Človek, ktorý ho prežije, je obyčajne natrvalo, do konca života ovplyvnený. Duchovný klimax je definitívne vyvrcholenie ľudských citov, ale uskutočňuje sa nad úrovňou ľudských citov. Často sa uskutočňuje na úrovni ľudskej duše, metafyzicky, poza telesné a intelektuálne vedomie človeka. Hovorím tu o spojení človeka s Bohom. Tí, ktorí zažili také veľké vytrženie, spoznali celú pravdu života, spoznali účel svojej existencie na Zemi z prvej ruky. Iste najväčšie náboženské osobnosti ľudstva zažili tento tretí stupeň, najvyšší druh klimaxu. Mnohí svätci a mystici. Mnohí ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Mnohí, ktorí zažili zjavenie Panny Márie. Je to ako dočasné, blažené spojenie s Pánom Nekonečna.
Ľudia, ktorí takto spoznali zjavenú Pravdu, nikdy, ani za cenu života, sa tejto Pravdy nevzdajú. Snahy presvedčiť ich, aby sa vzdali tejto Pravdy, sú im nepochopiteľné, detinské. Oni sa nemajú čoho vzdávať. A keď ich primitívni, netolerantní ľudia trýznia alebo zabíjajú, odpúšťajú im, lebo vedia, že títo ľudia ”nevedia, čo činia”. Na dieťatko za jeho nevinné detské činy sa nehneváme, automaticky mu odpúšťame, lebo ešte nechápe, čo robí, ešte nie je schopné domyslieť dôsledky svojich činov.
Pre tých, ktorí zažili duchovný klimax, ak to boli dobrí ľudia, smrť je vyslobodenie z obmedzení, ktoré nám spôsobuje naše živočíšne telo. Nikdy však sami na svoj život nesiahajú, pochopili, že ich život má na Zemi poslanie. Chápu, že život je najvyšší dar nekonečne milujúceho Ducha Boha Otca, na ktorého sa detsky tešia, lebo už vedia, kam idú. Väčšina z tých, ktorí napríklad prežili klinickú smrť, hovoria, že
POSLANIE ČLOVEKA NA ZEMI JE SLUŽBA ČLOVEKU.
odkaz