Deň pred Vianocami

Tento príbeh som našiel na Internete. Ak máte chuť, tak si ho prečítajte, porozmýšľajte o ňom v srdci, a nič nehovorte...

Deň pred Vianocami som sa ponáhľala do obchodného domu dokúpiť darčeky,ktoré som nestihla.
Keď som uvidela ten dav, prešla ma chuť a začala som si frflať pre seba:
"Môžem tu čakať večnosť, nič nestíham,a ešte čo všetko musím vybaviť..."
Vianoce začínajú byť čím ďalej tým stresovejšie, keby sa tak dalo celý ten
zhon prespať!"
Nakoniec som sa predsa len prebojovala do oddelenia s hračkami a
začala som nadávať na ceny, premýšľajúc, či sa vôbec moje deti budú s
týmito hračkami hrať.
Ako som tak blúdila popri regáloch, zbadala som asi 5 ročného chlapčeka,
ktorý si k sebe túlil jednu bábiku.
Mal strašne smutný pohľad pritom ako hladkal bábiku po vláskoch.
Potom sa otočil k jednej staršej dáme spýtajúc sa:
"Babi, si si istá, že nemám dosť peňazí, aby som kúpil túto bábiku?"
Staršia dáma mu odpovedala:"Vieš aj ty sám, že nemáš dosť peniažkov,
zlatúšik."
Potom poprosila vnúčika, aby na ňu chvílku počkal, kým sa ešte na niečo
pozrie.
Rýchlo odišla. Chlapček ešte stále mal v náručí tú bábiku.
Nakoniec som sa vybrala k nemu a spýtala som sa ho:"Komu by si chcel kúpiť
tú bábiku?"
"Túto bábiku chcela moja sestrička na Vianoce zo všetkého najviac, bola si
istá, že jej ju Mikuláš prinesie pod Stromček"
"Tak keď ju tak chcela, tak jej to Mikuláš určite prinesie."
"Nie, nie, tam kde je teraz Mikuláš už nemôže priniesť darčeky.
Aby bábiku dostala, tak ju musím dať mamičke, aby jej ju odovzala, keď tam
pôjde"
Očká mu pri tom ešte viac zosmutneli.
"Moja sestrička išla k Ježiškovi, aby bola s ním.
A tatino mi povedal, že aj maminka za chvíľku pôjde za Ježiškom, tak som si
myslel,že by jej tú bábiku mohla zobrať."
Potom mi ešte ukázal jednu milú fotku, na ktorej sa usmieval.
"Túto fotku by som jej tiež chcel poslať,aby na mňa nikdy nezabudla.
Mám veľmi rád svoju maminku a želám si, aby neodišla, ale tatino hovoril,
že musí odísť, aby mojej sestričke nebolo smutno"
Potom sa zase pozrel s tými jeho smutnými očkami na bábiku.
Rýchlo som si vybrala peňaženku a nepozorovane som si z nej vybrala
peniaze, a povedala som chlapčekovi:
"Poď prepočítame tvoje peniaze,čo keď predsa len budú stačiť na tú bábiku?"
"Dobre, dúfam, že ich predsa len bude dosť"
Rýchlo som pridala k peniažkom ktoré mi podával, tie svoje, tak aby si to nevšimol a začali sme počítať.
Bolo dosť peňazí na bábiku a ešte mu aj zostalo.
Chlapček zvolal:"Ďakujem Ti Bože, že si mi dal dosť peňazí."
Potom sa na mňa pozrel a povedal:
"Vieš, včera som poprosil Boha, aby mi dal dostatok peňazí na bábiku,
aby ju mohla maminka zobrať sestričke, a on ma vypočul!!! Ešte som chcel
kúpiť maminke jednu bielu ružičku, ale to som sa už neodvážil žiadať od Boha. Ale on predsa len mi dal viac, aby som mohol kúpiť aj bábiku aj ružičku.
Vieš, maminka má veľmi rada biele ruže."
O pár minút sa chlapčeková babička vrátila a odišli.
Po stretnutí s chlapčekom som pokračovala v nákupoch, ale už v zmenenej
nálade, stále som na neho musela myslieť.
Potom som si spomenula na článok, ktorý som čítala pred dvoma dňami. Písalo
sa o opitom šoférovi, ktorý havaroval s iným autom, v ktorom sedela mladá
žena so svojou dcérkou.
Dievčatko na mieste zomrelo a matka bola v kritickom stave.
Dva dni po mojom stretnutí s chlapčekom som si prečítala článok, ktorý
oznamoval, že chlapčekova mamina zomrela.
Bežala som do kvetinárstva a kúpila som kyticu bielych ruží a vybrala som
sa na pohreb.
Na mieste, kde sa môžu príbuzní naposledy rozlúčiť so svojou
najmilšou,ležala mladá žena v truhle, v ruke mala kyticu bielych ruží,
vedľa seba mala položenú chlapčekovu fotku a bábiku.
S plačom som opustila cintorín, s pocitom, že sa môj život zmenil.
Láska, ktorú chlapček cítil k svojej maminke a sestričke bola
nepredstaviteľná.

Toto poznám. Často to koluje na nete najmä pred Vianocami. Možno je to dobre, aby sa ľudia zastavili a spomalili. Tento príbeh, aj keď je možno vymyslený, prinúti ľudí ľudskejšie premýšľať a pomôže utriediť si priority... Ale keď to, čo máme často berieme ako samozrejmosť.

..kyvadielko je to jedno, či je ten príbeh skutočný, alebo vymyslený. Vianoce sú pre každého sviatkom Pokoka a mieru. Celá rodina sa zíde pri štedrovečernom stole a zmieria sa aj rozhnevaní

krestania by mali dodrziavat svoje priority po cely rok a nie iba vo sviatocne dni si ich pripomenut.
aj ja som citala jeden vianocny:

Je to už dávno, čo nesvätím Vianoce.

Posledný raz som ich svätil vari pred siedmimi rokmi. Krátko pred Štedrým dňom som odcestoval k príbuzným do Petrohradu. Mal som smolu: musel som stráviť noc na akejsi mizernej staničke. Vlak meškal okolo dvanásť hodín.

Stanička bola naozaj mizerná – ani bufet nemala.

Mimochodom, staničný dozorca sa chvastal, že bufet „zvyčajne býva, ale momentálne, keďže sú sviatky, nie je“. Bola to dosť chabá útecha.

Bolo nás zo dvanásť neborákov cestujúcich na tejto stanici. Bol tu akýsi bradatý kupec obchodujúci s rybami, dvaja študenti, akási žena v staromódnom kostýmčeku a s dvoma kuframi a iný, mne celkom neznámy národ.

Všetci sme pokorne sedeli za stolom v malej čakárničke, iba kupca dobre že nerozpučilo od zlosti. Vyskakoval spoza stola, behal do staničnej kancelárie, odkiaľ sme ho počuli pišťať zlostným hlasom, preskakujúcim do fistuly.

Ktosi zo staničnej vrchnosti mu pokojne odpovedal:

„To vám nemôžem povedať… O ôsmej ráno… Najskôr.“

Medzi cestujúcimi bol aj veľmi čistotne vyzerajúci starček v kožušteku a baranici. Spočiatku sa len dobrácky usmieval a utešoval cestujúcich, hadiac im prívetivo do očí, potom si začal pospevovať tichým kozľacím tenoríkom „Narodil sa Kristus Pán“.

Bol to starček dokonale pobožného výzoru. V každom jeho pohybe sa zračilo dobráctvo a pokora.

Sedel na stoličke, pohojdával sa do taktu a spieval „Narodil sa Kristus Pán“. Ale zrazu vyskočil a zmizol z čakárne… O niekoľko minút sa vrátil s jedľovou halúzkou v ruke.

„Pozrite!“ povedal starký nadšene a priblížil sa k stolu. „Pozrite, veľavážené panstvo, aj my máme stromček.“ Starký zastokával halúzku do karafy a pri tom si ticho pospevoval: „Narodil sa Kristus Pán.“

„Veľavážené panstvo,“ znova sa ozval starký, trocha odstúpil od stola a kochal sa vo svojom diele. „V tento slávny deň musíme tu, z trestu za voľačie hriechy, sedieť o hlade, o smäde…“

Cestujúci s nevôľou a podráždene hľadeli na vrtkého starkého.

„Veru áno,“ pokračoval starký, „z trestu za voľačie hriechy… Pravoslávni kresťania, isteže máme zvyk tento slávny deň tráviť v kruhu svojich blízkych a priateľov. Máme zvyk prizerať sa, ako naše drobné dietky v nevýslovnom nadšení poskakujú okolo vianočného stromčeka… Vo svojej ľudskej slabosti, veľavážené panstvo, radi si zahryzneme v tento deň troška šunky so zeleným hráškom a či pár koliesok klobásky, alebo kúsok husacinky a kalištek dačoho tuhšieho...“

„Fuj!“ povedal obchodník s rybami a zhnusene sa pozrel na starkého.

Cestujúci sa rozhýbali na stoličkách.

„Veru áno, veľavážené panstvo,“ pokračoval starký tenulinkým hlasom, „máme zvyk tráviť tento deň slávnostne, ale ak sa nám to nesplnilo, nesmieme reptať proti Bohu… Počul som, že neďaleko odtiaľto je kostolík… Idem ta… Idem, veľavážené panstvo, slzu vyroním a sviečočku oferujem…“

„Počujte,“ povedal obchodník, „a nedalo by sa tu dačo zohnať? Nedalo by sa naozaj tej onej:… šunčičky obstarať? Keby sa dakto povypytoval.“

„Myslím, že by sa dalo,“ povedal starký, „za peniaze sa všetko dá, veľavážené panstvo. Keby sme sa zložili...“

Obchodník s rybami vytiahol náprsnú tašku, plesol o stôl a začal odratúvať peniaze. Cestujúci sa radostne zahniezdili na stoličkách a zaraz vyťahovali peniaze… O niekoľko minút starký prerátal naskladané peniaze a nadšene vyhlásil, že stačí vyše hlavy i na pijatiku, i na všetko ostatné.

„Len tam nebuďte dlho,“ povedal obchodník.

„Sviečočku oferujem, slzu vyroním, pravoslávnych kresťanov sa povypytujem, kde sa čo dá kúpiť a – hybaj nazad…“ povedal starký. „Za koho mám sviečočku oferovať, veľavážené panstvo?“

„Za mňa oferujte,“ povedala žena v kostýmčeku, poprehrabovala sa v taštičke a podávala mu peniaze.

Starký od nej nevzal peniaze.

„Nie, milosťpani,“ povedal, „ak dovolíte, urobím tú kresťanskú povinnosť zo svojich súkromných prostriedkov. Za koho ešte?“

„No tak aj za mňa,“ povedal obchodník a schoval náprsnú tašku.

Starký prikývol a odišiel. „Narodil sa Kristus Pán,“ počuli sme jeho hlas zvonka.

„Aký bohabojný starký!“ povedal obchodník.

„Obdivuhodný starký!“ pridal sa ktosi k nemu.

A cestujúci začali nadšene debatovať o starkom.

Prešla hodina. Prešli dve. Potom hodiny odbili päť. Starký neprichádzal. Ani o siedmej ráno ho ešte nebolo. O pol ôsmej pristavili vlak a cestujúci sa rozbehli obsadzovať miesta.

Vlak sa pohol.

Bolo ešte šero. Zrazu sa mi zazdalo, že za rohom staničnej budovy sa mihla známa starčkova postava.

Skočil som k obloku. Starký sa schoval.

Vyšiel som na plošinu – a zrazu som zreteľne počul známy tenorík: „Narodil sa Kristus Pán.“

Boli to moje posledné Vianoce.

Odvtedy mám k náboženstvu akýsi skeptický postoj.

A dievčatko so zápalkami nebude?

dockaj TV programu, pocula som,ze sa chystaju urobit prierez vsetkeho zleho a sk**eho co sa udialo pocas roka dufam,ze tak okolo 17tej na stedry vecer to budu vysielat....koho presiel vlak, kto umrel a neprezil, kto umrel a prezil, kto zivori, kto uz dozivoril, koho zabilo, a pomedzi to bude kooooooooooooooooooooooooooopec reklamy

jéééj, to budú moje najkrajšie Vianoce

proste mnamka !!! dost bolo Mrazika ... chceme krv a tragedie, biedu a emocie, Posta nam uz nestaci...

Chceme vidieť ľudskú špinu, chceme vidieť ako mladí vraždia, chceme vidieť ako "nevinní" znásilňujú nevinnejších, chceme vidieť nasekané tela a nad nimi spokojného chlapíka so sekerou, chceme vidieť potoky krvi a genocídu, chceme vidieť narkomanov posielať svoje ženy na rohy ulíc...

ether, teraz nerozumiem, ako to myslíš.

ether i to ma limit a mna to nudí.Ja mam radsej pohlad na zalubenych ludí.Ked zbadam potoky krvy jedine co ma zaujíma aby som si ich nezaspinil a neskor nemusel umyvat.Preto je taketo cosi uz žaner minulosti a vy vlastne koncite aj s tým sado maso

ak je to tak, rany, tak nepozeraj TV pocas vianocnych sviatkov

Zabudol som tam dodať ,že aby som si nezaspinil topanky-kto by ich umyval?

Aho ether... Trochu reality do predvianočých motívov?

len chuť na cigaretu

Ach, hneď mám lepší pocit, idem o tom všetkom snívať Temnú noc plnú hrozných snovaby bolo prebudenie krajšie

Vianočné prianie


... A nič vzácnejšie na tomto svete nie je, ako dotyk láskavej ruky mamy,
ako pevný stisk milujúceho otca,
ako nenápadný štuchanec od veselého brata, ako úsmev milej sestry,
ako pohľadenie od starej mamy,
ako tabakový závan od starého otca, ako tlkot milujúceho srdca ...