J.Dobson: Láska musí byť neústupná (úryvok)

Nežná pasca

Dávno predtým, než sa jeden z manželov rozhodne, že bude svojmu partnerovi neverný alebo že ho opustí, začína sa v manželskom vzťahu niečo zásadného meniť. Kritickým činiteľom je spôsob, akým začne jeden z partnerov hľadieť na toho druhého a na ich spoločný život. Spočiatku ide len o nepatrné náznaky, ktorých si často ani jeden z manželov nie je vedomý. Ale ako čas beží, jeden z nich sa začne cítiť ako v pasci. Áno, to je naše kľúčové slovo – pripadá si ako v pasci.

Je jasné, že v takom prípade je spoločná budúcnosť vo vážnom ohrození. Spravidla jeden z partnerov začína byť podráždený kvôli maličkostiam, bez toho, aby tomu druhému prezradil, prečo to tak je. Nie je schopný kľudne si sadnúť a predostrieť pred milujúcim druhom, čo sa v ňom odohráva. Jeho chovanie sa začína nevysvetliteľným spôsobom meniť. Môže začať častejšie navštevovať večerné schôdze podniku – aby mohol byť viac preč z domu. Môže byť nedotklivý, „hlboko zamyslený“ alebo inak nekomunikatívny. Môže hľadať únik v televíznych športových prenosoch, v chytaní rýb alebo v hádzaní šípiek s kamarátmi. Môže vyvolávať neustále spory kvôli maličkostiam. A samozrejme sa tiež môže odsťahovať alebo si nájsť niekoho mladšieho.

Aby sa vyrovnal s pocitom obmedzovania – s pociťovaným nedostatkom slobody – partner B sa postupne odťahuje od partnera A. Partner A cíti odstup partnera B a v panike na to reaguje. Jeho prvým nutkaním je stíhať partnera B, čím ho ešte viac zväzuje. Partner B tým javí ešte väčšiu snahu uniknúť, ale partner A v okamžiku zúfalstva skočí po partnerovi B a drží ho pri sebe všetkou silou. Partner B sa snaží oslobodiť a určite zmizne, akonáhle sa mu podarí uvoľniť zo zovretia. Partner A sa potom trápi v osamelosti a nechápe, ako niečo tak krásneho mohlo skončiť tak trpko.

Bez ohľadu na to, čo partnerovi A radí zdravý rozum, najväčšiu šancu privábiť a udržať si unikajúceho milého bude mať vtedy, keď pomaly ustúpi do pozadia a v celej veci ponechá partnerovi B slobodu a sebe sebaúctu. Je zaujímavé, že pri takomto jednaní sa partner B často k partnerovi A vracia.

Tým sa dostávame k otázke, čo sa dá robiť, aby bolo možné zachrániť takéto manželstvá? Odpoveď znie, že postihnutý partner musí otvoriť dvierka klietky a pustiť chyteného partnera von! Treba prestať so všetkými snahami o ovládanie toho druhého, vrátane manipulácie pomocou smútku, hnevu, obviňovania a ústupkov.

Partner, ktorý túži po slobode, bude pomaly a neveriacky sledovať, ako sa dvere jeho klietky najskôr zľahka zachvejú a potom sa začnú otvárať. Nebude tomu chcieť uveriť. Človek, ku ktorému sa celé roky cítil pripútaný rukami i nohami, ho teraz púšťa! „To musí byť nejaká búda,“ - pomyslí si. „Najskôr je to ďalší trik, ako ma získať späť. Za týždeň či dva mi bude plakať do telefónu a prosiť, aby som sa vrátil domov. Veď viem, aká je slabá/slabý. Určite sa pod ťarchou udalostí zrúti.“

Veľmi silno vám doporučujem, aby ste v roli odmietnutého človeka svojmu partnerovi dokázali, že na to čaká márne. Nechajte ho v nasledujúcich týždňoch žasnúť nad vaším sebaovládaním. Iba beh času ho presvedčí, že ste to mysleli vážne – že je skutočne voľný.

Keď predtým „majetnícky“ partner dovolí svojej ľahostajnej polovičke odísť, je možné počítať s tromi rozdielnymi možnosťami:

1. Odchádzajúci partner už necíti potrebu toho druhého od seba odháňať a ich vzťah sa zlepší. Nedá sa s istotou povedať, že sa medzi nimi opäť rozhorí láskyplný vzťah, ale často zmizne napätie, ktoré medzi nimi vládlo.

2. Keď chladný partner pocíti voľnosť, zmení sa otázka, ktorú si sám kladie. Zatiaľ čo si v uplynulých mesiacoch lámal hlavu „Ako sa mám dostať z tejto kaše“, si teraz kladie otázku: „Chcem skutočne odísť?“ Už len vedomie, že si môže urobiť po svojom, ho často pribrzdí. Niekedy sa otočí o 180 stupňov a vráti sa práve vďaka tomu naspäť domov.

3. Tretia premena neprebieha v mysli chladného partnera, ale v myslení zraniteľnejšieho z nich. Je to zvláštne, ale cíti sa lepšie – akoby mal situáciu viac pod kontrolou. Niet väčšieho zúfalstva, ako prechádzať slzavým údolím a márne čakať na zazvonenie telefónu alebo na nejaký zázrak. Namiesto toho dotyčný začne znovu pociťovať sebaúctu a získa i drobné dôkazy, že si ho znovu váži aj druhá strana. A tak pomaly nastupuje ozdravný proces.

v celku blbosť..ak vzťah raz ochladne je to začiatok konca.

Každý vzťah môže ochladnúť... a aj od nášho postoja môže závisieť jeho budúcnosť.

v tomto prípade nerozumiem na čo ostávať spolu... 

Pretože ochladnutie je prirodzená fáza aj inak zdravého vzťahu.

Ak máš takú skúsenosť, tak si si sama dala odpoveď.

Kazdy clovek si zasluzi slobodu, zvlast ten, na ktorom nam zalezi najviac
Je nestastne sustredit svoju pozornost uz len na svoju polovicku a prestat rozvijat svoju osobnost..clovek zvykne vtedy zneuzivat jeho city a podriadovat ho vlastnym predstavam o stasti ))

Nie je mozne vziat si niekoho a byt s nim stastny bez toho, aby sa clovek nerozviedol sam so sebou

Dobrú noc.