak vlastné nášmu druhu, že musíme istoty a autority? Sú takéto autority a poslušnosť nutné pre zachovanie kultúry? A je tá kultúra natoľko dobrá, aby si zaslúžila zachovania alebo je to len zotrvačnosť? Boja sa ľudia tak veľmi neistoty alebo nemajú na výber, lebo sa do určitej poslušnosti voči týmto autoritám dostávajú spoločne s výchovou?

Vidis a dokonca aj jeden Boh indie hovoril jednemu chlapcovi, ze nech zanecha vsetkych druhov nabozenstiev, lebo su scestne. l
Nabozenstva nato su.
Boh sa ma hladat len v svojom srdci a ma sa mu potom podriadit vlastne konanie. Ked ho najde nepotrebuje ziadne vyklady nanichodnych knazov, lebo ma priamu cestu ku tomu o com mu oni hovoria.( a slovo Boh je tiez scestne)
Je to podobne, ako ked mne zacne niekto neico vykladat o mojom decku a pritom o nom len kdesi cital a ja s nim zijem od jeho narodenia. Je divne, ze ludia i tak veria takymto darmozracom.

Neviem si predstaviť, čo znamená hľadať boha v srdci a prečo by to malo byť preferované.

Znamena to nechat sa viest svojim svedomim, tym lepsim co je v nas, alebo uplne presne, tym, co ti navodzuje dobry pocit, ked to ides robit.

Sadistovi navodzuje veľmi dobrý pocit, keď ide niekoho mučiť...

Mas s tym skusenosti, vsak 

Svedomie je skôr snaha vyhnúť sa pocitu viny, než dosahovanie dobrého pocitu.

Myslím, že ani nie. Ak napríklad necítiš bolesť, tak nemusíš mať automaticky príjemné pocity. Nie je to často tak, že by svedomie malo zabrániť konaniu, ktoré by pre nás bolo príjemné... ale morálne zlé?

Ak to berieme relatívne, homeostaticky, tak áno.

Jednoduchosť, (falošný) pocit bezpečia, majú strach zo sveta.

PsychologyToday.com  Conservatives Big on Fear, Brain Study Finds

Nepovedal by som, to čo si dal je len úvaha, je to ozaj tak ? Obávajú sa zaslepenosti, ktorú šíri náboženstvo.

Zaujímavé, ale mozog má istú plasticitu a amygdala môže byť väčšia aj vďaka istému posilňovaniu (má dlhodobo strach -> viac šedej hmoty v danej oblasti -> ešte väčší strach -> opäť nárast šedej hmoty...). Horšie zvládanie komplexných situácií môže potom viesť k jednoduchým (a vadným) riešeniam - upínanie sa k autoritám, svätým textom, tradícii... alebo "samozrejmé pravdy" (pravda a sedliacky rozum sa môžu často rozchádzať). Ale aj opačný proces je možný, mozog možno tvarovať skúsenosťou aj tak, aby sme redukovali úzkosť zo sveta...
www.sciencedaily.com 
www.sciencedaily.com 
www.mindfulness-matters.org 

Prečo majú ľudia aj po 141 rokoch tendenciu podliehať autorite románopiscu (napr. Darwina), nejakého textu (Pôvod druhov)? Čo z toho ľudia vlastne majú, aký to má zmysel? Je to nejak vlastné nášmu druhu, že musíme istoty a autority? Sú takéto autority a poslušnosť nutné pre zachovanie kultúry? A je tá kultúra natoľko dobrá, aby si zaslúžila zachovania alebo je to len zotrvačnosť? Boja sa ľudia tak veľmi neistoty alebo nemajú na výber, lebo sa do určitej poslušnosti voči týmto autoritám dostávajú spoločne s výchovou?

Kopa straw-manov:
Darwinova teória neplatí.
Veda nemá žiadne istoty, všetko spochybňuje...

ALSO: Kopa straw-manov v príspevku 1.

Napr.?

Myslel som že zle vidím, ako prvé čítam že Kamasútra a ako druhé čítam, že táto Kalama Sutta je ďaleko od Kamasútry. Páči sa mi ten voľný, nespútaný prístup, žiadne obmedzenia, žiadne duchovné vydierania. Fakt vývoj ľudstva v tomto zaspal dobu, my civilizovaní europania sa vraciame myslením do prvej pospolnej spoločnosti.

Kengura, ale v samotnom kolorite vyvoja nasho druhu nabozenstva zastavaju velmi podstatnu ulohu. Aj co sa rozvoja imaginacie tyka a nielen toho. A taktiez usmernenie sposobov myslenia malo zmysel v strukturovani stabilnejsich spolocnosti.

ra.am,to súhlasí, nepopierateľým faktom aj bolo , že v celom systéme náboženstva vtedy prevládala viera v nesmrteľnosť duše. a svojim vplyvom naozaj postupne prispelo na kultúrny a vedný rozvo( astronómia, matematika,staviteľstvo, lekárstvo, umenie), len to riadli všetko kňazi, ktorých úlohou tiež bolo vychovávať kresťanov., osoatné si už napísal.
Prečo sa táto vrstva spoločnsti takto svojsky oddeľuje, (mne symapatické), na to mám iba jeden názor, učia sa byť múdrymi a rozlišovať čo je prospešné a čo nie pre ich rozvoj.

Mne tiež.