Evanjelium je dobrou správou len pre človeka v núdzi

Evanjelium je dobrou správou len pre človeka v núdzi
podle Paul Washer of HeartCry Missionary na July 19, 2012

Téma: Evanjelium
Kategórie: Výňatky (E), Video
Čo je to evanjelium? Je to dobrá správa. Je to veľmi dobrá správa. Ale je to dobrá správa len pre zhrozeného človeka. Je to veľmi dobrá správa len pre človeka vo veľkej núdzi. Viete, potrebujete porozumieť tomu, že… Poviem to takto, aby som prešiel priamo k veci. Poviem ti teraz tú najstrašnejšiu vec, akú je možné vysloviť. Tú najhroznejšiu pravdu, akú ti len môžem povedať. Si pripravený? Tu je. Tá najstrašnejšia vec, ktorú môžem nejakému mužovi, žene alebo dieťati povedať, je táto: Boh je dobrý. Pred pár rokmi som toto povedal, keď som v Európe kázal na jednej sekulárnej univerzite. Povedal som “Keď to chcete v skratke, tak tá najstrašnejšia správa pre človeka je táto: Boh je dobrý!” A niektorí sa tam tak pousmiali a v podstate povedali: “A v čom je teda problém?” Problém je v tom, že ty nie si dobrý. Teraz… čo urobí dobrý Boh s niekým ako si ty? Toto je najväčší teologický a filozofický problém v Písme. Boh je dobrý, a to je strašné. Zatvrdený zločinec, ktorý pracuje pre zločineckú organizáciu, keď sa predtým, ako ide na súd, dopočuje, že sudca je skorumpovaný, tak sa raduje. Najhroznejšia vec, ktorú môžete tomuto zločincovi povedať, je, že ten sudca nie je skorumpovaný, ale dobrý. A uvedomte si, že toto je ten najväčší problém ľudstva. Najväčší problém ľudstva je, že Boh je dobrý! Čo to nevidíte? Pretože vy nie ste dobrí! A v tomto je problém s moderným evanjelikálnym kázaním. Nikto vám nepovie, kto Boh skutočne je! Všetci hovoria len klišé. Viete, iní kazatelia vám môžu povedať, že Boh je dobrý a vy odtiaľ odkráčate s pocitom, že ste úplne zbavení akejkoľvek zodpovednosti. Ja vám hovorím, že Boh je dobrý a že by vás to malo plniť hrôzou, pretože vy nie ste! A to je druhá polovica problému. Ani o tomto vám nikto nepovie, čo to znamená. Čo to znamená, že nie ste dobrí? Ako ne-dobrí ste? Dovoľte mi to povedať takto: Ak odmietnete Krista, potom v tom momente, keď spravíte svoj prvý krok cez pekelné brány, jedinú vec, ktorú budeš počuť, je to, ako celé stvorenstvo vstáva a tlieska a chváli Boha za to, že vás odpratal zo zeme. Takto nie-dobrí ste. Ale vy poviete, “Ale môj hriech… veď ja nie som nejaký veľký hriešnik.” Adam zhrešil raz a vrhol celý vesmír do totálneho chaosu a odsúdenia. Vy nerozumiete tomu, kto tento Boh je. On je skutočne dobrý. Vy nie ste. On je skutočne láska. Vy ste pravým protikladom lásky. A tak, ako Boh môže prijať zlých a nenávistných ľudí do spoločenstva so sebou? Prečo nemôže jednoducho odpustiť? Pretože je spravodlivý. Pochopte, vy ste vyrástli v kultúre, v ktorej niet spravodlivosti. Neexistuje pastor, ktorý by písal knihy ako “Lex Rex – Zákon kráľa.” Nikto o spravodlivosti nehovorí biblicky. Pochopte, Boh je spravodlivý a ten najväčší teologický problém v Biblii je tento: Ak je Boh spravodlivý, nemôže vám odpustiť. Počujete ma? Ak je Boh spravodlivý, nemôže vám odpustiť. Kým najprv nebude Jeho spravodlivosť naplnená. A to je to, čo sa stalo na kríži. Práve pre toto je kríž úplne všetko! Kríž je absolútne všetko! Na tom kríži visel jediný pravý Služobník, ktorého kedy Jahve mal. Dokonalý človek. A hriechy Božieho ľudu boli hodené na Neho. A všetok hnev, svätá Božia nenávisť k zlu, hriechu a bezbožnosti, všetko to, čo malo padať na tvoju hlavu na večnosť, padlo na hlavu jediného milovaného Božieho Syna!

Každú Veľkonočnú nedeľu počujem ľudí kázať o, viete, o klincoch a kopijách a tŕňovej korune a celú tú interpretáciu kríža z pohľadu súdneho lekára, a všetko to je dôležité, musela to byť krvavá smrť, ale to, čomu títo ľudia nerozumejú, je, že nekázali evanjelium. Ak si spasený, tak nie si spasený preto, lebo Rimania zlynčovali Ježiša. Ak si spasený, je to preto, lebo Ho Jeho vlastný Otec zdrvil pod plnou silou svojho hnevu! Pretože niekto musel za teba zaplatiť! Bol to On! Ľudia mi hovoria, vravia, “Teda, dnes večer budeš kázať evanjelium?” “Áno.” “Ale tomu rozumieme.” “Nie, nerozumiete.” Ak by tu bol teraz Ian Murray, ak by som mohol vzkriesiť Jonathana Edwardsa, ak by do dverí vkročil Charles Spurgeon, títo by vyznali, že nepoznajú evanjelium v jeho plnosti. A predsa my sme zredukovali evanjelium na 4 duchovné pravdy alebo 5 vecí, ktoré Boh chce, aby ste vedeli, a vy si všetci myslíte, že to poznáte. Ak budete vo večnosti, budete ju celú tráviť štúdiom evanjelia a ani len nedosiahnete úpätie slávy tejto veci! Ide o evanjelium! Boh zmierujúci svet so sebou samým! Boh, ktorý je spravodlivý a ktorý sa nemôže len tak tváriť, že nevidí hriech! Boh, ktorý musí riešiť hriech svojho ľudu, On musí uspokojiť svoju spravodlivosť, aby upokojil svoj hnev! A urobil to smrťou svojho jediného Syna, ktorý Boží hnev vytrpel! A tretieho dňa opäť vstal z mŕtvych! A toto zmŕtvychvstanie z Neho neurobilo Božieho Syna, ale bolo to Božie vyhlásenie niekoľkých vecí. Po prvé, toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo (Rimanom 1). Potom prejdete do Rimanom 4. Čo to znamená? Že vzkriesenie Krista bolo Božie znamenie, že prijal Jeho smrť ako platbu zmierenia za hriechy Jeho ľudu, na základe čoho môžu byť ospravedlnení. Potom Peter hovorí urazeným vodcom židovského národa: “Toto vzkriesenie z mŕtvych dokazuje, že tento Ježiš, ktorého ste vy ukrižovali, je Pán a Kristus.” [Skutky 2:36] A apoštolské vyhlásenie, volanie smerom k vám, aby ste prišli ku Kristovi, NIE JE: “Pomodli sa túto modlitbu a pozvi Ježiša do svojho srdca.” Apoštolské vyhlásenie je toto: Boh prikazuje všetkým ľuďom všade, aby činili pokánie a verili evanjeliu. [Skutky 17:30] A kazatelia mi povedia, “No, keď im povieš len to, a nepovieš im, že majú niečo urobiť, ako potom budeš vedieť, že sú spasení?” “Pretože sa úplne zmení ich život!” Môžem ísť k väčšine ľudí v krčmách okolo tohto miesta dnes večer, a niektorí z nich sú skutočne poctiví členovia cirkvi, môžem tam ísť a spýtať sa “Ste spasení?” a oni povedia “Áno.” Môžem ísť na väčšinu seminárov Južných Baptistov, kde sa decká nalievajú pivom a spýtať sa “Ste spasení?” a oni povedia “Celkom určite áno!” Prečo? Pretože raz v ich živote ich kazateľ, ktorý by nemal kázať evanjelium, viedol k modlitbe spasenia a vyhlásil nad nimi, že sú obrátení. Jednal z ich dušou možno dve alebo tri minúty. Nie, priateľu, nie. Spasený si pokáním zo svojich hriechov. Spasený si vierou evanjeliu. A dôkaz o tom, že si činil pokánie na spasenie, a že si uveril na spasenie, je ten, že pokračuješ v pokání a viere.

Ježiš Kristus napravil to, čo Adam pokazil. List Rimanom 5. kap.:
"Preto ako skrze jedného človeka [Adama] vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili... Lebo ak previnením jedného [Adama] zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného [Adama], ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti. Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými."

Tu sa poukazuje na podiel všetkých ľudí na prvom hriechu Adama. Táto účasť sa volá "dedičný hriech". Hriech oddeľuje človeka od Boha. Toto oddelenie je duchovná smrť. Môžeme to však povedať aj inak: Každý človek na tomto svete je pôvodne ako Adam, má "starú hriešnu prirodzenosť", tj. prichádza na tento svet bez určitej Božej milosti, je v istom zmysle oddelený od Boha, a až prostredníctvom Ježiša Krista, jeho výkupného diela na kríži túto milosť a spravodlivosť môže získať. A koho týmto Kristus vykúpil, ten sa k Nemu pridáva, stáva sa kristovcom, kresťanom, znovuzrodzuje sa v Bohu, získava nový ("večný") život. 1. Korinťanom 15, 45-49: "Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam [Ježiš] oživujúcim Duchom. Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné. Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského."

Teda nie je to primárne o tom, že každý človek je nutne osobne morálne zlý. Človek je stvorený na Boží obraz a podobu, hoci môže byť skazený, ovplyvnený Zlým, no nemusí byť nutne každý zlý. Vieme, že napr. aj v Starom zákone, pred dokončením Kristovho diela niektorí ľudia boli osobne viac-menej dobrí, hoci ich bolo relatívne málo. Niekoľko príkladov k tomu: "Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie... Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca" (Lk 6, 44-45). - Tu je reč kvázi o dobrom človeku, ktorý vynáša dobré veci zo svojho srdca. Nie je tu reč o nejakom zlom hriešnikovi, ktorí by zväčša zlo robil.

"Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí... lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (Mt 9, 12-13) - Tu je zrejme naznačené, že okrem hriešnikov existujú i spravodliví; okrem "chorých" i "zdraví". Myslí sa tým spravodliví v "osobnom" zmysle, lebo inak aj oni "pre hriech Adama" sú v hriechu, pokial neprijali milosť skrze Krista.

"Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú" (Rim 2, 14-15). - Tu je naznačené, že aj niektorí pohania môžu činiť spravodlivosť, čo požaduje Boží zákon (riadiac sa svedomím, ktoré je od Boha). Dalo by sa hovoriť o buddhistoch, aspoň niektorých (pozri spis Dhammapada, kde sa hovorí o dôležitosti dobra a odmietaní zla, o tom, že je možné to dosiahnuť vlastným úsilím, osemdielnou cestou).

"...zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi." (Rim 2, 5-10) - Tu je zas naznačené, že tí, ktorí budú konať osobné dobré skutky, budú tak žiť, po súde príde na nich sláva, česť a pokoj. Hoci je zrejmé, že keby mali možnosť prijať Krista a odmietli by ho, potom ťažko by mohli byť naozaj dobrí, lebo to odmietnutie naznačuje čosi nedobré. To však neznamená, že musia v neho "veriť", lebo niektorí pravdepodobne neveria úprimne, pretože dosiaľ nedostali k tomu milosť.

"Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. ... A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On. Ktokoľvek zostáva v Ňom, nehreší... Kto koná spravodlivosť, je spravodlivý, ako je On spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku... Podľa toho poznať deti Božie a deti diablove: ktokoľvek nečiní spravodlivosť, nie je z Boha, ani ten, kto nemiluje brata. Lebo to je zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme sa milovali. Nie ako Kain, ktorý bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé, ale bratove spravodlivé." (1Jn) - Opäť je tu jasne naznačené, že napr. Ábelove skutky boli "spravodlivé".

Ale napriek tomu, že niektorí ľudia asi môžu byť osobne morálne viac-menej dobrí, len cez Krista, jeho dielo, sa môžu znovuzrodiť, dostať onú milosť a spravodlivosť, získať prístup k Otcovi (Stvoriteľovi), k nebu. To, že na tomto svete dostanú tú milosť a nový život s Bohom, teda nezávisí od ich osobných skutkov či spôsobu života, lež od ich vzťahu ku Kristovmu vykupiteľskému skutku a dielu

Predstavme si napr. určitého človeka, ktorý uvažuje nad zmyslom života, nad tým, či je Boh a pod. A potom sa dozvie o Ježišovi Kristovi a prejaví nadšený záujem. Už to, že prejaví tento nadšený záujem o Krista, naznačuje aspoň nejaké dobro v tom človeku. Môže mať morálne nedostatky, ale už i tento pozitívny záujem je prejavom nejakého dobra v ňom. Veď je stvorený na obraz a podobu Boha. Niečo v ňom síce bolo narušené prvotným hriechom a možno vplyvom Zlého, zlými skutkami, no základ mohol zostať v dobrom stave alebo sa môže obnoviť. Samozrejme, aby sa potvrdilo to, o čom hovorím, musí sa tento človek potom aj stať kresťanom, nemôže odísť, nemôže potom odmietnuť Krista. Teda nie je to primárne o tom, že každý človek je zlý, lež skôr o tom, že na čo najdokonalejší prístup k Bohu potrebuje prijať dielo Krista, ktorý je cesta k Bohu. Zlý je Satan a satanisti alebo niektorí iní zlí ľudia, avšak nie každý človek je zlý. Človek môže byť viac-menej dobrý, pretože je stvorený na Boží obraz, tým skôr, ak je vykúpený a "nesie Kristov obraz" (mal by sa o to aspoň pokúšať). Hoci zostáva nedokonalým človekom s nedostatkami a potrebou pracovať na svojom rozvoji, i s Božou pomocou

Tú Kristovu obetu a vyliatu krv možno vysvetliť takto: Je jednak za ten Adamov prvotný hriech, ktorý oddelil človeka od Boha, viedol k duchovnej smrti. Človek, ktorý sa narodí na tento svet, je preto najprv bez patričného vzťahu s Bohom, je teda v určitom zmysle duchovne mŕtvy. A jednak je aj za osobné hriechy ľudí. V krvi je život človeka, takže obetovaním života, vyliatím svojej krvi Kristus prináša človeku život s Bohom. Je to obeta, niečo za niečo, život za život, smrť za smrť. Ježiš dáva (obetúva) svoj život, aby ľudia mali nový duchovný život. ?
"Veď život živočícha je v krvi a dal som vám ju pre oltár, aby ste ňou zmierovali svoje duše. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život." (Lv 17, 11) "Ale v konečnom dôsledku Boh o to nemal záujem. On myslel na čosi obrovskej večnej hodnoty, čo nám ukazuje, aký je hriech ošklivý a akú náhradu Boh pripravuje. Takže po celé stáročia ich učil istú lekciu, až napokon poslal toho, ktorý potrebe krvavých obiet urobil koniec." (Z knihy Kauza Ježiš)

Zem je v istom zmysle padlá, nesvätá, podobne človek po prvotnom hriechu, na rozdiel od neba, kde sídli svätý Boh. Tým, že sme sa sem narodili, padli sme do hriechu sveta (dedičný hriech). Kristova obeť sníma tento hriech sveta a umožňuje Duchu sv. posväcovať pozemského človeka. Je to ako nové stvorenie a posvätenie Zeme. Potom človek má život novým, lepším spôsobom. Boh je svätý, človek "pôvodne" nesvätý. Aby mohol byť Boh s človekom a človek s Bohom, je potrebná obeta Ježiša, ktorá daný spor rieši.

Je tu však i ďalšia stránka veci: "V Kristovom kríži sa prostredníctvom utrpenia nielen zavŕšilo vykúpenie, ale bolo vykúpené aj samo ľudské utrpenie. ... Vykupiteľ trpel namiesto človeka a pre človeka. Každý človek má svoj podiel na vykúpení. Každý človek je pozvaný zúčastniť sa na tomto utrpení, ktorého výsledkom je vykúpenie. Je povolaný podeliť sa na utrpení, ktorým sa vykúpilo každé ľudské utrpenie. Tým, že Kristus uskutočnil vykúpenie prostredníctvom utrpenia, dal ľudskému utrpeniu výkupnú hodnotu. Teda každý človek sa môže svojím utrpením zúčastniť na Kristovom vykupiteľskom utrpení." (Ján Pavol II.)
?

7. Urobil som tam nejaké chyby, tak ešte raz:
Tú Kristovu obetu a vyliatu krv možno vysvetliť takto: Je jednak za ten Adamov prvotný hriech, ktorý oddelil človeka od Boha, viedol k duchovnej smrti. Človek, ktorý sa narodí na tento svet, je najprv bez patričného vzťahu s Bohom, v určitom zmysle je duchovne mŕtvy. A jednak je aj za osobné hriechy ľudí. "V krvi je život človeka", takže obetovaním života, vyliatím svojej krvi Kristus prináša "mŕtvemu človeku" život s Bohom. Ide o obetu - niečo za niečo, život za život, smrť za smrť. Ježiš dáva (obetúva) svoj život, aby ľudia mali nový duchovný život.
"Veď život živočícha je v krvi a dal som vám ju pre oltár, aby ste ňou zmierovali svoje duše. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život." (Lv 17, 11) "Ale v konečnom dôsledku Boh o to nemal záujem. On myslel na čosi obrovskej večnej hodnoty, čo nám ukazuje, aký je hriech ošklivý a akú náhradu Boh pripravuje. Takže po celé stáročia ich učil istú lekciu, až napokon poslal toho, ktorý potrebe krvavých obiet urobil koniec." (Z knihy Kauza Ježiš)

Zem je v istom zmysle padlá, nesvätá, podobne človek po prvotnom hriechu, na rozdiel od neba, kde sídli svätý Boh. Tým, že sme sa sem narodili, padli sme do hriechu sveta (dedičný hriech). Kristova obeť sníma tento hriech sveta a umožňuje Duchu sv. posväcovať pozemského človeka. Je to ako nové stvorenie a posvätenie Zeme. Potom človek má žiť novým, lepším spôsobom. Boh je svätý, človek "pôvodne" nesvätý. Aby mohol byť Boh s človekom a človek s Bohom, je potrebná obeta Ježiša, ktorá daný spor rieši.

Je tu však i ďalšia stránka veci: "V Kristovom kríži sa prostredníctvom utrpenia nielen zavŕšilo vykúpenie, ale bolo vykúpené aj samo ľudské utrpenie. ... Vykupiteľ trpel namiesto človeka a pre človeka. Každý človek má svoj podiel na vykúpení. Každý človek je pozvaný zúčastniť sa na tomto utrpení, ktorého výsledkom je vykúpenie. Je povolaný podieľať sa na utrpení, ktorým sa vykúpilo každé ľudské utrpenie. Tým, že Kristus uskutočnil vykúpenie prostredníctvom utrpenia, dal ľudskému utrpeniu výkupnú hodnotu. Teda každý človek sa môže svojím utrpením zúčastniť na Kristovom vykupiteľskom utrpení." (Ján Pavol II.)

6

Človek nie je dobrý a teda ani spravodlivý. Je biedny a úbohý a jeho spravodlivosť je ako ohyzdné rúcho. Všetci do jedného sme hodní odsúdenia! Dobrý je jedine Boh a vlastnú spravodlivosť nebudeme mať až do smrti, ale budeme mať spravodlivosť Kristovu . Ak nevieš čo to je, tak význam je aj v tomto verši:Ef 2:10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Ak vykúpený v Kristu je Božím dielom stvoreným v Kristu Ježišovi, tak je to z Božej vôle a nie z vlastnej vôle. Sebazaprenie, to nie je vyzdvihovanie vlastného ega a vlastnej vôle, ale je to pokánie, keď padne naše ego a naša vôľa na kolená. Sebadôvera musí zhorieť, aby sa rozšírila závislosť na Kristu pre každodenný život a tým rozhojnilo pôsobenie Božieho Ducha v srdci vykúpeného na Božiu chválu a nie našu.

Kresťanstvo to nie je preferovanie vlastného ega a vlastnej vôle spasiť sa. Kresťanstvo je o inom!

Zaprieť samého seba určite nie je vyzdvihovanie svojho vlastného ega a vlastnej sily spasiť sa! Je to spôsob myslenia vo zmysle – nech som ničím, aby Boh – Božie Slovo bolo pre mňa všetkým. Vlastné ego musí padnúť na kolená, aby normy života boli v milosti Božej. To je viac ako ľudské morálne predstavy. Je to na rovine Božej! To je ten princíp, na ktorom stojí skutočné pokánie, ktoré vychádza so sebezaprenia.

"Človek nie je dobrý a teda ani spravodlivý. Je biedny a úbohý a jeho spravodlivosť je ako ohyzdné rúcho."

Teda jedine Boh je spravodlivý? Asi áno. Ale z biblie sú isté pasáže, kde sa človek zamyslí, či je Boh naozaj taký spravodlivý a dobrý a nie je v ňom žiadna tma.

To, že je človek stvorený na Boží obraz a podobu, nie je pýcha ani egoizmus, lež biblické učenie. Dokonca ani prvotný hriech Adama nezničil tento obraz a podobu, len ho narušil. Dobro, ktoré je v Bohu, sa prejavuje aj u človeka, ktorý je stvorený na Jeho obraz, hoci to bolo čiastočne narušené, no slobodná vôľa človeku zostala.

Existujú v tomto smere dva extrémy chápania človeka:
"Pelagius zastával názor, že človek môže viesť morálne dobrý život prirodzenou silou svojej slobodnej vôle bez nevyhnutnej pomoci Božej milosti. Tak zredukoval vplyv Adamovho hriechu iba na vplyv zlého príkladu. Prví protestantskí reformátori, naopak, učili, že človek bol prvotným hriechom úplne skazený a že jeho slobodná vôľa bola zničená. Stotožňovali hriech, ktorý dedí každý človek, s náklonnosťou na zlé (concupiscentia), ktorá je vraj neprekonateľná." (KKC 406)

Primeraný, zdravý názor na to má potom KC:
"Porušenie prirodzenosti neslobodno chápať ako úplné pokazenie ľudskej prirodzenosti, ako učili Reformátori a Jansenisti. Človek v stave dedičného hriechu si uchováva schopnosť poznať náboženské pravdy a schopnosť žiť prirodzene dobrým životom. I. Vat. koncil učí, že človek môže svojou prirodzenou schopnosťou – rozumom – s istotou poznať existenciu Boha. Tridentský koncil učí, že slobodná vôľa človeka nebola Adamovým hriechom stratená. ...
Prvý názor, zastávaný sv. Tomášom a po ňom väčšinou teológov. Chápe porušenie prirodzenosti len relatívne v porovnaní s pôvodným stavom."
odkaz - Takže človek následkom dedičného hriechu je pokazený iba čiastočne.

"Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: 'Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti!' Natanael sa ho opýtal: 'Odkiaľ ma poznáš?' Ježiš mu odpovedal: 'Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.'" (Ján 1,47-48) Sám Ježiš skonštatoval o tomto človeku Natanaelovi, že je pravý a nieto v ňom lsti. Bolo to krátko predtým, než ho prijal za svojho učeníka. Prečo by sme teda my mali človeka Natanaela pokladať za zlého?

Zlý je satan a démoni, satanisti a niektorí zlí ľudia. Ale nie všetci ľudia z podstaty.

Človek teda môže nasledovať dobré hodnoty: svedomie, Boží zákon, vieru, lásku... Aj keď je nedokonalý a má nedostatky, neznamená to, že je prevažne zlý, aspoň nie každý človek. Často dobro robia aj úprimní "neveriaci" alebo inoverci, napr. buddhisti alebo niektorí humanisti (veľa záleží na hodnotách a charaktere človeka).

To však vôbec neznamená, že človek nie je závislý na Bohu a Kristovi, na jeho vykúpení a podpore. O tom som písal včera.

Navyše: "Cirkev učí: „Celými ľudskými dejinami sa tiahne tvrdý boj proti mocnostiam temnosti, ktorý sa začal hneď na počiatku sveta a potrvá, ako hovorí Pán, až do posledného dňa. Človek, zatiahnutý do tohto boja, musí ustavične zápasiť, aby sa primkol k dobru, a iba za cenu veľkého úsilia je schopný s pomocou Božej milosti dosiahnuť svoju vnútornú jednotu.“ (KKC 409)

To je pravda. Boh je naozaj dobrý, spravodlivý, múdry a aj svätý. A všetky tieto atribúty sa navzájom u Neho prelínajú a dopĺňajú. Pekne ich u Boha vidieť vyladene. A to dokonca aj na kríži. .. Preto Boha bude chváliť celé stvorenie, ako aj píše hore kazateľ.

👍: teó-ma

Zuzka8 presne tak preto v zlosti zvieratká utopil lebo je spravodlivý a svoje deti utopil pre istotu lebo je svätý.
Na kríži som ho ešte šantiť nevidel . Máš nejake podrobnosti ?

2Pet 3:10 Ale prijde deň Pánov ako zlodej vnoci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.

No a takto skončí táto Zem: Zj 20:11 A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené.

Tým, že tomu neveríš, tak tomu nezabrániš.