Hokej priorita socialistických krajín

Ľadový hokej socialistických krajín daleko prevyšoval hokej kapitalistických krajín.

ale Rusko ostalo stále hokejovou veľmocou

Okrem ČSSR a ZSSR a ich fragmentov hrali v A skupine MS ešte tieto prioritne socialistické krajiny

Švédsko

Kanada

USA

Fínsko

Nemecko

Švajčiarsko

Nórsko

Rakúsko

Francúzsko


Taliansko


Dánsko

Spojené kráľovstvo Veľká Británia


Belgicko


Japonsko


Slovinsko


Holandsko

Austrália

Kórejská republikaJužná Kórea

Z komunistických krajín hrali len dve krajiny o medajle ČSSR a ZSSR

a to obe väčšinu medajlí vyhrali podvodom

Okrem týchto dvoch krajín bol hokej a hra o medajle rýdzo západným športom

Kanada 47 medajlí

Švedsko 47 medajlí

USA 19 medajlí

Fínsko 13 medajlí

Veľká Británia 5 medajlí

Švajčiarsko 11 medajlí

Nemecko 4 medajle

Rakúsko 2 medajle

Trocha reality pre muflonov

Za prvé majstrovstvá sveta IIHF uznáva turnaj, ktorý sa konal v rámci letných olympijských hier v roku 1920 v Belgicku.Turnaja sa zúčastnilo sedem tímov - Belgicko, Česko-Slovensko, Francúzsko, Kanada, Spojené štáty americké, Švédsko a Švajčiarsko.Turnaj vyhrala Kanada. Strieborné medaily získali Spojené štáty americké a bronzové Česko-Slovensko. Turnaj sa hral tzv. Bergvalovým systémom, ktorý bol kritizovaný najmä vo Švédsku. Kvôli kritike nebol systém opäť použitý v ľadovom hokeji.

Kanadsko-sovietska rivalita 1954 – 1962
Majstrovstvá sveta v roku 1954 boli označené IIHF ako "začiatok modernej doby medzinárodného hokeja".[6] Turnaj zaznamenal prvú účasť Sovietskeho zväzu v medzinárodnej súťaži. Sovietsky zväz usporiadal prvú hokejovú ligu v roku 1946. Sovietsky zväz po výhre nad Kanadou 7:2 sa stal prvýkrát majstrami sveta. Potom začala rivalita medzi Kanadou a Sovietskym zväzom. O rok neskôr sa oba tímy znovu stretli v poslednej častí turnaja. Kanada vyhrala 5:0 a stala majstrom sveta. Majstrovstvá sveta 1957 sa prvýkrát konal v Moskve v Sovietskom zväze. Kanada a USA odmietli účasť na protest proti potlačeniu maďarského povstania sovietskymi vojskami v roku 1956. Veľa zápasov sa hralo v aréne pre ľadový hokej. Posledné dva zápasy, v ktorých hral Sovietsky zväz, sa hrali na futbalovom štadióne.

Kanadská dominancia 1930 – 1952
Prvé samostatné majstrovstvá sveta sa konali v roku 1930. Konali sa v Chamonix (Francúzsko), Viedni (Rakúsko) a Berlíne (Nemecko). Kanada po vyhratom finálovom zápasom nad Nemeckom vyhrala prvú zlatú medailu v rámci samostatných majstrovstiev sveta. Spoločne s olympijskými hrami to bola jej štvrtá zlatá medaila v rade. Na majstrovstvách sveta 1933 v Česko-Slovensku sa prvýkrát majstrami sveta stali Spojené štáty americké, keď vo finále zdolali Kanadu. Tým bola prerušená Kanadská séria víťazných turnajov.[5] Do konca tridsiatych rokov Kanada iba v roku 1936 nevyhrala zlatú medailu.


Po druhej svetovej vojne sa Česko-Slovensko rýchlo stalo jedným z vynikajúcich svetových tímov. Vyhrali majstrovstvá sveta 1947, ale bez účasti Kanady. Úspech dokázali zopakovať už v roku 1949 aj s účasťou Kanady. Majstrovstvá sveta 1953 boli odohrané iba za účasti troch krajín – Švédsko, Švajčiarsko a Západné Nemecko. Švédsko vyhralo všetky zápasy a prvýkrát sa stali majstrami sveta.


Kanadsko-sovietska rivalita 1954 – 1962
Majstrovstvá sveta v roku 1954 boli označené IIHF ako "začiatok modernej doby medzinárodného hokeja".[6] Turnaj zaznamenal prvú účasť Sovietskeho zväzu v medzinárodnej súťaži. Sovietsky zväz usporiadal prvú hokejovú ligu v roku 1946. Sovietsky zväz po výhre nad Kanadou 7:2 sa stal prvýkrát majstrami sveta. Potom začala rivalita medzi Kanadou a Sovietskym zväzom. O rok neskôr sa oba tímy znovu stretli v poslednej častí turnaja. Kanada vyhrala 5:0 a stala majstrom sveta.[7] Majstrovstvá sveta 1957 sa prvýkrát konal v Moskve v Sovietskom zväze. Kanada a USA odmietli účasť na protest proti potlačeniu maďarského povstania sovietskymi vojskami v roku 1956. Veľa zápasov sa hralo v aréne pre ľadový hokej. Posledné dva zápasy, v ktorých hral Sovietsky zväz, sa hrali na futbalovom štadióne. Predposledný zápas bol proti Česko-Slovensku, na ktorý prišlo 30 000 divákov. Finálový zápas bol proti Švédsku a malo návštevnosť okolo 50 000 divákov. Zápas sa skončil remízou 4:4 a to pre Švédsko bol dostačujúci výsledok pre zisk zlatej medaily

Kanada sa vrátila na majstrovstvá sveta v roku 1958 a získala dva tituly idúce v rade, Sovieti boli dvakrát strieborní. Na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, vyhrali Spojené štáty americké, ktoré dokázali poraziť Sovietsky zväz a Kanadu.

Majstrovstvá sveta 1961 bol posledným šampionátom organizovaným na otvorenom klzisku. Zlatú medailu vyhrala Kanada, keď dokázala poraziť svojho rivala 5:1 a remizovať 1:1 s Česko-Slovenskom. Ďalšie zlato Kanada vyhrala až v roku 1994. Majstrovstvá sveta 1962 sa prvýkrát konali v Spojených štátoch. Turnaj sa konal v Denveri. Šampionát bol poznačený neúčasťou komunistických krajín – Česko-Slovenska, Sovietskeho zväzu, NDR a Rumunska.[9] Švédsko prvýkrát v histórii porazilo Kanadu a získalo svoju tretiu zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

1963 – 1976

Na majstrovstvách sveta v roku 1963 v Štokholme získal Sovietsky zväz zlato a začal sériu po sebe nasledujúcich deviatich triumfov na svetovom šampionáte. Na olympijských hrách 1964 sovietski hokejisti vyhrali všetkých sedem zápasov. Kanaďania s piatimi výhrami a dvoma prehrami mali rovnaký počet bodov ako Švédi a Česko-Slovensko. Pred rokom 1964, v prípade rovnakého počtu víťazných a stratených hier, konečné umiestnenie rozhodoval gólový rozdiel medzi súpermi s rovnakým počtom bodov. Použitím týchto pravidiel by Kanada skončila na treťom mieste pred Česko-Slovenskom. Na olympijskom turnaji v Innsbrucku sa však pravidlá zmenili. Gólový rozdiel rozhodoval za celý turnaj. Výsledkom je, že národný tím Kanady bol bez medaily. Sovietsky zväz ovládol zvyšok desaťročia 60. rokov.

V rokoch 1963-1967 boli Sovieti neporaziteľní. Ich víťaznú vlnu v zápasoch prerušilo Česko-Slovensko na zimných olympijských hrách 1968. Napriek prehratému zápasu Sovietsky zväz získal zlatú medailu. Bolo to naposledy, kedy sa olympijské hry tiež počítali ako majstrovstvá sveta.

V roku 1969 hrával Sovietsky zväz a Československo "najviac emocionálne nabité zápasy v histórii medzinárodného hokeja". Právo hostiť turnaj bol pôvodne schválený Česko-Slovensku, ale bolo nútené odmietnuť kvôli Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska 1968.[10] Turnaj sa konal v Štokholme vo Švédsku a s týmto medzinárodným napätím bol československý tím odhodlaný poraziť Sovietsky zväz. Sovietsky zväz porazili dvakrát 2:0 a 4:3, ale aj napriek tomu Česko-Slovensko skončilo na treťom mieste a Sovietsky zväz po siedmykrát v rade na prvom mieste.

Po šampionáte Kanaďania zistili, že nemôžu špičkovým európskym tímom konkurovať. Preto začali ešte v roku 1969 na kongrese rokovať s IIHF, aby mohli na Majstrovstvách sveta štartovať profesionáli. Právo hostiť turnaj bolo prvýkrát udelené Kanade - v Montreale a Winnipegu.[11] Rozhodnutie povoliť používanie profesionálnych hráčov však bolo zrušené v januári 1970. Prezident IOC Avery Brundage bol proti myšlienke amatérskych i profesionálnych hráčov súperiacich dohromady. V odozve Kanada odstúpila od medzinárodnej hokejovej súťaže. Kanadský hokejový tím sa nezúčastnil zimných olympijských hier 1972 a 1976. Kanada sa tiež vzdala svojich práv na usporiadanie majstrovstiev sveta 1970, takže sa konali v Štokholme vo Švédsku.

Reprezentácia Sovietskeho zväzu v čele s brankárom Vladislavom Trietiakom, a útočníkmi ako Valerij Charlamov, Alexander Jakušev, Vladimir Petrov a Boris Michajlov získala zlato na majstrovstvách sveta v roku 1970, 1971 a olympijské zlato v roku 1972. Na majstrovstvách sveta v Prahe česko-slovenský tím ukončil sériu získaných zlatých medailí sovietskeho tímu a od roku 1949 získal svoje prvé zlato. Sovietsky tím sa rýchlo vrátil do svojich víťazných vĺn, vyhral majstrovstvá sveta 1973, 1974 a 1975. Majstrovstvá sveta 1976 sa konali v Poľsku. Na turnaji Poľsko prekvapivo porazilo Sovietsky zväz 6:4. Bola to jedna z najväčších senzácií v medzinárodnej histórii hokeja. Poľsko aj napriek prekvapivej výhre nakoniec zostúpilo do Skupiny B (dnešná Divízia I).[12] Sovietsky zväz prehral ešte s Česko-Slovenskom a skončil na 2. mieste. Turnaj vyhral tím Česko-Slovenska.
1976 – 1987

Majstrovstvá sveta v Katoviciach v roku 1976 boli prvé za účasti profesionálnych hráčov z NHL. Napriek novým platným pravidlám predstavili Spojené štáty iba osem hráčov a to z klubu Minnesota North Stars a Minnesota Fighting Saints. Prvé plne otvorené majstrovstvá sveta sa konali v roku 1977 vo Viedni. Prvýkrát sa zúčastnili aktívni kanadskí hráči z NHL. Tímy Švédska a Fínska posilnili svoju zostavu z hráčov NHL a WHA. Mnoho hráčov kanadského tímu nebolo na turnaj pripravených a nebolo oboznámených s medzinárodným zápasom. Tím skončil štvrtý, prehral oba zápasy so Sovietskym zväzom, v prvej časti 1:11 a vo finálovej skupine 1:8. Česko-Slovensko získalo zlato a stalo sa tretím tímom (po Kanade a Sovietskom zväze), ktorý dokázal titul majstra obhájiť.[13]

Od roku 1978 získal sovietsky tím päť zlatých medailí v rade a mal neporazenú vlnu víťazných zápasov, ktorá trvala od roku 1981 cez zimné olympijské hry 1984 a až do roku 1985.[14]

Majstrovstvá sveta v roku 1987 vo Viedni boli poznamenané niekoľkými kontroverziami. Na začiatku turnaja zahŕňala súpiska západonemeckého tímu Miroslava Sikoru, poľsko-nemeckého útočníka, ktorý predtým hral za Poľsko na Majstrovstvá sveta do 20 rokov 1977. Sikora sa stal naturalizovaným občanom Západného Nemecka a hral v prvých troch zápasoch a dokázal streliť gól v zápase proti Fínsku ktorý Západné Nemecko vyhralo 3:1. Po skončení zápasu zahájilo Fínsko protest a požadovalo, aby bol výsledok skontumovaný, pretože Nemci použili neoprávneného hráča. V tej dobe hráči nemali za žiadnych okolností možnosť zmeniť národnosti a IIHF súhlasil s prevrátením výsledku a pridelil dva body Fínsku. To rozhnevalo nemeckého úradníka, ktorý podal protest na rakúskom súde. Nemecko dostalo späť body zo zápasov s Fínskom a Kanadou. Tento ťah ovplyvnil priebeh šampionátu, Fínsko by sa dostalo do medailovej skupiny namiesto Švédska. Švédsko získalo od roku 1962 svoju prvú zlatú medailu. Formát turnaja sa tiež stal kontroverzným, pretože Sovietsky zväz skončil neporazený, ale švédsky tím, ktorý stratil tri zápasy v základnej časti, sa stal majstrom sveta vďaka lepšiemu gólovému rozdielu a to najmä pre víťazstvo 9:0 nad Kanadou.[15]
1989 – 1992
Pred rokom 1989 hráči, ktorí žili v Sovietskom zväze, v Česko-Slovensku a v ďalších krajinách za železnou oponou, nemohli odísť a hrať v NHL.[16] V marci 1989 sa Sergej Prjachin stal prvým členom sovietskeho národného tímu, ktorý mal dovolené hrať za tím, ktorý nebol sovietskym.[17] Niekoľko sovietskych hráčov, vrátane Igora Larionova a Vjačeslava Fetisova, chcelo odísť a hrať v NHL. Sovietski úradníci sa dohodli, že budú môcť hráči odísť, ak budú hrať jeden finálový turnaj s národným tímom. Hráči s tým súhlasili a Sovietsky zväz vyhral 21. titul majstra sveta.[18] Krátko potom začali sovietski hráči zaplavovať NHL.

Čo sa týka Olympiady zlato nikdy okrem ZSSR nevyhrala žiadna komunistická krajina ani socialistická .

Samostatné Rusko taktiež nikdy zlatú olympijskú medajlu nevyhralo a nikdy ani nevyhrá .

Čo sa týka zriadenia Kanady .
Zriadenie v Kanade je Federálna parlamentná konštitučná monarchia .
Čo sa týka socializmu je v Kanade veľmi silný pripomínajúci socializmus nórskej konštučnej monarchie .

Kanada je de iure konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér (v súčasnosti, apríl 2018, Julie Payettová).[38][39] Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom Kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci vlády.


Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v Zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. Canadian Charter of Rights and Freedoms (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.

Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným premiérom je od roku 2015 vodca Liberal Party of Canada, Justin Trudeau.


anada je jedným z najbohatších štátov sveta s vysokými príjmami na jedného obyvateľa. Životná úroveň v krajine je tak veľmi vysoká. Ide o člena OECD a skupiny G8. Jej ekonomika je trhová a hoci viac regulovaná ako v susedných Spojených štátoch, menej regulovaná než vo väčšine európskych štátov. Tradične má nižší hrubý domáci produkt na obyvateľa ako jej južný sused (bohatstvo je však rozdelené rovnomernejšie), tiež však vyššie než veľké rozvinuté západoeurópske ekonomiky. V minulom desaťročí jej ekonomika celkovo rýchlo rástla a krajina si zachovala nízku nezamestnanosť.

Najlepsie muzstvo sme mali za Mečiara

odkaz

Mečiar na hrad !!!

30 rokov do zadu fungovala veľká šestka nie dnes keď hra o zlato na OH Nemecko a bežne z MS berie medajlu švajčiarsko či slovensko poslednu 2012

Slovensko má kvalitných hráčov .
Preto sme dokázali minuloročne MS

S českom to bolo o fous v predlžení na 3:2 keď sme par sekund pred koncom remizovali

So švedskom 4:3 po tt

porazili rakúsko 4.2

porazili francúzko 3:1

chýbalo len kusok šťastia a hrali by o medajle

Slovensko vôbec ale vôbec nemalo zlý tým

Že švedi uhrali zlato so švajčiarmi bolo len a len o švedskom šťastí a bolo po velkých šestkách

Sagi Muki

Mistrovství Evropy v judu
zlato EH / ME 2015 lehká váha
zlato ME 2018 polostřední váha