Do Česka míří další ruský motorkářský gang...

tOTO SA STALO U NáS PRI poSLEDNýCH VOLBáCH, predstavitelia vlády si o sebe myslia, že sú kohúti , ale celemu svetu je jasné že sú .......... , môžete trikrát hádať.

👍: dorota

Aj my sme si mysleli v 89 keď sme prišli do rakúska, že sme nenápadní a podobní rakúšanom a keď som to povedal jednej príbuznej, ktorých sme tam boli navštíviť, tak sa zasmiala a povedala: Každého z vás tu poznajú okamžite na dialku, že nie ste odtialto. A potom sme o tom rošku debatpovali a skutočnš aj samotné rifle, ktoré som mal na sebe, som na žiadnom rakúšanovi nevidel, no a účeš, teda to ako sme boli neboli oproti ním ostrihaní, stačilo sa naozaj na seba trošku viac pozrieť a hneď sme vedeli, že ako rakúšani by sme vyzerali len vtedy, ak by sme všetko, čo sme mali na sebe, kúpili v rakúsku.
Ja som sa dokonca prihlásil na inzerát na projektanta a ten šef oddelenie, kde som mal robiť ma tri hodiny skúšal zo všetkého možného, nakoniec bol zo mňa tak nadšení, že hovorí: Už len šef to musí potvrdidiť ale dnes tu nie je atak sme dohodli termín so šefom. A keď ma ten dotyčný pán voviedol do sefovej kancelárie, iba som sa ukázal vo dverách a šef jasne povedal: Das nein! ten sa ho všemožne snažil presvedčiť, že moje technické vedomosti, ale potopm ani jeho nepustil viac k slovu a oboch nás vyhodil. takých šefov som potom na zápaDE UVIDEL EšTE VIAC. totiž na stople mali v sklennej zavesenej guli kávu a pod tým horela sviečka, samozrejme fajka v ruke a smrad ako v tabačiarni, briadka iba pod bradou a 135 kg a iba v košeli a nohavice na trakoch.
Keď sme odtiaľ vypadli, začal sa mi ten pán ospravedlnovať, že to mohlo napadnúť aj jeho s tým oblečením a potvrdila mi to aj teta, keď som sa k nej vrátil a plná očakávania sa dozvedela, na čo to zhorelo.
Tú zavesenú kávu v sklenej guli so sviečkou od vtedy nenávidim, ale prišiel som na to, že predsa sme boli vychovaní v iných kultúrach a v čom sme sa my cítili suvereni, to bolo u nich trápne.
Tak je to aj s tými motorkármi, suverenita s akou sú obklopovaní v rusku asi na čechov nebude stačiť, ale na šťastie, to nie je reprezentatívna vzorka ruského národa, národa tolstécho, Cechova, puškina.
Asi pred dvomi rokmi som bol na kULHáNI PRI zlatníkoch a bola tak tiež skupina motorkárov, ale nemeckých a prechídzať sa medzi tými motorkami bol ozajstný zážitok a nemci ??? Sedeli a normálne sa bavili bez toho, že by niekto potreboval zvýšiť hlas. A prichádzali k nim iní slovesnakí motorkári, ža by bolo pre nich cťou, ak by prešli cez ich mesto. Tam by som povedal to ich oblečenie bolo niečo ako u nás kroj, vkusné pekné , podívaná. Tak isto poznám aj jedného z podobných slovenských motorkárskych skupín a te povedal, že už viacej s nimi nejde, lebo každý deň bola medzi nima krvavá bitka.
Teda všetko je pekné, čo je iiteligentné a brutalita a násilie dehonnestujú svojím idiotiozmom všetko inteligentné. A tak s motorkármi to je to isté, ako sľuďmi mimo tejto sklupiny, niekltorí sú inteligentní a radosť na to pozrieť a sú brutálni idioti a od tých treba utekať ako od prašivých psov.
Každý človek, ktorý sa nevie presadiť inak, len brutalitou pästí a baganží, je ten najtrápnejší idiot, inteligentný chudák. A dnes je takýmito chudákmi naplnené slovensko.
Poznal som tiež nejakých maníkov cez dva metre 120 kg, ktorí ešte mli so sebou 50 kg kovboja na vyrývanie, ale každý z nich nakoniec trafil na majstra na ktorom skončil aj on a dnes sú radi, ak môžu vôbec robiť žeriavnikov. Tá sverenita každého vymlátiť trvá niekedy dosť dlho, ale ten koniec býva strašne krátky prekvapivý a väčšinou zanecháva trvalé nasledky do konca života, čo je za pár mesiacov suverenity a radosti veľmi krutá daň.
Aj takých som zažil, čo robili bitkárov pre výpalníkov, ale títo si zase neuvedoli, že ten, ktorého zlátil, že si ani nezapamätal jeho ksich, lebo ich robil do mesiaca niekolko, ale každý z tých, čo boli zmlátení,m si pamätali len jeden jediný ksichrt a celý život čakali na príležitosť a iba niektorí sa dočkali, lebo často, ak sa prišli pomstiť už zistili, že už nebolo treba, keď zbadali, že ich niekto predišiel.
Jden otec prehováral svojho syna a neustále sa kvôli tomu vadili, aby toho nechal, tiež robil takého bitkára a dobre zarábal na tom, že má strach o jeho život, s plačom ho prosil, nechaj to tak, ale niečo, nejaká suverenita, čo zažije bitkár nad svojou obeťou je sila, kvôli ktorej riskuje aj to, že vie, čo ho čaká, len si to nedokáž uvedomiť do dôsledkov.
Ja mám rád motorkárov a veľmi rád sa na nich pozerám a to by mohol byť aj koníček, do ktorého by som investoval, ale nikdy nie s nejakými ožranmi a bitkármi, niečo inteligentné, ako som videl vtedy na Kulháni.