Lemmy to su uplne odlišné veci okrem toho , že na Mníchovskú ktoru bolševíci zneužívali na šírenie bludov .
Komunisti zneužívali Mníchov na vlastnú propagandu
Propaganda a pravda
Ako to už býva pri komunistickej propagande zvykom, skutočnosť bola iná, než ako ju vykresľovali stranícki ideológovia a propagandisti. Okrem deklarácie, že Československu príde na pomoc, neurobil Sovietsky zväz reálne žiadne prípravy na akúkoľvek formu pomoci. Aspoň pre to teda neexistujú žiadne dôkazy. Pripomenúť treba i to, že ZSSR nemal s Československom hranicu a ani Poľsko, ani Rumunsko nechceli v žiadnom prípade dovoliť, aby na ich územie vkročila noha čo i len jedného vojaka Červenej armády. A aj keby tú hranicu mal – sovietski vojaci by v obkľúčenom Československu aj tak veľký rozdiel neurobili. Ak by chcel Sovietsky zväz skutočne efektívne pomôcť, musel zaútočiť na Nemecko. A spoločnú hranicu s Nemeckom tiež nemal. Skutočným cieľom sovietskej zahraničnej politiky v tomto období nebolo Československo, ale územia, ktoré stratilo cárske Rusko po prvej svetovej vojne a územia, ktoré nedokázala Červená armáda počas poľsko-boľševickej vojny v rokoch 1919–1921 získať späť. To sa potom odzrkadlilo neskôr pri podpise paktu Molotov-Ribbentrop vďaka ktorému získal Sovietsky zväz konečne to, čo chcel. Aj keď len na chvíľu.
O tom však už komunistická propaganda nehovorila. Zabudlo sa vlastne aj na celý pakt Molotov-Ribbentrop a celé spojenectvo medzi ZSSR a Treťou ríšou. Na Mníchov a zradu spojencov sa však pamätalo. Ešte v septembri 1988 písala Pravda o tom, že „predpoklady na expanziu na východ utvárali dlho pred Mníchovom západné veľmoci znepokojené revolučnými premenami v Rusku“ a že „Mníchov 1938 bol vlastne sprisahaním niekoľkých prúdov imperializmu proti myšlienke a koncepcii kolektívnej bezpečnosti a mieru“. Všetko v súlade s pokriveným marxisticko-leninským výkladom dejín. O nevyhnutnosti politickej orientácie na Východ, keďže Západ nás zradil, sme počúvali viac ako 40 rokov.
odkaz
