Jevgenij Paľcev (alias Eugen Rusnák z ultradezinformačného hovnometu HLAVNESPRAVY.SK) roky trpí v dekadentnej Gejrópe.

Jevgenijovi sa v hnijúcej Gejrópe nepáči, hnusí sa mu ten váš dekadentný život, je mu odporná západná kultúra, narozdiel od života v milovanom Rusku, ktorému sa odovzdal celým svojím srdcom

Mal by podľa vás hrdina Ruska - Jevgenij Paľcev zostať žiť v tej hrôze alebo sa vrátiť do Ruského raja ?

Kasafran Jevgenij Paľcev nemôže za to že má izraelské korene . Musíš svoju fantastickú čistú arijskú rasu pohľadať niekde inde napríklad v Birobidžane

Kasafran možno ťa nadbratia raz usadia v nejakom gulagu . Nikdy nevieš .

Ja ruštinu nemusím . 8 rokov som počúval tento jazyk nechutný .

Urob si piknik pri jazere Karčaj

V Moskve zadržali ľudí, ktorí si pripomínali okupáciu Československa

Desiati aktivisti roztiahli na Červenom námestí plagát. Hrozia im za to vysoké pokuty.


MOSKVA, BRATISLAVA. Moskovská polícia v nedeľu zatkla desiatich ruských aktivistov, ktorí si prišli na Červené námestie pripomenúť okupáciu Československa z roku 1968.

Všetkých nich po niekoľkých hodinách prepustili. Za nepovolené zhromaždenie hrozia aktivistom vysoké pokuty.

Stretnutie sa odohralo 45 rokov od odvážneho protestu ôsmich ľudí v čase vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Medzi účastníkmi terajšieho protestu boli aj demonštrantka z roku 1968, poetka a prekladateľka Natália Gorbanevská, ktorú za predošlého režimu väznili viac ako dva roky v psychiatrickej liečebni, a Sergej Šarov-Delone, bratranec Vadima Deloneho, takisto väzneného za akciu spred 45 rokov.

Spolu s ním zatkla polícia na Červenom námestí aj Alexandra Ryklina z týždenníka Ježenedeľnyj žurnal a aktivistov organizácie Solidarnosť Michaila Šnejdera a Nadeždu Mitjuškinovú.

Nataľja Gorbanevská, známa z protestov z roku 1968, ako jediná medzi zadržanými nebola.

"Za vašu a našu slobodu"

Svedectvo jednej zo zadržaných žien získal z policajnej stanice v Moskve Český rozhlas.

"Prišli sme tam, aby sme si pripomenuli udalosti. Roztiahli sme plagát Za vašu a našu slobodu," opísala situáciu prekladateľka a bohemistka Nina Falkovská.

"Za niekoľko minút reagovali, ale povedali sme im, že tu budeme stáť päť minút a potom odídeme. Stáli sme tam viac času, než to bolo v 68. roku. No ale potom nás aj tak zadržali," doplnila pre Český rozhlas Falkovská.

Podľa Falkovskej zhabali zadržaným mužom všetky veci bez prítomnosti nezávislých svedkov a umiestnili ich do cely.

Čítajte viac: odkaz

Ôsmich statočných väznili

Ako pripomína Český rozhlas, 25. augusta 1968 sa na Červenom námestí zišlo osem ľudí, ktorí protestovali proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Portál iDNES.cz spomína na udalosť ako na jednu z najslávnejších akcií ruskej spoločnosti a disentu za desiatky rokov komunistického režimu.

Proti okupácii sa vtedy postavili lingvista Konstantin Babickij, básnik Vadim Delone, robotník Vladimir Dremljuga, lingvista Viktor Fajnberg, poetka a prekladateľka Natalja Gorbanevská, fyzik Pavel Litvinov, lingvistka Larisa Bogorazová a Taťjana Bajevová.

Všetkých ôsmich aktivistov zadržali a poslali do väzení, pracovných táborov a psychiatrických liečební, v ktorých strávili mnoho rokov.

Väčšina z ôsmich statočných, ako demonštrantov z roku 1968 označujú, emigrovala po prepustení z väzenia do Francúzska a Spojených štátov.

Čítajte viac: odkaz

Koncentračné tábory a Gulagy

Prechodné obdobie 1945 – 1948 » Koncentračné tábory a Gulagy

Počas druhej svetovej vojny i krátko po jej skončení bolo množstvo obyvateľov Slovenska odvlečených do nemeckých a sovietskych koncentračných táborov. Od októbra 1944 prichádzali na Slovensko za jednotkami Červenej armády príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD. Títo násilne a protiprávne zaisťovali tisíce mužov a odvliekali ich na ťažké práce do sovietskych pracovných táborov systému GULAG. Zo Slovenska takto bolo odvlečených dodnes nezistený počet osôb, zdokumentovaných je zatiaľ vyše 7 000 občanov, z toho vyše 200 žien a v táboroch zahynulo vyše 550 ľudí. Tí, čo prežili, sa vracali až po mnohých rokoch.


BOBALÍK JOZEF

Ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Našli tam len biedu a chudobu. V roku 1948 ho počas priateľovej rozlúčky so slobodou donútili prečítať leták s nápisom „Smrť Stalinovi“, za čo ho o pár týždňov neskôr zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.
Foto: Anton Felber
FELBER ANTON

Bol obvinený za neúčasť na povinnej brigáde a v rokoch 1945-1948 bol odvlečený do gulagu Nuzal vo Vladikaukaze. Po návrate ho ŠtB poslala na dvojročnú prevýchovu do tábora nútených prác v Čechách.
Foto: Imrich Gallik
GALLIK IMRICH

Len osemnásťročného stolára nemeckého pôvodu, Imricha Gallika, v marci 1945 bezpečnostné orgány NKVD a Ľudových milícií odviedli na kruté vyšetrovanie, po ktorom nasledoval tri a pol ročný pobyt v sovietskom pracovnom lágri. Vďaka vnútornej sile a mladému organizmu zdolal všetky útrapy i neľudské životné podmienky gulagu a v decembri 1948 sa opäť šťastne vrátil domov.
Foto: Richard Kolban
KOLBAN RICHARD

Ako šestnásťročný zažil Richard Kolban hrôzy sovietskych pracovných táborov. Po dvoch rokoch, keď sa v Sovietskom zväze na podnet generála Svobodu začínalo formovať česko-slovenské vojsko, bol z gulagu prepustený a pridal sa k stovkám dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili zo všetkých koncov ZSSR. Postupne s vojskom prešiel až na Slovensko a zúčastnil sa mnohých oslobodzovacích bojov na našom území.
Foto: Ján Košút
KOŠÚT JÁN

Bol obvinený Rusmi za nástup na povinný výcvik do Slovenskej armády a následne v rokoch 1945 -1953 odvlečený do pracovných táborov OLP 33 NKVD, Jagrinlag a Ozerlag - Sibír.
Foto: Juraj Ružbaský
RUŽBASKÝ JURAJ

Od siedmich rokov ťažko pracoval ako sluha u nemeckých hospodárov, kde sa naučil hovoriť nemecky. Po vojne bol Rusmi obvinený za tlmočenie pre nemeckých vojakov a v rokoch 1945 – 1947 odvlečený do Ľvova a Odesy.
odkaz