Politici sa nám dnes ekonomické problémy a takzvaný euroval pokúšajú vykresľovať,
ako niečo zložité, čo bez špeciálneho ekonomického vzdelania nepochopíme. Ja
si ale dovolím tvrdiť, že človek pre pochopenie väčšiny ekonomických problémov
nepotrebuje žiadne vysokoškolské tituly a stačí mu len zdravý rozum a jednoduchá
matematika. Každý rozumný človek predsa vie, že nemôže mať všetko na čo si
zmyslí a niekedy sa pre lepšiu budúcnosť musí aj uskromniť- musí vedieť šetriť
a uvedomiť si na čo reálne má, čo k životu skutočne potrebuje.
Už v minulosti, významný antický mysliteľ Aristoteles označil výrazom ekonomika, náuku o praktickej správe domácnosti. Aj preto z hľadiska zdravého rozumu pokladám za vhodné, keď si euroval predstavíme, ako podobenstvo troch rodín, troch domácnosti.
1. domácnosť to je Slovensko- domácnosť v ktorej hlava rodiny je hlúpy pán
(politické špičky od roku 1989), hladiaci len na svoj osobný prospech a
pôžitok, pričom ostatní členovia rodiny si uťahujú opasky, žijú v chudobe a doslova
otrocky pracujú pre blaho jednej osoby.
2. domácnosť sú štáty ktoré sú dnes v problémoch – napr. Španielsko, Portugalsko,
Taliansko a samozrejme Grécko. I keď aj táto rodina má hlúpeho pána, hladiaceho
najmä na vlastné blaho, rovnako aj jej ostatní členovia si nerozumne a mnohokrát
nevýhodne od bánk požičiavajú peniaze, aby mohli žiť v luxuse a nad pomery, teda
lepšie ako členovia 1. domácnosti!- ako my Slováci.
3. domácnosť to sú bohaté štáty a banky. Členovia tejto 3. bohatej rodiny s úrokmi
požičiavali celú dobu na luxusný život členom 2. rodiny. Teraz táto 3. bohatá
domácnosť, ktorá na pôžičkách a machináciách zarábala (rôzni špekulanti, ale
tiež z veľkej časti bankári, ktorí dostávali vysoké platy a odmeny), chce aj od nás
chudobných Slovákov, aby sme si požičali na udržanie luxusného a dobrého života
oboch dobre si žijúcich rodín (z 2. a 3. domácnosti).
V súvislosti s eurovalom a s tým, že rôzni samozvaní odborníci nás nacionalistov
často zosmiešňujú a podceňujú, pretože údajne nedisponujeme dostatočnými
ekonomickými vedomosťami, pokladám za dôležité pripomenúť, čo od roku 1989
dokázali tí takzvaní vzdelanci – z veľkej časti sebestačné Slovensko vytunelovali a
rozpredali do zahraničia a spravili z neho závislú kolóniu!
Stačí sa pozrieť na rozpredané strategické podniky a stav nášho poľnohospodárstva.
Popritom by sme tiež nemali zabúdať, ako dnes na Slovensku často vznikajú
takzvaní vzdelaní odborníci a intelektuáli. Myslím si, že je to evidentné najmä
na najvyšších miestach štátnej správy, kde sa nájde množstvo lenivých hlupákov. Napríklad je známe, že aj v radoch slovenskej polície v súčasnosti zastávajú vysoké funkcie, policajní viceprezidenti Ján Vaľo a Ľubomír Ábel, ktorí evidentne získali svoje vysokoškolské vzdelanie plagiátorstvom, čím teda porušili autorský zákon a napriek tomu zostali bez potrestania.
Takže Slováci, takýto odborníci nám od roku 1989 riadia náš štát.
Čo sa týka životnej úrovne Slovákov, tak je verejne známe, že k zhoršovaniu kvality života prispieva aj mnohokrát pravidelné a nelogicky nastavené zvyšovanie cien. Na Slovensku dnes máme vysoké ceny benzínu, elektriky, potravín, nájmov, cestovného, jednoducho všetkého. Jediné čo nie je na Slovensku dostatočne vysoké, to sú naše slovenské platy. I keď častými argumentmi takzvaných liberálnych ekonómov a odborníkov, je odvolávať sa na špekulatívne cenové pohyby na svetových trhoch (ceny na Slovensku sú podľa nich údajne podobné s cenami v Európe), nenechajme sa však nimi oklamať!
Na Slovensku dnes máme jedny z najvyšších cien elektriky a pohonných hmôt v EU (cena benzínu je dokonca vyššia ako v Rakúsku). Slovenské ceny sú podobné, ale s cenami bohatých západných štátov s vyššou životnou úrovňou. S prihliadnutím na výšku platov je ale absolútne nelogické, pokiaľ sa my chudobní Slováci porovnávame s cenami vyspelých štátov. Práve naopak, mali by sme sa porovnávať s cenami štátov ako Česko, Poľsko, Slovinsko, Rumunsko, alebo Bulharsko u ktorých sú poväčšine nižšie. Myslím, že rovnako aj tu sa nám ukazuje totálna sprostosť a bezcharakternosť našich takzvaných politikov s ekonomickým vzdelaním. Veď práve nelogické nastavenie ceny pohonných hmôt a energii v súčasnosti spôsobujú celému Slovensku obrovské problémy. Nemajú na svedomí len zvyšovanie životných nákladov občanov, ale spôsobujú aj zhoršovanie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov – ich postupnú likvidáciu a nezamestnanosť.
Aj preto jednoznačne zastávam názor, že dnešné Slovensko by určite vedel lepšie riadiť
obyčajný sedliak z dediny, používajúci zdravý rozum a morálku, ako tí
prešpekulovaní, bezcharakterní intelektuáli túžiaci len po peniazoch, ktorým sa
nechce poctivo pracovať.
S istotou dnes môžem vyhlásiť- blížiace sa veľké problémy súčasného
kapitalizmu euroval nevyrieši, iba ich na chvíľu oddiali. Euro padne či už to Sulík chce, alebo
nechce a celú Európu ešte čakajú ťažké časy a inflácia!
V tejto súvislosti, keď naši prominentní hlupáci z politiky predpokladajú, že všetky slovenské problémy vyriešia najmä peniaze, považujem za vhodné nám pripomenúť známy výrok Tomáša Baťu z roku 1932: „To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie.“
Osobne pokladám tento výrok za veľmi pravdivý a nadčasový. Baťa nám odhaľuje aj pôvod súčasnej krízy európskeho kapitalizmu- hlúposť, lenivosť a mravnú biedu vysokopostavených politikov.
Jediné čo nás dnes zachráni od európskych bankových špekulatov je opätovné
zavedenie Slovenskej koruny, ktorá ale musí byť krytá najvzácnejšou hodnotou a to
reálnou a užitočnou ľudskou prácou (napr. aj v naturáliách), nie vymyslenými číslami.
Ďalším vhodným opatrením slúžiacim k ochrane hodnôt SR a občanov môže byť
po prípadnom zavedení koruny, vytvorenie nekomerčnej štátnej banky, fungujúcej
na podobných princípoch ako moslimské banky neuznávajúce peniaze. Veľkou výhodou
moslimského bankovníctva je, že nefunguje na špekulatívnych princípoch, keďže vychádza z islamského zákona ŠARIA, ktorý odmieta úrok ako úžeru.
Na internetových stránkach ekonomického magazínu TREND (13.01.2011) je moslimské bankovníctvo opísané nasledovne:
„Islamské banky sa nepúšťajú do vysoko rizikových operácií a sú konzervatívnejšie ako západné. Táto rozvážnosť ich uchránila pred účasťou pri nafukovaní špekulatívnych bublín. To sa dnes oceňuje ako výhoda islamského bankovníctva. Jeho kľúčovým prvkom je zatracovanie úroku. Islamskí učenci upozorňujú na spätosť úroku a času, pričom čas je statkom, ktorým smie disponovať iba Stvoriteľ…Islamské bankovníctvo sa líši od západného tým, že banky smú uskutočňovať finančné operácie len do výšky vlastných rezerv. Zákaz úroku robí z poskytovateľov pôžičiek investorov, a nie veriteľov. Nie je dovolené používať peniaze ani ako potenciálny kapitál, pretože islamské princípy uznávajú iba súčasnú, a nie budúcu hodnotu peňazí.“
Vážení priatelia, s ohľadom na vlastizradné plány väčšiny slovenských politikov zadĺžiť Slovensko a podporiť takzvaný euroval, všetkým vám na záver svojho článku doporučujem, aby ste si pozreli a pouvažovali nad dole uvedenou tabuľkou, zachytávajúcou výšku priemernej mzdy v štátoch EU.
Marián Mišún
odkaz
odkaz
