Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Etapy života

13
reakcií
1296
prečítaní
Tému 13. júla 2010, 06:49 založil Arabeska.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
30. 10. 2013
38
22. 10. 2014
20
19. 05. 2015
24
26. 01. 2014
124
 
 


1.
označiť príspevok

Arabeska žena
   13. 7. 2010, 06:49 avatar
detstvo, mladosť, staroba - nie každému šťastie dopraje prejsť cez všetky tie etapy, ale každá etapa sa môže, a tá posledná musí, zakončiť smrťou, ktorá je jedinou spravodlivosťou na tejto zemi, vzťahujúca sa rovnako tak na bohatých, ako aj na chudobných  


2.
označiť príspevok

Arabeska žena
   13. 7. 2010, 06:57 avatar
v mladosti privysoko vyskakujeme, ale staroba nám tie krídelká pristrihne  

v mladosti nás ani nenapadne, že raz budeme aj my starí, ale ten čas rýchlo zbehne, ani sa nenazdáme a nastane čas, kedy nás pýchou zaslepení mladí premenia na terč posmechu a nastane tá dlhoočakávaná pokora, kedy nás už nikto a nič nerozhádže  


3.
označiť príspevok

arašid žena
   13. 7. 2010, 10:18 avatar
Tak já sem vám tu terčem srandy! No pekné! Basomvášhootlakanapace - a neny to pravda o tej pokore - asi som ešte dost málo stará, lebo mna rozhádže šecko ... bacha na mna... ket sa naštvem - vyvádzam jak osemnástročná pubertáčka, dzetko sa ftedy dekuje do bezpečnej zóny svojej izby a úfa len, že ket zišel z očú, sa ukludným.
Mladosť! Hm, pocit - ako strašne je v nedohľadne staroba - smrť....Zdvihnite dlane a prezrite si svoje ruky, dobre sa dívajte, aké sú krehké, jemné , skoro bez žíl a hnedých fľakov...a myslíte si, že to bude trvať nekonečne dlho, že netreba si ešte robiť starosť, čo bude na staré kolená! Pamätám si, keď mi svoje ruky ukazovala moja stará mama, a porovnávala si ich s mojími detskými rúčkami. Aké sa mi zdali drsné, i na pohladenie! Prešlo odvtedy pätdesiat rokov, dnes by babka mala 110 rokov, vtedy šestdesiat a aká sa mi zdala staručká. A hoci pre nás bola babka vždy babkou, s tesilovou chrbtovou sukňou a páskavou bielou blúzičkou, čo jej ušila moja mama, keď sme sa zišli u nej lna rožnom dome u nás na pažiti, vedela sa aj v tej sukni postaviť do bránky a do druhej dedko a hrali sme futbal. A vôbec nám nevadilo, že pomelkdzi nás kráčajú husi, alebo pár sliepok sedí a drieme vedľa bránky.
Dnes sa blížim k jej veku, chrbtovú sukňu síce nenosím, skôr rifle, jeansy a iné gatiská, nosím botasky a pohodlné sandále, a keď prídu moje štyri vnučky, maľujeme spolu a dívam sa na ich krásne jemné dlane, takmer bez žíl....alabastrové. A rozhodla som sa, idem prerábať moju izbu, na jednej stene naproti okna spravím miesto , kde na stene bude náš strom života - vymodelujem strom a zvečním tak do mäkkej hmoty ich detské dlane , všetkých, aj nás ... zachovám naše odtlačky pre ich deti.
Súhlasí Arabeska, winry


4.
označiť príspevok

rains
   13. 7. 2010, 10:34 avatar
ja by som sa pokojne vyhol tej starobe..co ma clvoek z tej staroby, ked je len chory, nevladny a odkazany na inych? staci mi pozriet z okna do starobinca, ako tam babka krici na sestricku, aby jej doniesla nieco od bolesti. Nechcem toto..a zdravotnictvo? za kazdu cenu udrzat clvoeka pri zivote? aj stareho? na co je to dobre? len predlzuju tu zbytocnu letargiu.
Súhlasí Arabeska


5.
označiť príspevok

Arabeska žena
   13. 7. 2010, 10:37 avatar
ale sú aj vitálni starci, ktorí netrpia bolesťou  


6.
označiť príspevok

rains
   13. 7. 2010, 11:15 avatar
su, o tom sa nebudem hadat...ale kolko ich je takych?


8.
označiť príspevok

arašid žena
   13. 7. 2010, 13:22 avatar
rains, dalo by sa o tom kecať dlho, ale musím ísť, práve sme sa naobedovali a moja 85. ročná mamina ma ťahá na ciginu)Idem si s ňou jednu bafnúť.


10.
označiť príspevok

Kontesa žena
   13. 7. 2010, 14:07 avatar
môj otec odišiel ako 59 ročný po zákernej chorobe,hoci trpel ,veľmi chcel žiť....to isté mám hneď vedľa , nie priama susedka má 83 rokov,rapídne ide s kondičkou dole,ale chce byť na tomto svete...a pri tom je doudieraná,lebo závrať ju hodí o zárubňu,alebo do záhonu jahôd....veru,je to individuálne
Súhlasí Arabeska


7.
označiť príspevok

Anti-VIVIVI muž
   13. 7. 2010, 11:22 avatar
Zivot je zabavny maximalne tak do 25 ako pre koho mna prestal bavit uz po 20ke, zalezi to skutocne na cloveku.


9.
označiť príspevok

Style muž
   13. 7. 2010, 13:25 avatar
staroba začína sentimentom, a tu pichne , tam pichne.. 


11.
označiť príspevok

arašid žena
   14. 7. 2010, 11:28 avatar
hm..... keď si mladý, je samozrejmosťou, že máš celú rodinu pokope, od rodičov, súrodencov, starých rodičov, krstných, tety,ujovia, sesternice,bratranci..... ačo ja viem kto ešte, jaj, susedovci, kamaráti, spolužiaci.... je to pre každého mladého človeka prirodzené.Ale čas letí, časom sa rodina prerieďuje, i napriek tomu, že noví členovia pribúdajú priamoúmerne podľa toho, aká je rodina rozvetvená. Ale tí naši - najbližší - umierajú, strácajú sa, zostávajú iba spomienky a nostalgia v časoch, keď si v reči alebo len tak v snoch na nich spomenieme. A dívame sa na tých svojích potomkov a porovnávame - máme s kým - ten je celý dedo, tá celá babička, ona je ľaváčka po babičke z maminej strany, ten je presne taký ukecaný ako môj strýco, čo umrel na rakovinu.... bé bé bé... oči vlhnú, spomienky ožívajú, smútok, slza v oku.... Dívame sa na film, ide o nešťastnú lásku, a ejhľa, čosi nám to pripomenie z nášho života prežitého a slza je zase v oku...
Mladosť je očakávanie - motivácia .... staroba je spomínanie a očakávanie bez motivácii... a keď motivácia, tak "ako predísť pichaniu tu i tam"
Súhlasí Arabeska


12.
označiť príspevok

postoy-lea
   14. 7. 2010, 11:32 avatar
Arašid ahoj. Ako vždy súhlasim.


13.
označiť príspevok

arašid žena
   14. 7. 2010, 12:42 avatar
Lea, všetkototo , čo som napísala, je prežité, žiadne teoretizovanie, jednoducho i v mojej rodine sa rady príslušníkov nášho rodu zriedili, vymizli strýkovia, tety, krstná mama, starí rodičia, svokrovci , môj otec , švagrovci a iní , z tej najstaršej vetvy zostala iba moja mama , a o čom taký človek rozmýšľa, spomína, oživuje návraty tam, kde sa vojsť už nedá, iba spomienkami a pri svojej sentimentálnej nálade i tie špatné spomienky na niekoho konkrétneho strácajú ostré hrany a časom sa i na takých ľudí spomína menej nenávistne...


14.
označiť príspevok

postoy-lea
   14. 7. 2010, 12:55 avatar
Arašid ja toto viem, od mala som trávila viac času so starými rodičmi ako s rovesníkmi. Preto poznám ich pocity, rada som ich počúvala. Je to veľmi nepríjemne, keď starý človek vidí, že je pomaly sam jedine zijuci napr. na ulici...Potom už len človek chodí okolo cintorína pozerá na oznamovacej tabuli kto umrel.Aj ja som prebrala od nich ten zvyk. Ak mam moznost, vzdy pojdem pozriem na koho parte je vyvesene,ale teraz uz pozeram na internete stranku mojho mesta a tam si naklikam- umrtia.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Genialita veľké dielo začína, ale len vytrvalosť ho dokončí.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(78 141 bytes in 0,445 seconds)