Cestoval som s voličom Kotlebu.
Dnes som cestoval z Bratislavy do Prahy. Rád cestujem spolujazdou. Je to záruka toho, že stretnete zaujímavých ľudí, alebo zažijete inšpiratívne diskusie. Môžete si precvičiť argumentáciu, alebo získať nové pohľady na veci.
Šofér - volič Kotlebu,
spolujazdkyňa1 - podnikateľka s rómskymi koreňmi
spolujazdkyňa2 - modelka a študentka práva
spolujazdec - ja - obhajca slobody a spravodlivosti od čias pieskoviskových
Asi si každý vie predstaviť, že to bolo veľmi inšpirujúce.
Približný priebeh cesty:
0 km - šofér lieči všetko výťažkom s grapefruitového jadierka (dá sa kúpiť na internete) a ponúkol to aj spolujazdkyniam, ktoré majú od včera bolesti žalúdka po sushi v Auparku
20 km - hovoríme o voľbách a priznávame sa koho budeme voliť. Šofér šokuje - je voličom Kotlebu
25 km - sme šokovaní - fašistov?
26 km - prečo im hovoríte fašisti?
27 km - lebo hailujú, zdravia sa Na stráž! tetujú si na seba hákové kríže a brány do Osvienčimu, nosia čierne uniformy hlinkovej gardy a Kotleba sa necháva oslovovať vodca!
30 km - šofér sa bojí zvyšujúceho sa podielu Rómov na Slovensku a naznačuje otvorenú otázku že s tým treba niečo robiť..
50 km - šofér sa bojí Afričanov, ktorí prídu na Slovensko
70 km - spolujazdkyne sa boja šoféra a ľutujú, že si od neho vzali tabletku s výťažkom grapefruitového semienka (údajne)
80 km - ja: "Zachytili ste iniciatívu folkloristov, ktorá apeluje na ľudí, že ľudová kultúra na Slovensku je krásna, lebo je pestrá a pestrá, lebo je ovplyvnená rôznymi etnikami a národmi?" Podnikateľka: "to je krásne". Pýtam sa šoféra, "kedy si bol naposledy v divadle?" ...nespomína si... "venoval si sa folklóru?" Nie. A to je presne to - kotlebovci nevedia po slovensky, nikdy sa nevenovali folklóru a do do divadla idú, len keď chcú zakázať predstavenie (ako Kotleba v BB kraji). Ale majú silný pocit, že ich poslaním je ochraňovať kultúru. Tú, ktorej ani nerozumejú.
100 km - modelka spí
130 km - podnikateľky sa veľmi dotkne to ako šofér straší Rómami a hovorí, že jej je ľúto, že ani v 21. storočí nemajú všetky deti rovnaké možnosti žiť dôstojný život
150 km - pýtam sa šoféra, ktorého z odborníkov ĽSNS by navrhol na ktorú ministerskú funkciu
160 km - v zásade sme sa dozvedeli, že ministra môže robiť ktokoľvek, lebo ten má predsa poradcov a úradníkov
170 km - šofér hovorí o občianskom združení "Naše Slovensko", ktoré má za cieľ robiť veci, ktorým sa nikto na Slovensku nevenuje a tým sa zviditeľniť, aby mohli potom diktovať témy politikom. Má ísť napríklad o vysadenie 1 milióna stromčekov na plochách odlesnených v posledných rokoch.
180 km - hovorím mu, že lesné podniky majú zo zákona povinnosť zalesniť tie plochy do dvoch rokov a za tým účelom sa nechávajú na plochách stromy, ktorých semená sa lepšie hodia na danú plochu a ak tam nie sú alebo prirodzená obnova nie je dosť rýchla, musia to lesy zo zákona zalesniť pomocou kompetentných pracovníkov, ktorých majú k dispozícii, majú na ne zdroje a vedia ako a čím zalesniť. Nikto z nás nemôže len tak íst do lesa a vysadiť si 1 milión sadeníc, ktoré získal niekde inde, lebo sa tam nemusia byť vhodné podmienky pre tie stromčeky.
190 km - šofér je z BB on Kotlebu pozná a spomína koľko dobrého urobil pre kraj. Ja oponujem rodinkárstvom, korupciou, neznalosťou legislatívy, ktorá viedla k nemožnosti čerpania Eurofondov, hanbe, ktorú robil povstaleckému kraju.
220 km - šofér spochybňuje SNP, ktoré vraj urobilo pár sovietskych vojakov zhodnených na územie Slovenského štátu.
250 km - podnikateľka a ja dávame šoférovi lekciu dejepisu zo základnej školy a hovoríme o tom, že SNP vyhlásil podplukovník, neskôr generál Golian a hlavnou zložkou boli slovenskí vojaci. Spomíname na zverstvá, ktoré robil režim, ako vraždil svojich občanov, ako gardisti (slovenskej národnosti) mučili ľudí, likvidovali ženy a deti (slovenskej národnosti) v Nemeckej.
270 km - šofér nám hovorí ako porodil svojho vlastného syna a aký bol čistý a hneď po pôrode otočil hlavičku na mamu a pozrel sa jej do očí
280 km - podnikateľka je dosť vytočená, pretože ona naozaj rodila a vie, že dieťa po pôrode ani neotáča hlavičkou ani nepozerá na matke do očí
300 km - šofér opäť mení tému a rozprávame sa o vede a technike. Má strojárske vzdelanie a je fanúšikom zariadení, ktoré vyrábajú energiu. Totiž vyrábajú viac energie ako jej spotrebúvajú. No áno, verí na perpetum mobile.
320 km - zisťujem, že šoférovi sa rozpadlo manželstvo a že sa oňho prestala zaujímať manželka po pôrode jeho syna. Je mi ho ľúto, ale naozaj pochybujem, že život v strachu pomôže vyliečiť ľudské sklamanie.
S kočkami si vymieňame kontakty, bola to inšpiratívna jazda.
Kočky sa lúčia so slovami, nech sa nad sebou šofér zamyslí.
Na teraz sa nebojím, lebo ĽSNS nepodporuje voľbu zo zahraničia a tak svojim voličom ani nepripomínala, aby volili poštou. Ani šofér o tom nevedel a v čase volieb bude v zahraničí. Kočky voliť po tomto zážitku pôjdu. Ja už som volil - poštou.
odkaz
