odkaz
Poznám veľa ľudí, ktorým momentálna kríza priniesla veľa peňazí a kopec majetkov. Všetci do jedného patria k tej povestnej vyššej spoločnosti. Žiadna stredná vrstva, každý z nich nemá menej ako pár stoviek miliónov dolárov na účtoch. Zo začiatku som si to príliš neuvedomoval, i keď som mal rôzne náznaky a tipy. Ešte ani nestihla realitná bublina u nás prasknúť, už sa kamaráti bavili na záhradných posedeniach o tom, že teraz netreba nič kupovať, lebo do roka budú domy, majetky a firmy skoro zadarmo. Hlavne chlapci z bankových domov sa len usmievali a dopredu sa chystali na tento hospodársky puč. Dokonca vybavovali lacné pôžičky na obrovské peniaze pekne vopred pre seba a svojich známych tak, aby keď vypukne kríza a začne ísť všetko dole vodou, mal okruh istých vyvolených k dispozícií kapitál na skupovanie lacných komodít a nehnuteľností.
Pravdu povediac neveril som tomu, že niečo také kolosálne môže nastať, a že ide o tak výborne naplánovaný jav z hornej spoločnosti. Nuž, ale ľudia z riadiacich pozícií veľkých bankových domov vedeli určite viac ako by bolo zdravé a dávali to najavo – pripravovali sa dopredu.
Nechcem vytvárať nejaké nepodložené konšpiračné teórie, ale za krízou skutočne stojí jedná veľká dohoda najmocnejších ľudí v štátoch (Amerika), či možno skôr sveta. Jasným dôkazom je fakt, že veľa bohatých ľudí na kríze zarobilo a veľa firiem, ktoré boli na okraji krachu sa zbavilo problémových častí firmy. Nuž aj súkromné banky neskončili tak zle, aspoň niektoré, tie vyvolené, v ktorých majú svoje vklady dôležití ľudia z najbohatšej vrstvy a samozrejme politici. Dostali peknú dotáciu, pomocný balíček od štátu.
Možno sa pýtate, prečo o tom píšem až teraz. Je to jednoducho tak, až teraz v poslednej dobe začínam vidieť viac, do toho, čo bolo pred pár rokmi. Kamaráti zrazu vlastnia celé ulice plné domov, ktoré kúpili za cenu jedného domu. To si nevymýšľam, skutočne za cenu jedného domu sa dalo kúpiť 6 domov vedľa seba, ktoré ostali vrátené bankám. Kto mal peniaze, ten kupoval a dnes ich prenajíma za nižšiu cenu a má všetky domy prenajaté. Iní zas kúpili za smiešny peniaz celé výrobné podniky, obchody, či firmy. Po dvoch rokoch obnovenia výroby sa im vraj už pomaly vrátili investície na kúpu.
Neviem kam až siaha tá chobotnica príprav na krízu. Niekde na vrchole je hlava, ktorá to všetko vymyslela a naplánovala, neviem skutočne kto za tým stojí. Ja som len taký nikto na konci informačného chápadla, alebo skôr som kúsok od konca chápadla.
Mne kríza nepriniesla nič veľkého, nezaujímal som sa totiž o možnostiach, ktoré majú nastať. Ako som už písal, ľudia ktorí vedeli na nej neskutočne zarobili. A to ma dostatočne presvedčilo o tom, že to nebola nejaká realitná bublina ktorá praskla, nebola to nejaká náhoda. Bol to plán, na ktorý dopláca väčšina ľudí v štátoch a v Európe.
Najhoršie na tom je to, že ekonomika sa stále ešte nestabilizovala. Totižto negatíva krízy sa len narýchlo zalepujú ďalšími pôžičkami a zadlžovaním. Netreba zabúdať, že krízu práve priniesol život nad pomery a prílišné zadlžovanie a rozpredávanie majetkov. V konečnom dôsledku aktuálne riešenie krízy je len ďalšie odsúvanie problému a zberanie času ako keby vláda čakala na nejaký prevratný moment, ktorý vyrieši za ňu vzniknutý problém. Osobne neverím, že úsporne opatrenia na občanoch prinesú liek na krízu. Terajšia situácia ešte vôbec neznamená koniec krízy, bude ešte horšie, to mi môžete veriť..
