J.tull ze ta hanba nefackuje

Vietnam bol rozdelený 17. rovnobežkou na dva samostatné štáty: Vietnamskú demokratickú republiku (VDR, Severný Vietnam) a Vietnamskú republiku (VR, Južný Vietnam).

Komunisti vedení charizmatickým Ho Či Minom ovládli VDR s podporou Maovej Číny a ZSSR. Komunistický režim v Severnom Vietname používal metódy totalitného režimu, podľa stalinisticko-maoistického modelu. Juhovietnamský režim podporovaný USA mal niektoré formálne prvky demokratického štátu, ale nebol obyvateľstvom obľúbený pre korupciu, zneužívanie moci, sociálnu nerovnosť a krutý teror proti politickým protivníkom.

Ženevské dohody z júla 1954 proklamovali nezávislosť Vietnamu, Kambodže a Laosu. O zjednotení Vietnamu sa malo rozhodnúť do dvoch rokov v slobodných voľbách pod medzinárodnou kontrolou. Voľby sa nekonali a bolo očividné, že VDR bude chcieť krajinu zjednotiť násilím a zjednotený Vietnam bude komunistický. Od 1956 začínajú na území VR operovať jednotky Vietkongu (vojenské krídlo Frontu národného oslobodenia, FNO), využívajúc partizánsky spôsob boja, získavanie i zastrašovanie obyvateľov a všestrannú pomoc zo Severného Vietnamu. V rokoch 1959 – 1965 zabil Vietkong asi 7 500 juhovietnamských štátnych úradníkov.






V Južnom Vietname začínajú pôsobiť americkí vojenskí poradcovia, ich počet sa v roku 1963 zvyšuje na 15 000. Eskalácia vojny nadobudla rýchle tempo po incidente v Tonkinskom zálive, kde severovietnamské lode údajne zaútočili na americké torpédoborce. Prvé americké bojové jednotky dorazili vo februári 1965. Na územie VR začínajú prenikať regulárne útvary severovietnamskej armády (Vietnamská ľudová armáda, VĽA). Vinou USA a VDR sa občianska vojna mení na intervenčnú. V novembri 1967 bolo na území Južného Vietnamu 486 000 amerických vojakov.



Operácia Tet

V roku 1967 mohli byť americkí vojenskí činitelia spokojní. Podarilo sa im spolu s juhovietnamskou armádou (AVR) zadržať útoky Vietkongu a obmedziť prenikanie VĽA na územie VR. Príslušníci Vietkongu zaútočili 21. januára 1968 na základňu americkej námornej pechoty v Khe San, horskej dediny v blízkosti demilitarizovaného pásma. Legendárny severovietnamský generál Vo Nguyn Giap tu sústredil tri divízie, asi 22 000 vojakov. Generál W. Westmoreland, hlavný veliteľ amerických síl vo Vietname, vyslal na obranu základne elitné vojenské jednotky, ktoré stiahol z iných oblastí. Napriek varovným príznakom o infiltrovaní vojakov Vietkongu do juhovietnamských miest Američania i AVR verili, že tradičné prímerie pri príležitosti sviatku Tet (T?t Nguy?n Đán), vietnamského Nového roku, bude dodržiavať aj Hanoj. Asi polovica príslušníkov AVR trávila sviatok Tet mimo svojich posádok v rodinách.

Komunisti však 29. januára 1968 zaútočili na juhovietnamské mestá najmä v severných a centrálnych provinciách, útočili na 36 sídiel provincií zo 44, na 5 zo 6 veľkých miest. Ich cieľom sa stali najmä kasárne, policajné stanice, sklady zbraní, letiská, úrady. Rozhodujúci útok sa odohral v Saigone a v starom cisárskom meste Hue. V Saigone Vietkong útočil na prezidentský palác, budovu amerického veľvyslanectva, budovu rozhlasu i na letisko.








Keďže Saigon mali podľa rozdelenia úloh brániť jednotky AVR, bolo tu len asi tisíc príslušníkov americkej vojenskej polície (MP). Útoky na budovu rozhlasu, prezidentský palác i letisko boli odrazené. Na budovu veľvyslanectva zaútočilo 19 ženistov Vietkongu, prerazili múr areálu trhavinou a prenikli do jeho areálu, ale nedostali sa priamo do budovy ambasády. Za šesť hodín boli všetci príslušníci Vietkongu mŕtvi. Prítomní novinári a kameramani však už do sveta pustili nepravdivú informáciu, že americké veľvyslanectvo je v rukách komunistov. Skreslená správa a zábery na chaos v areáli ambasády a na mŕtvych Američanov však spôsobili šok pre americkú verejnosť.

Ofenzíva Vietkongu sa po niekoľkých dňoch skončila jeho absolútnou porážkou. Boje pokračovali len v meste Hue, ktoré obsadil Vietkong na niekoľko týždňov. Cieľom bolo pravdepodobne vyvolať celonárodné povstanie proti Američanom a vláde, mesto sa malo stať symbolom boja za nezávislosť. Američania zviedli intenzívne boje za znovudobytie Hue. Do bojov nemohli nasadiť letectvo, lebo si uvedomovali výnimočnosť historického centra mesta. Nakoniec pristúpili aj na letecké útoky s obmedzením veľkosti bômb na 125 kg. Ofenzíva Tet sa skončila jednoznačným víťazstvom jednotiek USA, AVR a spojeneckých jednotiek z Austrálie, Južnej Kórey, Filipín a Nového Zélandu. Padlo asi 45 000 komunistických vojakov, 2 780 vojakov AVR a 1 200 amerických vojakov.

a vraj si byvaly učitel, asi to nebude pravda , pretoze máš dost velké medzery . k tym komunistom, čo ti selektívne uniklo 🙂



Počas ofenzívy Tet v meste Hue podľa vopred pripravených zoznamov zlikvidovali komunisti predstaviteľov štátnej správy, polície a „nepriateľov ľudu“. V okolí Hue sa našli desiatky hromadných hrobov, na obetiach boli stopy mučenia, mnohí boli pochovaní zaživa. V Hue zastrelili aj cudzincov, napríklad francúzskych katolíckych kňazov. Celkove sa počet masakry v Hue odhaduje asi na 3 000 obetí.

Vo viacerých dobytých mestách postupoval Vietkong podobne, i keď nie tak masovo ako v Hue. Svet však na tieto zločiny nereagoval. Vo vedomí väčšiny ľudí sa zmienka o vojnových zločinoch v Indočíne automaticky spája s americkými zločinmi. Len zriedkavo s Hue či s genocídou 1,5 milióna ľudí v Kambodži. Pripomíname slová W. Baldwina: „Čestní ľudia sa môžu rozchádzať v politických názoroch, ale nemôžu mať odlišný názor na genocídu.“

hlavná vec ze J.tull nevie o akej genocíde je reč 🙂 v poriadku , ja tiez neviem vela vecí, preto sa opytam, alebo si vyhladám info .

uz vieš o akej komunistickej genocíde je reč ? alebo ideš dalej predvádzat hluchého - slepého ?

the X, áno už viem... zle som Ťa predtým pochopil, za čo sa ospravedlňujem... domnieval som sa, že máš na mysli nejaké udalosti v priebehu vojny severovietnamcov proti vojakom USA...

the X, nebude to mať síce asi žiadny význam, bude to kvôli Tvojmu čiernobielemu videniu, viac "citovému" než racionálnemu mysleniu, hádzaním hrachu na stenu... napriek tomu mysleniu mysleniu odkaz

super , si skopíroval to isté čo ja

the X, napíš aspoň jednu vetu, ktorá je totožná s niektorou z viet odkaz Ak by som skopíroval to isté, potom by museli súhlasiť všetky s vetami, na ktoré som dal odkaz a nie s vetamu tu odkaz

7. v mojom odkaze sú detajlnejšie info . koncept ( historické fakty) je ten isty.

the X, v tom mojom sa píše:
"Ráno 16. marca 1968 vkročili americkí vojaci na rutinnej kontrolnej hliadke do dediny My Lai. Veliteľ americkej jednotky následne prikázal svojim mužom zaútočiť na civilistov, masaker neprežilo asi 350 až 500 civilistov. NEŠLO O OJEDINELÝ INCIDENT, AMERICKÍ VOJACI SI ČASTO VYLIEVALI ZLOSŤ NA CIVILNOM OBYVATEĽSTVE, NA KTOROM IM VÔBEC NEZÁLEŽALO, PARTIZÁNI ALE AJ VLÁDNA JUHOVIETNAMSKÁ ARMÁDA SA K SVOJIM KRAJANOM SPRÁVALA S ROVNAKOU, AK NIE S EŠTE VÄČŠOU KRUTOSŤOU AKO CUDZINCI."
Zopakujem citát, ktorý si uviedla:
„Čestní ľudia sa môžu rozchádzať v politických názoroch, ale nemôžu mať odlišný názor na genocídu.“
Nemožno pritom, a to platí všeobecne, ospravedlňovať zlo, poukazovaním na zlo druhej strany.

dám ešte niečo k téme od komunistu Miloša Formana

odkaz
odkaz

10. J.tull toto uz poznáme , a teraz trochu aj z tej druhej strany 😉 o tych komunistickych genocídach , nech sme spravodliví 🙂

the X, odsudzujem ich rovnako ako ktorékoľvek iné...
a teraz z druhej strany
Ako je to z kolonizáciami? Pri nich neplatí /budem parafrázovať/:
„Čestní ľudia sa môžu rozchádzať v politických názoroch, ale nemôžu mať odlišný názor na kolonizáciu.“

the X, o detailnejšom info radšej pomlčím... len poznámka: už v názve máš "Od ofenzívy Tet po porážku", nepíše sa tam nič čo predchádzalo vojne vo Vietname...