Nie všetka vina za globálne oteplenie ja na človeku a na rozvoji priemyslu, lebo to, čo sa robí posledné roky, akoby rástlo geometrickým radom a tak rýchlo ekonomika nenapreduje. Naopak , boli tu krízy po roku 2 000.
Takže zabudnite na priemysel, ale zabudnite aj na prepolóvanie zemských polov. kto ale tuto myšlienku vymyslel, nebol ďaleko od toho, o čom chcem teraz tu písať ja. Je to veľmi kruté, ale posúďte sami, ako by sa mohli naplniť a naplnia predpovede o katastrofách, ktoré má Vatikán na stole.
Teda nie je to prepolovanie , je to niečo oveľa jednoduchšie a strašnejšie, ako som predpokladal- Samozrejme,že ma to veľmi trápi ako každého a hľadal som jednoduchšie riešenia, než do ktorých sa zamotala zbytočne veda.
Posúďte sami, jedná sa o naklonenie zemskej osi , zmenšuje sa uhol zemskej osi oproti rovine kruhovej plochy, po ktorej obieha zem okolo slnka. Dnešné sklonenie osi zeme je 23 °a 27 minút. neviem, kedy sa naposledy premeriaval tento sklon a ako s to sleduje a či vôbec, ale aby vznikla doba ľadová , stačí, aby sa sklon zeme zmenšil. Možno jeden dva stupne, alebo iba pár minút.
A ako to potom jednoducho funguje ???
Ak sa sklon osi zeme zväčší, teda sa viacej nakloní ku svojej dráhe, dôjde nie len k neporovnateľne mohutnejšiemu prehrievaniu polov, pretože sú viac naklonené k slnku, dostanú väčšiu dávku tepla zo slnka, ale ešte aj v noci,. ktoré sa týmto skracujú, nedochádza k ochladeniu. Teda stačí mnimálna výchylka a teplota rastie samozrejme na celej zemeguli.
Dôsledok toho sú potom aj tlakové výše a níže rozsiahlejšie, aby sa tepelný prebytok rozniesol z pólov do strednejších zemepisných šírok.
O čo viac je poĺ vystavený slnku, dalo by sa povedať, že o to je druhý pol zatienený a deficit by sa mal vyrovnať. Ale toto funguje iba do určitého sklonu, lebo ak by sa sklon zeme stával kolmejší na obežnú dráhu okolo slnka, tým pádom by dochádzalo k väčšiemu ochladzovaniu následkom kratších dní a dlhších nocí a dlhšie noci sú ochladzovanie. A toto ochladzovanie by mohlo prejsť až do doby ľadovej.
Toto je dosť ťažké pochopiť, ale skúsme si tieto veci trochu zveličiť, aby sme ľahšie pochopili systém fungovania.
Ak by teda bola os zeme kolmá mna dráhu obehu okolo slnka, došlo by k stavu, kedy by de) a noc bol jednaký na celej šírke zemeguli, teda od rovníku až po póly by bol rovnaký deň a noc. samozrejme na poloch by došlo k presvitu, malý uhol, ale takmer každá časť, ktorá by sa cez deň ohriala , by sa v noci ochladila, ale strata tepla do vesmíru je tak veľká, že by nestačila energia slnka udržať teplotu a tá by postupne klesala., až na teplotu doby ľadovej. Teda na to, aby sa nahradila strata uniku tepla do vesmíru je treba, aby bola zem sklonená dajme tomu tak, ako je to dnes, alebo bolo pred niekolkými desiatkami rokov, teda tách 23 °a 20 minút. A teda sklon do kolmice je doba ľadová a sklon ku obežnej dráhe, oteplenie.
Teraz druhý extremny prípad. Ak by bola zem sklonenátak, že by os bola vodorovná s obežnou dráhou, to by znamenalo,, že pol roka by bol k slnku otočený severný pol a pol roka južný pol. A to sa ani nedá predstaviť, čo by sa mohlo diať.
Na privrátenej strane k slnku by mohlo dôjsť aj prehriatiu atmosféry podobne ako na Venuši, možno aj 500 °C. A to by voda odišla všetka do atmosféry a pary by muselibyť vatlačené až na zatemnenú stranu zeme, kde by nenemohol byť ľad, lebo by tam bola obrovskými búrkami tľačená prehriata para, ktorá by sa v určitom mieste predsa len zrážala a oceánmi my sa vracala, na teplú stranu, ktorú by síce máličko ochladila, ale neuprosne slnko by ju zvarilo a prenieslo v horúcich parách na studenú časť .
Čo je zaujímavé, že prechod medzi týmito dvomi obdobiami by bol presne taký istý, ako keby bola os zeme kolmá, ale iba na krátke obdobie. v určitom mommente by bol deň a noc rovnaký
Samozrejme, že toto by neboli podmienky pre život,ako dnes a zrejme jediné možné miesto na prežitie by bolo pri rovníku, ake tiež len prechodne a krátky čas, určite by to nestačilo aspom pol roka na novú úrodu a teda prežitie.
Toto je prehnané, kvôli lepšiemu pochopeniu , ale v praxi to je kruté tým, že na vyhynutie života by stačila výchylka niekoľko stupňov, na jednu, alebo druhú stranu
No a čo by mohlo spôsobiť takúto prípadnu výchylku, asi len pohyb veľkých telies vo vesmíre, ktoré buď nevidíme, alebo neveríme.Mohol by to byť aj Nibiru a zrejme sa približuje tak, že už začíname cítiť jeho prvé dotyky jeho silného gravitačného poľa.
Takže ako ľahúčko sa môže stať doba ľadová a doba prehriatia. lebo doba ľadová sa dá oveľa lepšie vystopovať historii, ako doba prehriatia, o priehriatí zatiaľ nie je žiadna zmienka.
