Vo východnej Zambii sa pomaly stmieva a malý chlapec tlačí bicykel po prašnej ceste plnej dier.
Kormidlá bicykla sú schované vo vreci s ryžou, drevom na kúrenie a kanistrami.
Chlapec od seba nemôže odháňať muchy, pretože bicykel jednou rukou neudrží.
Sedemročné dieťa si ale nesie ešte ťažšie, hoci menej viditeľné bremeno.
Volá sa Mulangani, čo v jazyku Nguni znamená "potrestaj ma" alebo spisovnejšie "ten, kto si zaslúži trest".
Spýtal som sa svojho vodiča Mavuta: "Kto môže dať dieťaťu tak strašné meno?"
"Možno jeho dedko, možno náčelník kmeňa," pokrčil ramenami a dodal, že v Zambii, obzvlášť v dedinách, rodičia bežne žiadajú starších obyvateľov, aby pomenovali ich dieťa.
"Náčelník sa niekedy chce rodine pomstiť," hovorí Mavuto. "Alebo si myslí, že ďalšie dieťa rodina už nezvládne," dodáva.
Keď sledujem sizyfovský údel chlapca, ktorý sa pomaly blíži k svojmu domovu, začína mi jeho meno pripadať výstižné.
Nie je jediný, ktorý musí žiť s hrozným menom.
O pár dní neskôr stretávam niekoľko ďalších: Chilumba (hrob môjho brata), Balaudya (sníva o mne), Soca (nešťastie) a Chakufwa (je mŕtvy).
Narazil som ale aj na mená Daliso, čo znamená "požehnanie", a Chikondi alebo "láska".
Možno je to len moja predstavivosť, ale naozaj mi pripadajú šťastnejší.
"V Afrike je zvykom dávať dieťaťu meno, ktoré znázorňuje okolnosti okolo jeho narodenia," hovorí sociálna pracovníčka zo SOS detskej dedinky v Zambii Clare Mulkeng-Chilamb.
"Tí, ktorí sa narodia za dobrých okolností, majú šťastie, zatiaľ čo iné deti majú smolu," dodáva.
Svoje o tom vie aj Massiye (sirota), Chisonis (smútok), Chimwamsozi (ten, kto pije slzy) , či deväťročný Komasi (zabite ho)
a jeho mladší brat Komaniso (zabite ho tiež).
"Väčšina Zambijčanov má dve mená," vysvetľuje Kangachepe Banda. Jeho meno znamená "je na tom dobre" či "bohatý". "
Prvé meno sa nemá bežne používať. Vlastne má zostať medzi dieťaťom a človekom, ktorý mu meno dal, ako temná spomienka na to, že niekto nahliadol do jeho či jej duše krátko po narodení.
"Mnoho ľudí sa obracajú na kresťanstvo a v deň krstín dostávajú nové mená. Vďaka tomu sa môžu vzdať svojho tradičného mena, ktoré často označujú za dôvod akéhokoľvek nešťastia, ktorým si v živote prechádzajú," vysvetlila sociálna pracovníčka.
Zatiaľ čo niektorí si vyberajú bežné meno, ako napríklad John, James či Mary, iní majú pocit, že si musia tradičné meno nechať z rešpektu ku starším ľuďom v komunite a aby ich neprestali ochraňovať ich predkovia.
Pokiaľ je meno naozaj odrazom človeka, tak v zambijských väzniciach nájdeme ďalšie zaujímavé prípady.
Je tam napríklad Chidano (nenávisť), Mapenzi (problémy) a Chananga (záškodník).
"Možno to má naozaj vplyv," hovorí vodič Mavuto. Vraj v detstve poznal chlapca, ktorý sa volal Chiheni (zlý chlapec). "Utiekol z domu keď mal 12 rokov. Teraz sedí v juhoafrickom väzení za pokus o vraždu člena ochranku," dodáva.
Malý Mulangani (ten, koho treba potrestať) býva v chatrči s plechovou strechou.
"Čoskoro budem pokrstený. Budem sa volať Emanuel, čo znamená ´Boh so mnou´," hovorí s úsmevom.
zdroj:
odkaz