Dúhové pochody - aký majú vlastne zmysel?

Sexuálna orientácia je niečo, za čo človek nemôže. Na takýto typ odlišnosti prichádza človek počas dospievania, zvyčajne po 11. roku života.
Takíto ľudia to väčšinou majú veľmi ťažké - najskôr musia prijať sami seba a potom dosiahnuť, aby ich ako takých prijali najbližší a napokon okolie.
Takto to znie jednoducho, keď si však predstavíme, že najťažšie je to prvé - „prijať sám seba takého, akým som. A ja som iný, akým som chcel byť,“ alebo dokonca: „Som taký, akým som nikdy nechcel byť.“
Aby človek dokázal prijať vlastnú odlišnosť, pomôcť mu môže pochopenie a podpora najbližších (rodina, priateľ...), podobne, ako keď u človeka po nehode nastane doživotné telesné postihnutie.
Človek si však vlastnú sexuálnu orientáciu uvedomí sám a ak sa s tým niekomu zdôverí, musí to byť niekto, komu naozaj dôveruje, alebo tak urobí až po vlastnom psychickom kolapse...

Asi nie je potrebné pripomínať, že takéto problémy stoja za väčšinou samovrážd mladistvých. A to aj v prípadoch, že jedinec ako motív samovraždy uvádzal (napr. v rozlúčkovom liste) niečo iné, zvyčajne banálnejšie. To v prípade, že sa jedinec hanbil sám za seba a nechcel, aby sa za neho po jeho odchode z tohto sveta hanbili aj jeho najbližší.
V tých lepších prípadoch sa mladý človek rozhodne svoj problém - odlišnú sexuálnu orientáciu tajiť pred okolím a nejako prechádzať životom. Je to život pod tlakom, túžba sexuálne sa realizovať kontra riziká pri nadväzovaní kontaktov, strach z odhalenia. Aj tým sa dá vysvetliť psychická nevyrovnanosť mnohých homosexuálnych ľudí.

Homosexuáli pre svoj život potrebujú v prvom rade tolerantnú spoločnosť. Aby sa mladý človek nachádzajúci svoju identitu nemusel báť, prípadne, aby sa nemusel hanbiť. Aby jemu, ako aj ostatným bolo jasné, že byť homosexuálom nie je tragédia. Možno niečo, ako byť ľavákom a podobne...
Je preto správne, ak je v povedomí spoločnosti, že homosexuálmi sú mnohí významní ľudia a podobne, že homosexualita je niečo, čo tu je a kdekoľvek sa môže objaviť - môže ním byť môj priateľ, o ktorom to neviem, alebo moje dieťa, ktoré milujem.
Je správne v spoločnosti diskutovať o tom, čo homosexuáli potrebujú a čo by im uľahčilo život, napríklad registrované partnerstvá.
Čo sa však týka možnosti adopcie detí, v tomto ja sám nemám vyhranený názor. Som však presvedčený, že to vyžaduje spoločenskú diskusiu.

Dúhové pochody. Podľa mňa niekde plnili svoj účel, keď homosexuáli potrebovali na seba upozorniť: „Sme tu, nemôžete nás ignorovať. Aj my sme ľudia.“ Vďaka nim boli prijímané zákony legalizujúce homosexuálny styk a život.

Dúhové pochody v súčasnosti sú však už niekde inde. Niektorým účastníkom akoby už nešlo o to, aby ich spoločnosť prijala, ale o niečo iné. Ak chcem, aby ma niekto prijal, tak sa predsa budem snažiť vzbudzovať sympatie, nie provokovať totálne uleteným oblečením alebo nahotou.
Muž vedie druhého muža na vôdzke, ten druhý ide štvornožky. Hranie rolí patrí medzi sexuálne hry alebo praktiky, aké praktizujú aj heterosexuálne páry. Ale nie je to sexuálna orientácia! Alebo pissing - močenie na seba či dokonca ochutnávanie alebo pitie moču partnera. Robia to aj niektorí heterosexuáli. Ale nie na ulici!
Jedna vec je byť orientovaný na to alebo ono pohlavie a nejakým spôsobom to dávať najavo, ale iná vec je verejné predvádzanie sexuálnych praktík.
Môže sa mi páčiť pošva alebo penis, mužský alebo ženský zadok. Ale na ulici nemá čo byť vidno pošvu, penis ani holý zadok.
Svoju náklonnosť predsa dám dostatočne najavo tým, či sa za ruku držím s dievčaťom alebo chlapcom, možno nejakým oblečením. Ale provokovaním nedosiahnem to, že ma nikto bude tolerovať, ale skôr naopak.

Do jednej relácie na Infovojne na túto tému nezávisle od seba zatelefonovali dvaja homosexuáli, ktorí tvrdili, že im sú dúhové pochody cudzie. Žijú si svoje životy, riešia svoje problémy, majú vo svojom okolí aké-také pochopenie, ale v žiadnom prípade necítia potrebu predvádzať sa na dúhovom pochode. A vraj hovoria aj v mene viacerých gejov...
Jeden z nich povedal, keby sa dúhové pochody konali v každom meste v ten istý deň, bolo by málo účastníkov. Vyjadril pochybnosť, či tí pochodujúci sú vôbec LGBT osoby, a či im vôbec ide o vyvolávanie tolerancie k „inakým“ alebo o niečo iné...

👍: Scarlette , J.Tull , nrbatas

Pochodujú politickí aktivisti, uletení exhibicionisti a slabomyseľní homosexuáli. Lebo mnohá z tých pochodov vzbudzujú u bežných ľudí odpor. Vôbec neprispieva k toleracii k nim.
A tí homosexuáli, čo sa na tom podieľajú, sú zneužívaní na niečie politické ciele. Sami sa tak podieľajú na vzraste homofóbie, ktorý tí, ktorí ich zneužívajú, pripíšu na konto "bielym extrémistom".
Je to osvedčená schéma, funguje, tak čo už...

4. mas ako s hociakou demo, tiez sa vzdy sa pripletu provokateri, ktori spravia viac skody nez uzitku

5. Keď sa provokatéri pripletú, organizátori a tí kmeňoví účastníci by si s nimi mali vedieť poradiť. Na to im slúžia aj kamerové záznamy.
Horšie je, keď tí provokatéri sú už medzi organizátormi. Lepšie povedané, keď organizovanie pochodu má aj iné ciele, než tie, ktoré sa deklarujú...

Poznám sa s niekoľkými homosexuálmi, niektorí sú mojimi priateľmi. Na väčšine z nich to bežne nevidno. A ani oni sa nehlásia k pochodom, necestujú na ne. Niektorí z nich majú strach zo vzrastajúcej homofóbie, na ktorej sa podľa nich podieľa aj to provokovanie výstrednosťou na pochodoch.

A ešte niečo: Skúmaním fotografií a kamerových záznamov sa zistilo, že niektorí účastníci dúhových pochodov v rôznych európskych mestách, ale ja na rôznych iných demonštráciách, sú tí istí. Kto si môže dovoliť cestovať po svete a zúčastňovať sa na demonštráciách?
(Účasť "profesionálnych revolucionárov na bratislavských pochodoch "Za slušné Slovensko" nebola dokázaná. Začiatkom marca sa na niektorých alternatívnach spravodajských weboch, napr. HlavneSpravy.sk objavila správa, že do Bratislavy pricestoval známy organizátor farebných revolúcií a Sorosova pravá ruka Marcello Fabiani. V tomto prípade nebolo ťažké dokázať, že žiadny takýto človek nie je známy zo žiadnych revolúcií ani zo Sorosovských kruhov, takže asi ani nepricestoval...
Fakt, že išlo o jeden z mnohých hoaxov v týchto súvislostiach však nie je dôkazom, že sa takýmto spôsobom demonštrácie nepodporujú, ale práve naopak.)
Ak niektoré organizácie a nadácie podporujú takouto formou účasť na demonštráciách a majú na to peniaze, je to ich vec a vec tých, ktorí tieto organizácie a nadácie finančne podporujú. Horšie však je, že mnohé z tých organizácií sú podporované aj vládami, vrátane tej našej. A vtedy je to vecou nás všetkých.

Ľudom vadí skôr ich správanie, ako to, že nakladajú chlapa do riti.
Hysterické záchvaty, pocit nadradenosti, urážanie sa za debiliny.

Vladko z Vyvolených je takým typickým príkladom homosexuála.....tu je video

odkaz

tych 90% nevidis, ktori sa spravali normalne , iba tych 10% exhibicionistov ?

👍: nrbatas

Konšpirátor to musí takto robiť. Inak by už nebol konšpirátor a nezakladal takéto priblblé témy.

6. ja si myslim ze kaies to este celkom dobre sformuloval.

👍: nrbatas

6. Fotooon, ak si si nevšimol, túto tému založil Kaies. Je to nanajvýš aktuálna téma s mnohými súvislosťami.
Ak Ťa téma nezaujíma, nemusíš ju čítať a keď k nej nemáš čím prispieť, nemusíš do den písať. Kto alebo čo Ťa núti písať mimo témy a ostatných prispievateľov častovať nálepkami? Koľkokrát Teba onálepkoval Kaies? Koľkokrát som Ťa onálepkoval ja? Prečo to my nerobíme a Ty to robíš? Si na to odkázaný? Necítiš sa trápne?

Niektoré ľudské posadnutosti vo vzťahu k iným často vedome alebo nevedome maskujú vlastný problém. Môže ním byť pretlak alebo deficit. Napriek tomu, že "konšpirátor" je v súčasnosti môdny pojem, to nálepkovanie druhých môže znamenať, že tá nálepka sa Týka Teba, alebo že vo vzťahu k danej osobe pociťuješ nejaký osobný nedostatok, napr. komplex. Zamysli sa nad tým.

12. Baťas, nechaj ho. On jednoducho nemôže inak, pretože inak nevie.

Uprimne mi je to jedno. Ked si niekto chce chodit na verejnosti na obojku, nech si chodi.

Na druhej strane, nie každý má dosť silný žalúdok to všetko pozorovať.

Ak hľadáš v živote krásu pravdu a dobro, tak isté zvieracie prejavy ľudí sú proste ťažko stráviteľné.
...Ale dá sa to zvládnuť, ak na sebe zapracujeme 🙂

👍: nrbatas

9. Aj triviálnejšie sexuálne praktiky sa týkajú tých, ktorí sa ich zúčastňujú, ale nepatria na ulicu. Sú intímnou vecou daných ľudí. Aj preto sa sexuálemu styku hovorí aj intímny styk.
A keď sú sexuálne praktiky zverejňované, ide o porno. Ale aj porno patrí do domácností alebo zariadení na to určených, ale nie na ulicu.

Mne to jedno nie je, kde sú hranice slušnosti na verejnosti ? Doma môže chodiť aj v obojku....,