Izaiáš 59

Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,
a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!
Ale vaše hriechy sú priehradou
medzi vami a vaším Bohom
a vaše viny zakryli jeho tvár
pred vami, že nečuje.
Vaše ruky sú poškvrnené krvou
a vaše prsty hriechom,
vaše pery hovoria lož,
váš jazyk vraví neprávosť.

Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,
ani (toho), kto by súdil poctivo;
dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,
počnú muky a porodia nešťastie.
Liahnu hadie vajíčka
a tkajú vlákna pavúka;
kto zje z ich vajíčok, zomrie
a z rozpučeného vylezie zmija.
Z ich vláken rúcho nebude
a neodejú sa svojím dielom.
Ich dielo je dielo záhuby
a skutok násilia majú v ruke.
Ich nohy bežia do zlého,
náhlia sa prelievať krv nevinnú,
ich myšlienky sú myšlienky skazy,
zhuba a rúcanie je na ich ceste.
Neznajú cestu pokoja
a nieto práva v ich šľapajach,
svoje chodníčky si pokrivili
a kto po nich kráča, nemá pokoja.
Preto je právo ďaleko od nás
a spravodlivosť nás nedostihne,
čakáme na svetlo, a hľa, tma,
na žiaru, a putujeme v temnosti.
Ako slepí ohmatávame múr
a tápeme ako ten, kto nemá oči,
napoludnie sa potkýname ako v tme;
hoci silní, ako mŕtvi sme.
Mrmleme všetci ako medvede
a stále hrkútame ako holuby.
Čakáme na právo, a niet ho,
na spásu, a je od nás ďaleko.
Bo mnoho hriechov máme pred tebou
a naše viny svedčia proti nám,
áno, svoje hriechy máme pred sebou
a svoje zločiny poznáme:
nevernosť a klamstvo proti Pánovi,
odpad od nasledovania Boha,
reči násilné a odbojné,
myslenie lživých rečí v srdci.
Tak je právo zahnané späť
a spravodlivosť stojí obďaleč,
áno, poctivosť padá na ulici
a priamosť vkročiť nevládze.
Takto vystala poctivosť
a kto sa stráni zla, býva olúpený.