J.tulll

Bezpochyby najpopulárnejším slovenským romantickým hrdinom je Juraj Jánošik. K odkazu spravodlivého zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával sa hlásia aj Poliaci a so Slovákmi sa dokážu do krvi pohádať o jeho pôvode. Avšak historici, ktorí sa životom tejto národnej legendy zaoberajú tvrdia - ide len o mýtus. Jánošíkova družina okrádala necelé dva roky nič netušiacich pocestných. Najviac si nazbíjali, keď sa konali trhy, alebo vtedy, keď natrafili na zámožného človeka. Podľa nich skutky Juraja Jánošika nikdy nemali protifeudálny charakter. Takmer nikde v médiach sa však nespomínajú postavy, ktoré viedli skutočný odpor proti feudálnym poriadkom. Pre oblasť obývanu Rusínmi v slovensko - poľsko - ukrajinskom pohraničí bol takou postavou Andrej Savka, ktorý zbojníčil dlhé roky a stal sa vodcom drobných ľudových povstaní proti zemepánom a nakoniec bojoval s Bogdanom Chmelnickým v boji za sebaurčenie kozákov.
Andrej Savka sa narodil v roku 1619 v Stebníku pri Bardejove v rodine diaka. Ako malý chlapec, po smrti matky a otca, slúžil na Makovickom panstve v Zborove. Neskôr pánsky dvor podpálil a pridal sa k zbojníckej družine Vasiľa Bajusa z Leščín (Poľsko), ktorá vtedy operovala v okolí Bardejova, no najmä poľských Gorlíc. Sedliaci pôsobiaci ako zbojníci pod vedením Bajusa v roku 1644 napadli majetky pánov Trojanovského a Bobrovského a v roku 1647 vyplienili feudálne usadlosti v okolí Muszynej (Poľsko). Týchto akcií sa zúčastnili sedliaci zo Stebníka, Bodružalu, Krajnej, Hradiska a Kružľovej. Zbojníci mali medzi poddaným ľudom aj pomocníkov, ktorí ich zásobovali pušným prachom či potravinami, alebo skladovali ukradnuté veci. Nakradnuté veci odkladali aj u kružľovského baču a v dedine Livov. Vo svojej výpovedi istý Drabiak uvádza konkrétne mená spojencov, medzi ktorých patrili Fedor Urbán z Krížov, Greč Zelinka z Hanigoviec, bratia Jankovci z Ľutiny... Podľa neoficiálnych zdrojov sa zbojníci ukrývali aj v okolí Stebníka, v geologických zlomoch Stebníckej Magury a v okolí vrchu Veľký Tureň. Tak ako mnoho iných zbojníkov, aj Andrej Savka pôsobil pod niekoľkými pseudonymami - Janko, Hančovský, Ovčár, Suchaj.
Po vytlačení Bajusovej družiny poľskými šľachtickými vojskami až za Bardejov, zriadil Savka novú zbojnícku skupinu v oblasti Sanoku (Poľsko). Savkovci sa taktiež zameriavali aj na oslobodzovanie väznených zbojníkov, ktorí padli do rúk spravodlivosti. V auguste 1648 za týmto účelom uskutočnili veľký nájazd na zámok v Sanoku. Pomocou pletených rebríkov sa nečujne dostali dnu, prekvapených strážcov zviazali a prenikli do pivníc, kde boli zbojníci odsúdení na popravu. Mnohí z vyslobodených zbojníkov zostali v Savkovej družine a podieľali sa na protifeudálnom odboji v okolí Bardejova, Stropkova, Sniny a Humenného. V jari 1649 sa v Barvinku uskutočnilo stretnutie vodcov a členov niekoľkých zbojníckych skupín, ktorým velili Senko z pod Makovice, Vasil čepiec z Grybowa (Poľsko), Andrej Savka a iní. Vasiľ Bajus už v tom čase prebýval za Tisou u Podkarpatských Rusínov, na „zaslúženom odpočinku". Menšie zbojnícke družiny sa zlúčili do jednej skupiny pod vedením Savku a Čepca.
Andrej Savka začal organizovať masové stretnutia sedliakov, na ktorých čítal „kozácke odkazy" od Chmeľnického. Duchovne rástol na odvážneho človeka. Historické zdroje a ľudové podania ho charakterizujú na vtedajšiu dobu ako osobnosť vzdelanú. Sláva o mladom a odvážnom vodcovi sa rýchlo šírila po celej oblasti. Za krátku dobu dosahoval počet povstalcov vyše päťsto ľudí.
V júni 1651 povstalci v spojení s poľskými sedliakmi zajali Czorsztinský zámok (Poľsko), skadiaľ chceli postupovať na Krakov. Po príchode do Czorsztína pod velením Savku v zapätí rozbili vojsko krakovského biskupa Gembického, ktoré zámok obkľúčilo. Potom sa udalosti začali vyvíjať v neprospech povstalcov. Czorsztín padol. Po páde Czorsztina velil Savka nejaký čas zbojníckemu hnutiu v rajónoch prešovského regiónu. K jeho družine sa pridružili skupiny Krivého, Kornuta a iné. Zbojníci Andreja Savku sa spontánne objavovali v Sanockej oblasti, taktiež pôsobili v západných oblastiach, obývaných Rusínmi.
Savka vystúpil aj vo veľkom otvorenom boji proti poľskému feudálovi Stanislavovi Lanckoronskému, za účasti mnohých poddaných aj zo samotného Stebníka. V roku 1654 sa Savkovi povstalci zdržiavali pri Kamenickom hrade (pravdepodobne išlo o Kamenicu v Sabinovskom regióne). Nevydržali nápor šľachtického vojska z Nového Saczu a podľa určitých zdrojov bol v boji ranený a zajatý aj Andrej Savka. Mal byť prevezený do Muszyny (Poľsko), kde mal byť mučený a napokon 24. mája 1654 popravený nastoknutím na kôl. Ide však len o jednu z verzií o konci jeho života. Podľa iných zdrojov, bol Savka dolapený a v roku 1661 v Muszyne obesený. Ďalšie neoficiálne zdroje hovoria o údajnom úteku s kozáckym hajtmanom Bohdanom Chmelnickým.
Protifeudálne vystúpenie Andreja Savku historici prirovnávajú medzi veľmi rozsiahle a často úspešné. Zaraďujú ho medzi veľkých stredovekých zbojníkov za oslobodenie poddaného ľudu z nevoľníctva. Andrej Savka ďaleko prevýšil Fedora Hlavatého. Okrem zbojníckej osobnosti ho možno z historického hľadiska hodnotiť aj ako významnú postavu sedliackeho povstania. Jeho osobnosť uznávajú v blízkom Poľsku, ba aj vzdialenejší Ukrajinci. Ľvovský autor P. Linynskyj vytvoril sadrový odliatok podobizne Andreja Savku. Rezbár O. Velyčko z ľvovskej oblasti vyhotovil obrazu Andreja Savku na dreve. Ostáva len veriť, že jeho osobnosť sa dočká záujmu aj v jeho rodnom kraji - u Rusínov na Slovensku.
(podľa Jozef Maslej: Andrej SAVKA - stebnícky velikán a ďalších zdrojov)
odkaz

👍: J.Tull

Scarletta, treba rozlišovať medzi legendou, ktorá vznikla už v 18. storočí a stala sa symbolom boja proti útlaku, inšpiráciou, tradíciou... a historickou postavou. Nie som historik, podľa môjho názoru, „ľud si vyvolil“, zlegendárnil práve Jánošíka, lebo jeho krutá, potupná poprava bola verejne známa, ako pravdepodobne i to, že bol odsúdený bez rukolapných dôkazov...

Tull netaraj . Jeho poprava bola taká aká bola v danej dobe bežná prešiel lahkým mučením . Keby prešiel ťažkým mučením a nepriznal sa bol by automatický zo zákona nevinná osoba .

Všetky skutky mu boli dokázane a všetkých mužov z družiny Jánošík udal .
Súd viedol v zastúpení liptovského župana podžupan Ladislav Okoličáni, verejným žalobcom bol prokurátor Alexander Čemický a úradným obhajcom bol Baltazár Paluďai. Súčasťou súdu bolo dobrovoľné priznanie Juraja Jánošíka (lat. „Fassio Janossikiana“), otázky kladené Trenčianskou stolicou, dobrovoľné Jánošíkovo priznanie na otázku múdreho a opatrného Jána Šípoša, mešťana žilinského, otázky kladené Liptovskou stolicou, otázky pána Skalku, priznanie po mučení (lat. Fassio Torturális) a vyhlásenie rozsudku.

Jánošík potom dobrovoľne odpovedal na otázky zástupcov liptovskej a trenčianskej stolice, ktorí sa pýtali na jeho styky s Rákociho prívržencami. Na svojich tovarišov neprezradil takmer nič, snažil sa ich chrániť a zmiasť súd, lebo keď sa ho pýtali na Uhorčíka, povedal im, že zahynul v Kremnických vrchoch. Vtedy ešte nepoznali pravé meno Uhorčíka, ktorý sedel vo väzení v kaštieli v Palúdzke ako Martin Mravec. Nemenoval svojich tovarišov Adama Šušalku z Turzovky, Zu**** z Ostravice z Moravy, Kovalčíka z Čeladnej, Valčíka z Valašského Mezeříčí, Holúbka z Mentelovíc (?) na Morave a Ondreja Kindisa zo Zborova. Neprezradil ani Tlučeka z Horelice u ktorého sa ukrýval ani meno baču Stoligu z Jablunkova, kde sa tiež skrýval. Potom ho konfrontovali so žilinským mešťanom Jánom Šipošom, ktorému ukradli súkno a plátno a ktorého peniaze Jánošík požičal Stoligovi. Potom ho konfrontovali so zlatníkom Jánom Skalkom, ktorému Jánošík a jeho tovariši ukradli sedem prsteňov, strieborné lyžice a paloš. Zástupcom Trenčianskej stolice, ktorý kládli tieto otázky, odpovedal viac-menej pravdivo. Celkom inak sa správal pri vypočúvaní zástupcov Liptovskej stolice. Z 29 otázok na 14 vôbec neodpovedal. Na desať otázok odpovedal nejasne. Len na päť otázok odpovedal konkrétne a zrozumiteľne. Zamlčal svoje styky s rákociovskými povstalcami po Satmárskom mieri, ozbíjanie vdovy po oficierovi pri Východnej a zemana Ladislava Zmeškala. Neodpovedal prečo a ako sňali Mikuláša Šusteka z kolesa na popravisku v Žiline – Rosinkách. Šustekovci boli Jánošíkovi priaznivci

Obhajca požadoval, aby obžalovaného oslobodili a zbavili pút. Zaujímavé je, že obhajca nežiadal konfrontáciu Jánošíka s Huncagom ani to, aby obžaloba predložila dôkazy, že Jánošík bol spolupáchateľom vraždy domanižského farára.

Šľachtici v stredoveku v Uhorsku boli stínaní, obyčajný poddanský ľud, ktorý sa previnil bol vešaný na šibenici, lámaný na kolese alebo zavesený na hák. Bol to najbolestivejší trest smrti. Odsúdeného najprv napichli na železný hák pod rebro a potom ho vyzdvihli pod šibenicu.

Vidím, že máš o tom poznanie ako sa patrí!!!!!!!!!!

13. J.tull. obaja sa narodili a posobili v tom istom storočí. akútat jeden "zludovatel" a na toho druhého sa zabudlo 🙂 ako je to mozné nerozumiem 😉 akokolvek, ja ti nechcem ani nikomu brat národného hrdinu , a našla som pre teba v čiernej diere internetu heh odkaz
🙂

Scarletta, Andrej Savka sa narodil v roku 1619 a Juraj Jánošík v roku 1688... jeden bol popravený v Poľsku aj to len údajne, kým druhý na Slovensku a jeho poprava je nielen zdokumentovaná, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj dobre známa "medzi pospolitým ľudom", ktorý je poväčšinou na strane "trpiteľov"... najmä ak ide o "nášho", ktorého odsúdili "cudzí páni"...

Poznám "Na skle maľované", ale ďakujem...

Len aby som ťa zdrapil do rúk, ani nepípneš ty fašuistický hajzel!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

👍: Osvietený