Vážený pán Oskar Dobrovodský, v prvom rade vám chcem povedať, že nie som zo žiadnej mimovládky ani z politickej strany, ani z nijakého média. Píšem vám ako občan SR. Vaše meno som ešte pred niekoľkými mesiacmi nepoznal, ale dnes ho počujem každý deň či dokonca každú hodinu, a keď som na internete, čítam o vás už prakticky neprestajne.
Vaše priezvisko sa teraz vyskytuje v obrovskom množstve článkov, reportáží aj diskusných fór a používa sa už dokonca ako argument: „Ale čo Oskar Dobrovodský…?“ a „pánovi Dobrovodskému sa predsa! “ a podobne.
Motivovalo ma to, aby som si podrobne pozrel vašu webovú stránku, aby som si prečítal viaceré vaše články aj rozhovory a sledoval videá, ktoré ste nakrútili. Priznám sa, obsah ma v mnohom šokoval a vyrazil mi dych. Mám Slovensko prechodené krížom-krážom a navštívil som viacero rómskych osád na východe, ale nevedel som o akútnom probléme na vašej ulici v Malackách, pretože vaše mesto som už dlhšie nenavštívil (ale aj tam som už čítal v knižnici).
Chápem vaše hlboké rozhorčenie a bezmocnosť spôsobenú dlhodobým trápením a nevymožiteľnosťou práva. Nie náhodou jedno slovenské príslovie hovorí zlý je oheň, zlá povodeň, zlé krupobitie, ale najhorší je zlý sused. A naopak, dobrý sused lepší ako rodina.
Vo svojom prenajatom byte som kedysi zažil susedov - drogových dílerov, Slovákov, a bolo to peklo. Na predaj zneužívali aj vlastné maloleté deti a ich kočíky, pred očami celej štvrte podplácali políciu, kšeftovali, kradli, a nič – šťastne si tam žijú dodnes, len ja aj mnohí ďalší sme sa už radšej dávno odsťahovali. Nechcem to vonkoncom porovnávať s vaším oveľa horším prípadom, len chcem upozorniť, že sa dokážem približne vcítiť do toho, čo zažívate vy a vaši najbližší.
Asi ste neočakávali, že sa tak rýchlo stanete „celebritou“ a neviem, či si celkom uvedomujete, čo všetko to prináša. Váš hlas sa stal verejným a priznám sa, tu sa dostávam k tomu, čomu vo vašom správaní a vyjadrovaní nerozumiem, čo ma zaráža a čoraz väčšmi šokuje.
V rámci svojich veľmi skromných možností sa takisto pokúšam upozorňovať na problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Vystúpil som na Antigorile, písal som o mečiarovských privatizáciách kúpeľov, o pokrytectve ministra kultúry aj o cenzúre v opere, kritizoval som ľavicu aj pravicu zakaždým, keď som videl korupciu či nespravodlivosť.
Ak vám v našej krajine rovnako ako mne prekáža bezprávie a katastrofálny stav súdnictva, nechápem, prečo ste kandidovali do parlamentu za stranu Národ a spravodlivosť, ktorú založila Anna Belousovová, spolu s Jánom Slotom jeden zo symbolov slovenského mafiánskeho kapitalizmu, masového rozkrádania republiky a najhrubšej vulgárnosti vo verejnom živote.
Tam ste očakávali začiatok „slušného života“ na Slovensku, po ktorom voláte? Vo voľbách ste neuspeli a ja hovorím, chvalabohu, že sa Slota ani Belousovová so svojimi stranami do parlamentu už nedostali.
No na svojej webovej stránke ďakujete aj Mariánovi Kotlebovi. Vraj sa mu cítite zaviazaný, keďže až po jeho prítomnosti na mieste problému sa o váš prípad začali zaujímať médiá. On sa dnes vami oháňa v každom druhom svojom vyhlásení. Neviem, či si to plne uvedomujete, ale pri tomto pánovi a jeho pomocníkoch máte do činenia s neonacistami.
Netvrdím, že ste neonacistom aj vy. Ale neonacisti vás teraz všade zneužívajú pre svoju čoraz masovejšiu kampaň. A to je niečo, čo ma priviedlo na myšlienku napísať vám, pretože to cítim ako svoju občiansku povinnosť.
Prosím vás, pán Dobrovodský, dobre si rozmyslite, s kým budete naďalej viesť svoju kampaň za vyriešenie svojho prípadu. Som jednoznačne za to, aby sa urýchlene vykonala náprava vo vašom susedstve a aby bol každý, komu bude dokázaný trestný čin, spravodlivo potrestaný. Ale neverím, že vám v tomto akokoľvek pomôžu neonacisti. Naopak, som hlboko presvedčený, že ďalšie násilie by celú našu spoločnosť mohlo vrhnúť do katastrofy neporovnateľne horšej, než akú ste si museli prežiť vy a váš otec a vaša partnerka.
Apelujem na vás, dištancujte sa urýchlene od akéhokoľvek násilia a extrémizmu a nenechajte svoj protest zneužiť úzkej skupine ľudí na ich výlučne mocenské ciele. Uvedomte si, že neonacisti svojím programom sústavne porušujú náš základný zákon, Ústavu SR, a klamú oveľa častejšie a horšie ako vaši susedia.
Popierajú holokaust, popierajú zločiny slovenského štátu, popierajú mečiarovské privatizácie, popierajú všetko, čo sa prieči ich surovej a primitívnej vízii sveta, kde spravodlivosť nielenže nemá miesto, ale sa aj najprísnejšie trestá.
Pochopte, že toto už nie sú len zakomplexované a frustrované hlavohrude zo slovenských posilňovní a futbalových štadiónov, ale bohatí a mocní ľudia s vlastnými právnymi kanceláriami a prepracovanými reklamnými kampaňami, ktorí svoje vyjadrenia konzultujú s advokátmi a mediálnymi poradcami. Ich nehorázne lži poznám na vlastnej koži, keď nie tak dávno vydali tlačovú správu, že som zahraničnú cenu získal len preto, že som vraj židovského pôvodu.
Oni sústavne hovoria o spájaní národa, a pritom chcú len rozdeľovať, najprv Rómov, potom intelektuálov a kto bude ďalší? Určite aj vy, ak budete skutočne presadzovať slobodný, spravodlivý a rozmanitý svet, ktorý nenávidia najviac zo všetkého.
Spomeňte si, u nás už raz nacisti pri moci boli a priniesli iba smrť a skazu a najväčšiu tragédiu v novodobých dejinách.
Nie som expert na rómsku problematiku. Ale stopercentne viem, ako človek, ako otec, že násilie riešením nemôže byť a nebude. Ste frustrovaný a sklamaný z vývoja našej spoločnosti a nie ste v tom zďaleka sám, vnímam to veľmi podobne a veľakrát som to vyjadril verejne.
Lenže riešenie rómskej problematiky sa nedá urobiť rýchlo a silou, ako to teraz sľubujú všetci mocní sprava i zľava. Čaká nás vôbec najťažšia úloha, pred ktorou tento štát vo svojej krátkej histórii stál. Oproti tomu bolo zavedenie eura malina. Až teraz sa naozaj ukáže, akí sme občania, akí sme ľudia.
Pán Dobrovodský, bojujte za svoje práva, protestujte, dožadujte sa nápravy a spravodlivosti. V tomto svojom boji máte moju podporu. Ale ak v sobotu 13. októbra 2012 budú spolu s vami pochodovať od Hlavnej stanice neonacisti, ak budú chcieť ovládnuť aj moje mesto a moju krajinu, a zatiaľ tomu všeličo nasvedčuje, budem jedným z tých, ktorí sa postavia do živej reťaze, do nenásilnej blokády, aby ste sa k Bratislavskému hradu nedostali.
S pozdravom, Michal Hvorecký
Čítajte viac:
odkaz
