Kamarátka sa raz sťažovala, že nemôže v noci spať, lebo jej hluchonemí susedia sa stále hádajú . Nemôhla som pochopiť, ako môže hluchonemých počuť . Jasne..treskoty ..pleskoty, lebo sa nepočujú a nevedia aký hluk spôsobujú búchaním dverí , rozbíjaním tanierov a pod.
...............................
Veľakrát počujeme od ľudí, že najradšej sú, ak sa môžu konfliktu vyhnúť, aby sa ním vôbec nemuseli zaoberať. Nie je to však možné, lebo z času na čas sa v každom vzťahu konflikt vyskytne. Nie je možné sa vyhnúť hnevu, lebo hnev je normálnou súčasťou emocionálneho života každého človeka. To znamená, že hnev ako taký nie je zlý, zlý je spôsob akým svoj hnev „vyjadríme“ a ako bežné hádky a spory riešime.
............................
A toto nižšie ma vážne pobavilo :
Zásady konštruktívnej hádky:
1. Hádka sa má odohrávať iba po predbežnej dohode
...Znamená to, že ten, ktorému niečo nevyhovuje povie partnerovi, že má niečo, čo chce s ním riešiť. Preto je dôležité dopredu si určiť čas a miesto hádky.
2. Hádka sa má konať čo najskôr po kritickej udalosti. Je to kvôli tomu, aby nejaké 2 až 3 týždne po situácii nevybuchol jeden z partnerov a nevykričal staré krivdy, pričom druhý partner si už nemusí absolútne na danú situáciu spomínať.
3. Ten, kto hádku začína si má dopredu ujasniť, o čo mu ide, čo chce dosiahnuť.
4. Cieľom hádky nie je poraziť druhého, ale spoločnými silami zvládnuť problém.
5. Hádka má dodržiavať pravidlá fair-play, čestnej hry. Počas manželskej hádky teda nesmieme:
– nadávať partnerovi a urážať ho,
– hroziť samovraždou či rozchodom,
– používať rany pod pás (napr. „nezakoktaj sa“, ak má partner poruchu reči),
– ponižujúcim spôsobom komentovať fyzický vzhľad partnera, jeho schopnosť úsudku alebo spochybňovať jeho inteligenciu,
– používať fyzické násilie,
– urážať a negatívne sa vyjadrovať o svokrovcoch, či iných príbuzných a známych, ktorých má partner rád,
atp.
odkaz
