Deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

výskum potvrdzuje, že v správaní detí, ktoré boli vychovávané bez náboženských vplyvov, možno naozaj pozorovať nielen väčšiu mieru ohľaduplnosti či vľúdnosti, ale aj empatickejší prístup k druhým.

No a zistenia získané experimentmi sú celkom zaujímavé. Jedno z nich napríklad hovorí o tom, že „religiozita vo výchove podnecuje u detí sklony k trestaniu druhých“. Alebo sa tiež ukázalo, že „deti z nábožensky založených rodín omnoho
častejšie súdia druhých za ich skutky“.

odkaz

👍: havran

podla toho aké sú to rodiny 😉 niektorí "veriaci"ludia sa tešia z toho ze neveriaci ludia skončia v pekle. alebo ich nepriatelia a atp. ale sú to skutoční veriaci ? 🙂
napr, kedysi som sa zučastnila krestanskych mládeznickych akcii, a tá atmosféra bola úzasná 😉

4
lenze clovek sa prejaví vacsinou az ked o nieco ide, vzťahovo smerom k ludom, ak nejde o nic je akoze dobre. Nábozenstvo formuje mysel , ovplyvnuje skutky. Moj názor je, ze nábozenstvo (krestanské asi najviac) pokrivilo charakter u viacerých veriacich. O moslimskej ci inej viere sa nebudem zmienovat, ak sa jedná o fanatizmus, to je asi najhorsie.

👍: the X

7. počkaj, počkaj youlovka čo vieš o isláme ? okrem fanatikov čo ti prezentujú v mediach . čítala si niekedy korán ? 😉 aj ked toto je na inú polemiku . Ok.
Máš pravdu , viera nie je garancia charakteru. alebo tej zmienovanej ohladuplnosti, empatie, vlúdnosti etc. to aj ja tvrdím. ja sa len snazím ozrejmit, ze naozajstnych veriacich je tak 10% 😉

14
teraz neodpoviem, som velmi ospalá, vrátim sa k tomu.

19. Oki

14
uz som tu
takze, co na to povedat? Neodvážim sa hodnotiť ako islamska viera ovplyvnuje veriacich v dobrom ci zlom.
O Isláme neviem takmer nič, Korán som necítala, ani ma to nezaujima, nesledujem media tak aby som nimi bola ovplyvnena,
i ked vyznávaci islámu sa javia ako velmi oddaní svojej viere .
Skor som sa v reakcii vyssie zamyslela nad nabozenskym fanatizmom ktoréhokolvek vyznania, nemyslís, ze to uz presahuje hranice normálnosti a stáva sa nebezpecnym v akejkolvek oblasti zivota?

Ano, súhlasím, ze skutocnych veriacich je naozaj malo, a tí iní, pobozní trpia prevažne predsudkami, sú naprogramovaní a presvedčení ze cinia len dobro aj ked opak býva pravdou, veria ze Boh im vsetko odpustí, ale mozno nevedia, ze Boh im vsetko spocíta, preto maju stale strach a nevedia mozno preco. Boja sa

To je radosť , možno práve títo ľudia sú fajn, ale hlavne , že skončia v pekle a ty sa raduješ. Nie je to choré?

Zaujimavy vyskum . Môže to byť spôsobené i výchovou v inteligentnejších rodinách

👍: YouLove

V tom článku sa predsa píše: "Keď to Shariff (psychológ) a jeho tím vzali do úvahy, zistili, že rozdiely medzi správaním detí v náboženských a sekulárnych rodinách sa zotreli. ... „Autori pôvodného článku urobili štatistickú chybu,“ povedal pre Denník N Shariff. „Rozdiely v štedrosti pripísali náboženstvu, hoci ich mali pripísať krajinám, ktoré sa v štedrosti líšia,“ dodal. „Vo všeobecnosti platilo, že medzi deťmi veriacich a neveriacich rodičov neboli rozdiely v ich štedrosti a miere trestania,“ vraví Shariff. Shariff je známy presvedčením, že náboženstvo z nás robí lepších ľudí. „Môj názor je, že náboženstvo naozaj robí ľudí štedrejšími, ale v žiadnom prípade nejde o jedinú vec, ani tú najlepšiu,“ povedal psychologičke Tanii Lombrozo z univerzity v Berkeley. „Náboženstvo môže motivovať deti a dospelých, aby boli milší a prosociálnejší, a aj sa na to používa." odkaz

Ono tolerancia je niekedy dobrá vec, keď tolerujete človeka. Ale existujú aj patologické javy, ktoré by sa nemali tolerovať, lež skôr nejako riešiť:, napr. drogy, alkoholizmus, hazard, prostitúcia, pornografia, pedofília, HIV - AIDS atď.

"Štúdia, ktorú si objednala BBC, zistila, že ľudia, ktorí sa identifikujú s náboženstvom, sú dobročinnejší. Podľa nej na charitu prispieva 66% “nenáboženských” ľudí, zatiaľ čo spomedzi veriacich je to 80%. Hoci sa táto štúdia týkala Veľkej Británie, potvrdila staršiu štúdiu z USA roku 2007, ktorá dokázala, že veriaci ľudia v USA viac prispievajú na charitu, spomedzi nich je omnoho viac dobrovoľníkov, sú aktívnejší vo svojom okolí a komunite a viac sa zúčastňujú volieb než tí čo neveria.
Rovnako v júni, štúdia, ktorú viedla Univerzita v štáte Mississippi, došla k záveru, že náboženstvo pôsobí na deti blahodárne. Podľa Melindy Weinerovej z Live Science “deti, ktorých rodičia pravidelne navštevujú náboženské bohoslužby a rozprávajú svojim deťom o náboženstve, majú lepšiu sebakontrolu, sebaovládanie, lepšie sociálne zručnosti a prístup k učeniu než deti, ktorých rodičia sú neveriaci.” Vychovávanie dieťaťa v nenáboženskom prostredí dokonca vyústilo k prejavom dieťaťa ako nešťastné a nespolupracujúce."
odkaz

Čítal som tiež o výskumoch ohľadom mladých ľudí, adolescentov:
"...Podobné zistenia jestvujú pre správanie adolescentov – hlboko veriaci adolescenti majú sklon používať menej nepovolených drog, menej fajčia a menej sa zapájajú do riskantných pohlavných stykov než ich menej veriaci rovesníci (Wallace & Forman 1998).
Vzťah medzi náboženstvom a užívaním alkoholu u vysokoškolských študentov zisťovali prinajmenšom štyri výskumy. V oblasti používania nelegálnych drog zistili Bell a spol. na vzorke viac ako 17000 vysokoškolských študentov, častejšie používanie marihuany u študentov, ktorí považovali vieru za nedôležitú (Bell, Wechsler, a Johnston, 1997).
Patock-Peckham, Hutchinson, Cheong, & Nagoshi (1998) zistili že študenti bez vierovyznania uvádzali pitie alkoholických nápojov a opilosť častejšie než veriaci študenti. Templin a Martin (1999) zistili silný záporný vzťah medzi používaním alkoholu a religiozitou u vysokoškolačiek – katoličiek, no nie u vysokoškolákov - katolíkov. ...
Hammermeister a kol. skúmali vzťah medzi náboženskou vierou a ôsmimi psychosociálnymi charakteristikami a charakteristikami týkajúcimi sa duševného zdravia. Výskum overoval hypotézu, že viera v Boha súvisí s duševným zdravím. Účastníkmi bolo 462 vysokoškolských študentov. Výsledky ukázali, že študenti skórujúci vysoko na škále religiozity skórovali nízko v ukazovateľoch ako osamelosť a beznádej, a vyššie na škále sebavedomia. Vysoko a nízko veriaci sa tiež líšili v používaní alkoholu a drog. ... U celej vzorky sme zistili štatistický významný záporný vzťah medzi zvnútornenou religiozitou a frustrovanosťou. To znamená, že študentky skórujúce vysoko v dimenzii zvnútornenej orientácie skórovali nízko v hodnotách frustrovanosti. Študentky skórujúce vysoko v dimenzii vonkajšej religiozity t. z. tie, ktoré používajú kresťanské náboženstvo na dosiahnutie iných, nenáboženských cieľov, napr. na dosiahnutie pocitu bezpečia, neintegrujú náboženstvo do svojho života, podriaďujú ho iným hodnotám, voči náboženskej doktríne sú výberové, boli oproti študentkám so zvnútornenou religiozitou významne viac frustrované a so životnými okolnosťami spokojné menej. Študentky bez vierovyznania skórovali so všetkých troch skupín najnižšie v dimenzii spokojnosti a najvyššie v dimenzii frustrovanosti. ...
Keďže sa – na základe výskumov - ukazuje, že fajčenie, pitie alkoholických nápojov a používanie nelegálnych drog u veriacich a neveriacich skupín líši, poukazuje to na skutočnosť, že náboženská viera môže byť ochranným faktorom proti alkoholu, nepovoleným drogám, ako aj iným sociálne-patologickým javom."

Je možné, že deti a mladí z teistického (veriaceho) prostredia myslia, cítia a správajú sa morálne o čosi lepšie vtedy, ak to prostredie nie je iba formálne veriace, ak skutočne sa snaží tie dobré hodnoty žiť. Keď to funguje, naznačuje to, že kresťanstvo má pravdu a ateizmus naturalizmus sa mýli. Ako však uvádza profesor filozofie a kresťan Paul Copan (2002):
"Samozřejmě, že lidé mohou být ateisty či non-teisty (tedy těmi, kdo nevěří v Boha majícího osobnost), a přesto mohou sdílet tytéž morální hodnoty s teisty (kteří v takového Boha věří). Navíc si mohou vytvořit stejné mravní systémy, které postulují stejný druh hodnot, jako vyznává teista. Není to ovšem překvapivé, jelikož ateisté byli také stvořeni k podobě dobrého Boha - i když to neuznávají. Takže otázka, jíž musíme čelit, nezní, zda “uznávam určité morální hodnoty jako objektivně správné", ale spíše: "Jestliže tyto morální hodnoty jako správné uznávám, které stanovisko pro jejich existenci vytváří nejlepší základ? Je to pohled na svět, který předpokládá neosobní a necílenou řadu kroků v dlouhém naturalistickém procesu, který nic neví o mravnosti? Nebo je to postoj, který předpokládá osobního a dobrého Stvořitele a Architekta, který nás vytvořil tak, abychom s ním měli osobní vztah a abychom žili podle vzoru, jenž odráží mravní charakter Boha (teismus)?"
Je poměrně jasné, že teismus, jenž se týká věcí nadpřirozených (realita existující za či nad přírodou), nabízí mnohem přijatelnější a s existencí mravních hodnot slučitelnější obraz, než jaký nabízí naturalismus. ...
Pokud za objektivně mravními hodnotami a za vnitřní hodnotou člověka stojíme, pak nám teistické vysvětlení (daleko lépe než ateistické či non-teistické) pomáhá v mravních zákonitostech nacházet hlubší smysl."

56
strucne jasne Kristof, som názoru, ze za vsetkým je rodičovská láska, výchova a prostredie v ktorom dieta vyrastá.