Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Demagóg Osvietený

85
reakcií
114
prečítaní
Tému 30. septembra 2019, 13:11 založil Boris.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
02. 08. 2015
101
24. 09. 2017
32
05. 01. 2018
11
28. 02. 2018
33
04. 10. 2018
30
 
 


1.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:11 avatar
Edko nám zase raz zadrel....

"Lemmy so všetkou uctou uplne ignoruješ historický fakt vývoja druhej svetovej vojny na svete ale i v europe
Dokola kolovratkuješ ako sovieti na Berlín ťahali ignoruješ fakt 2 zapadneho frontu ignoruješ fakt že ta super armada ktorú mini Finsko po jej agresii vyprášilo na ten Berlín ťahala na americkej technike v amerických uniformách s americkým palivom s americkým jedlom dokola kolovrat sovieti vyhrali a hotovo ako keby na svete existovalo len ZSSR a Nemecko ktoré spoločne 2 svetovu rozputali . Europa nie je len Berlín a Moskva"

Dobre sa pozrite, toto je podľa demagóga americký tank

www.tanks-encyclopedia.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

T-34ky mimochodom vyhrali druhú svetovú vojnu. Rusi ich vyvinuli a vyrábali priamo počas vojny.
Nemci na to tak ľahko nezabudnú, Osvietenému babrákovi by v Berlíne zrejme nie jeden nemec normálne natiahol jednu po papuli za tie debilné a nebezpečné drísty. Dve také T-34ky majú vystavené priamo na námestí v Berlíne.

youtu.be Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Kasafran


3.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:39 avatar
Tak ten tank ma pobavil najviac     To je jasný dôkaz sovietskej techniky
Súhlasí the X


14.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:46 avatar
To súhlasí, na vážnych veciach sa bavia iba hlupáci, ktorí im nerozumejú Edko...
Súhlasí Kasafran


2.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:16 avatar
Keď bolo 70te výročie konca druhej svetovej vojny, bol som akurát v Berlíne. Všade boli veľké fotografie rozbombardovaného Berlína, ľudia sa pristavovali pri informačných stánkoch.
Reč bola o ruskej oslobodzovacej armáde, ktorá porazila wehrmacht. O spojencoch ani slovo.. Logicky, lebo spojenci utŕžili minimálne stráty a boli v tragédii viacmenej druhoradí.....


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:40 avatar
4. februára 1945 sa konala v Krymskom meste Jalta konferencia najvyšších predstaviteľov ZSSR, USA a Británie. Na konferencii sa veľmoci dohodli na demilitarizácii Nemecka a jeho rozdelení na 4 okupačné zóny. Vymedzené tiež boli línie dotyku sovietskych armád a vojsk západných Spojencov. V priebehu marca boli Briti a Američania ešte 120 km západne od Berlína na rieke Labe[2]. 18. apríla 1945, v dobe kedy sa začala rozbiehať sovietska ofenzíva, však dosiahla dosiahla Montgomeryho 21. armádna skupina približne rovnakú vzdialenosť od mesta ako Sovieti. Medzi západnými Spojencami však nepanoval jednotný názor na ďalšie pokračovanie operácií, zatiaľ čo Churchill, Patton, Simpson a Brooke hodlali v prípade vhodných podmienok napadnúť Berlín, aby ho získali skôr než Sovieti. Naproti tomu Eisenhower predpokladal, že Nemci sa budú môcť udržať hlavne na juhu a v oblasti Álp mohli začať i partizánsku vojnu. Navrhoval preto útok smerom na Drážďany, kde dôjde na Labe k dotyku so sovietskymi silami, čím bude Nemcami držané územie rozdelené. Eisenhower rovnako ako napríklad Bradley nechceli prekračovať vymedzenú demarkačnú líniu, aby neskôr nemuseli Sovietom odovzdávať získané územie. Toto rozhodnutie, ktorým odmietol so Stalinom pretekať o Berlín patrí medzi najkontroverznejšie celej vojny a je mnohými dodnes kritizované[4]. 28. marca 1945 preto Eisenhower poslal Stalinovi depešu, v ktorej informoval o svojich zámeroch a zároveň žiadal pre lepšiu koordináciu i plány Červenej armády. Stalin, ktorý pravdepodobne západným Spojencom v otázke útoku na Berlín nedôveroval, súhlasil s významom stretnutia na Labe v oblasti spojnice Lipsko – Drážďany,

Príchod sovietskych vojsk, ktoré boli vyobrazované nacistickou propagandou ako „židoboľševické krvilačné hordy“ vyvolal masový útek nemeckého obyvateľstva, ktoré sa obávalo násilností, smerom na západ. Na mnohých miestach sa opakovalo brutálne a necivilizované zaobchádzanie vojsk s civilným obyvateľstvom, podobné tomu ktoré dávnejšie nacisti aplikovali na okupovaných územiach. Počet obetí rástol aj preto, že nemecké velenie neorganizovalo evakuáciu civilného obyvateľstva, preto aby tak podporilo morálku bojujúcich vojsk, ktoré nesmeli stratiť pocit, že bránia svoju vlasť a jej obyvateľov.

Vojna na východe od svojho počiatku prekračovala morálne bariéry dodržiavané v dávnejších vojnových konfliktoch.[12] Obe strany bojovali brutálnymi spôsobmi, bez ohľadu na straty civilného obyvateľstva nepriateľa, v čom ich výrazne podporovala propaganda. Na sovietskej strane bol až do konca vojny veľkým stúpencom odplaty populárny sovietsky novinár Ilia Erenburg. Sovietski vojaci, ktorí už štyri roky predtým bojovali na vlastnej pôde a videli tisíce miest a dedín v troskách a boli svedkami brutálnych nacistických zločinov, nedokázali po svojom vstupe na územie nepriateľa potlačiť túžbu po odvete[13]. To neplatilo iba pre obyčajných vojakov, ale i pre niektorých generálov. Za tvrdé zaobchádzanie s nepriateľom sa zasadzovali najmä tí, ktorých sa vojna osobne dotkla. Medzi tých, ktorí na nemeckom území neprejavovali žiadne známky zľutovania patril napríklad generál Pavel Rybalko, veliteľ 3. gardovej tankovej armády, ktorého dcéru nacisti násilne odvliekli do Nemecka[14]. Iní ako napríklad generál Ivan Čerňachovskij (zahynul na nemeckom území pri bojoch vo Východnom Prusku), pred svojimi vojakmi otvorene povedal, že: „Nesmieme mať žiadne zľutovanie, pred nikým, tak ako nikto nemal zľutovanie s nami.“ Na mnohých miestach si sovietske vojská vybili zlosť tak, že spôsobili veľké škody na majetku Nemcov neodvôvodnenou paľbou zbraní. Bežné boli drobné krádeže, rabovanie, no celkom najhorší dopad malo znásilňovanie, ktoré na mnohých miestach nadobudlo masový rozmer. Od vstupu sovietskych vojsk na nemecké územie bolo znásilnených asi 1 – 2 milióny žien. Na niektorých miestach tiež došlo k masovým vraždám.

Sovietske vedenie proti týmto zločinom spočiatku nezasahovalo. Zaobchádzanie s previnilcami bolo ponechané na nižších veliteľov, ktorí proti vlastným vojakom zasahovali iba sporadicky, najmä keď sa ich výčiny rozrástli do väčších rozmerov. Ostré zásahy reagovali obvykle na znásilnenia malých dievčat, previnilci boli väčšinou zastrelení. Až po nemeckej kapitulácii boli zavedené rôzne opatrenia a vysoké tresty, ktoré spolu s presunom okupačných vojsk do lepšie kontrolovaných táborov mieru znásilnení znížili.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:41 avatar
Západný front v priebehu druhej svetovej vojny existoval v dvoch obdobiach od septembra 1939 do júla 1940. Následne boli pozemné boje prerušené až do 6. júna 1944, kedy sa uskutočnilo vylodenie v Normandii. Dejisko bojov v priebehu rokov 1944 - 1945 býva tiež označované ako druhý front. Boje v Európe skončili po kapitulácii nemeckých vojsk v máji 1945. V počiatočnom období na konci roku 1939 panoval na fronte relatívny pokoj. Mobilná vojna sa začala až na jar 1940 a skončila sa bleskovou porážkou Francúzska. V nasledujúcom období sa boje na západnom fronte obmedzili hlavne na leteckú a námornú vojnu. Po vylodení v Normandii mali Spojenci strategickú prevahu a viedli útočné operácie. Výnimkou bola najmä bitka o Ardeny, kedy sa Nemcom podarilo na krátko rozvinúť protiútok.


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:42 avatar
Francúzsko a Spojené kráľovstvo, víťazi prvej svetovej vojny, sa spočiatku pokúšali uspokojiť Hitlerove Nemecko politikou ústupkov. Potom, čo Hitler zlikvidoval hrozbu Česko-Slovenska a obsadil Rakúsko, začali jeho ambície a agresívne plány narastať, čo sa prejavilo hlavne na jar a v lete 1939, kedy začal stupňovať svoje požiadavky smerom k Poľsku. Západné demokracie ale ani Poľsko neboli ochotné rokovať o spojenectve so Sovietskym zväzom. Aj preto sa Stalin nakoniec rozhodol dohodnúť s Nemeckom


7.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:42 avatar
Napriek svojim záväzkom sa prvých 6 mesiacov vojny medzi západnými demokraciami a nacistickým Nemeckom nieslo na súši v znamení nevýznamnej pozičnej vojny, ktorú neskôr po vojne nazvali príznačne čudná vojna.

Zatiaľ čo väčšina nemeckých jednotiek bojovala v Poľsku, jeho západnú hranicu, tzv. Siegfriedovu líniu bránili podstatne menšie sily. Na opačnej strane, vyčkávali francúzske a britské jednotky vo svojich pozíciách na Maginotovej línii. Francúzi pevne verili, že táto opevnená línia tiahnúca sa od hraníc s Švajčiarskom po hranice s Belgickom ich bezpečne uchráni pred nemeckým úderom. Prílišné spoliehanie sa na tento opevnený systém ako aj podcenenie nebezpečenstva nemeckého útoku cez Belgicko sa im neskôr vypomstilo.

Západní Spojenci, ako sa koalícia Francúzska a krajín britského spoločenstva označovali, najprv prikročili k urýchlenému vyzbrojovaniu, za značnej pomoci USA, ktoré v tej dobe stáli mimo konfliktu ako neutrálna krajina. Nemecko sa od začiatku pokúšalo narúšať námornú dopravu, hlavne dovoz vojenského materiálu medzi Amerikou a Spojencami v Európe, čím sa začala druhá bitka o Atlantik.


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:42 avatar
oje medzi západnými Spojencami a Nemeckom v severnej Európe sa začali 9. apríla 1940 potom, čo Nemecko pre zabezpečenie dodávok železnej rudy zo Švédska cez Nórsko prepadlo Dánsko a Nórsko. Kým Dánsko bolo obsadené v priebehu jedného dňa, boje v Nórsku boli komplikovanejšie, pretože Spojenci už predtým plánovali vylodenie v tejto oblasti. Spojenci boli nakoniec z Nórska nútení v júni ustúpiť, nemecké námorníctvo Kriegsmarine však utrpelo ťažké straty rovnako ako nemecké výsadkové jednotky. Nemci si však zabezpečili bezpečnú cestu pre železnú rudu, čo bolo pre pokračovanie vo vojne veľmi dôležité.


9.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:42 avatar
V máji 1940 Nemci zaútočili na Francúzsko. Napriek tomu, že nemecké sily neboli väčšie, vojská Francúzska, Belgicka a britského expedičného zboru boli nemeckou taktikou bleskovej vojny (tzv. Blitzkriegu) zaskočené. Bitka o Francúzsko mala rýchly a nečakaný spád. Nemci zaútočili aj na neutrálne Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Nemecký plán útoku bol pripravený generálom von Mansteinom. Útokom cez hornatý región Arden na Belgicko-Luxembursko-Francúzskom pomedzí Nemci úplne zaskočili svojho protivníka a prenikli pomerne hlboko do jeho vnútrozemia. Oblasť bola pomerne slabo bránená pretože sa podpokladalo, že tu v hornatom teréne nebude nasadenie obrnených jednotiek možné. Nemci sa následne stočili na severozápad a postupovali k mestu Calais, čím postupne odrezali väčšiu časť britských a francúzskych pohyblivých síl, ktoré sa snažili zadržať nemecký postup v Belgicku. Časti týchto vojsk sa síce podarilo uniknúť zničeniu ústupom cez prístav Dunkerque počas záchrannej operácie Dynamo, prišli však o takmer všetku výzbroj. Francúzske vojská, ktoré boli počas operácie evakuované do Británie sa urýchlene vrátili cez Normandiu do vlasti, ale Nemci zatiaľ prenikli hlboko do vnútrozemia. Francúzsko 22. júna 1940 kapitulovalo, boje si dovtedy vyžiadali 90 000 mŕtvych a 200 000 ranených Francúzov.


10.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:43 avatar
Bitka o Britániu

Spojené kráľovstvo ostalo v boji proti nacistickému Nemecku v Európe osamotené, ale odmietalo rokovať o mieri. Nemci po neúspechu možnosti rokovania o separátnom mieri pripravovali plány na inváziu na Britské ostrovy, tzv. operáciu Seelöwe. Úspešnému vylodeniu však muselo predchádzať oslabenie britského námorníctva a letectva, čo sa mohlo podariť iba nadobudnutím leteckej prevahy nad vzdušným priestorom ostrovov. Nemecké letectvo (Luftwaffe) následne rozpútalo leteckú kampaň, ktorej sa postavili britské vzdušné sily (Royal Air Force). Napriek tomu, že situácia počas bojov pre Britániu niekedy vyzerala veľmi zle, Nemcom sa nepodarilo zničiť britské letectvo ani oslabiť jeho námorné sily. K invázii do krajiny nikdy nedošlo. Namiesto toho sa nemecké velenie sústredilo na iné bojiská v južnej a východnej Európe a v severnej Afrike.


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:43 avatar
1941 – 1943

27. decembra 1941 zaútočili britské jednotky Commandos na Nemcami okupované nórske ostrovy Vaagso a Maaloy, v oblasti medzi Trondheimom a Bergenom. Cieľmi útoku známeho ako operácia Archery bolo prinútiť Nemcov držať na nórskom pobreží väčšie množstvá jednotiek a uľahčiť tak situáciu na východnom fronte. Napriek pomerne malému rozmeru akcie a relatívne malým škodám spôsobeným na pobreží, táto akcia prinútila nemecké velenie držať v tejto oblasti jednotky o sile troch divízií.

O podobnú akciu sa britské velenie pokúsilo v lete 1942 na francúzskom pobreží. 19. augusta 1942 sa Commandos v spolupráci s kanadskými jednotkami vylodili pri meste Dieppe. Operácia Jubilee, ako znel krycí názov útoku, však nebola dostatočne utajená a kanadské jednotky na pobreží narazili na tvrdú obranu, ktorá im zabránila v prieniku z pláží. Padlo asi 1 000 Kanaďanov, ďalších 2 300 bolo zajatých.

Neúspech tejto operácie, spolu so zlými skúsenosťami Britov s podobnými veľkými vyloďovacími operáciami počas prvej svetovej vojny, viedol k dlhým prípravám nadchádzajúceho vylodenia do západnej Európ


12.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:45 avatar
Operácia Overlord

Operácia Overlord je názov vylodenia v Normandii, 6. júna 1944, ktoré po štyroch rokoch otvorilo západný front. Bolo jednou z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny.

Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: Austrália, Belgicko, Kanada, Česko-Slovensko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.

Operácia Overlord začala počas noci, keď v Normandii pristáli výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Na ďalší deň ráno (6. júna), bol podniknutý spojený útok. Tento deň je označovaný aj ako Deň-D.

Otvorenie druhého frontu

O myšlienke otvoriť druhý front v Európe sa uvažovalo okamžite po vzniku protihitlerovskej koalície. Jeho cieľom malo byť rozdelenie vojenských síl Nacistického Nemecka na dva veľké fronty a urýchliť tak jeho porážku. Vlády Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa na konferencii 12. júna 1942 zaviazali otvoriť druhý front ešte toho roku. Uskutočňovanie potrebných operácií však za pôvodným plánom veľmi pokrivkávalo. Pôsobili na to i politické zásahy Winstona Churchilla, ktorý sprvu uprednostňoval vedenie bojovej činnosti v Stredomorí (Severnej Afrike a potom Taliansku) a inváziu na Balkán. K odďaľovaniu uskutočnenia vylodenia prispeli aj mnohé objektívne prekážky a ťažkosti. V dôsledku snáh o kvalitné maskovanie a krytie celej operácie bola všetka činnosť spojená so zhromažďovaním vojska a jeho prípravou na nadchádzajúce boje vedená vo veľkej tajnosti. Spojenci využívali všetky možné prostriedky na dezinformáciu nepriateľa. Najmä Hitler bol do poslednej chvíle presvedčený že Spojenci zaútočia v oblasti Pas-de-Calais, kde je kanál La Manche najužší. Anglo-americké sily napríklad pre dezinformáciu presúvali z miesta na miesto veľké množstvá plavidiel, zhromažďovali v oblasti Kentu, hlavne blízko Doveru makety tankov a iných vozidiel, ktoré vydávali za Pattonovu tankovú armádu. Pre dezinformáciu bolo pre túto fiktívnu armádu prijaté označenie 1. americká armádna skupina, známa tiež pod označením FUSAG. Spolu s ďalšími trikmi a kontrašpionážnou činnosťou tak ušetrili mnoho životov svojich vojakov. Veľkú vážnosť otvoreniu druhého frontu v Európe dával Stalin už od roku 1941. Jeho otvorenie pred rokom 1944 by sovietskym vojskám v výrazne uľahčilo situáciu.

Dovtedy uskutočnené vyloďovacie akcie v Stredomorí (v Severnej Afrike, na Sicílii a v Taliansku) v rokoch 1942 až 1943 pútali celkovo iba 7 percent nemeckých síl. Navyše po porážkach vojsk Osi na východe v roku 1943, začalo byť zrejmé, že ZSSR, môže Nemecko poraziť aj vlastnými silami. Podľa niektorých názorov západní Spojenci zámerne odďaľovali uskutočnenie tejto operácie aj pre to, aby mohli do boja zasiahnuť v období, keď bude Nemecko bojmi na východe veľmi vyčerpané. Podobne verili i v to, že sa v boji vyčerpá i ZSSR. [1]

Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill schválili plán útoku na okupované Francúzsko cez Normandiu na konferencii v Québecu. Počiatočný plán pripravil veliteľ štábu hlavného velenia spojeneckých síl (COSSACK) Frederick Morgan, jeho pracovná skupina pripravovala v tajnosti operáciu od začiatku roka 1943 v Norfolk House na námestí St. James’s Square v Londýne[2]. Plán vypracovaný v priebehu roka 1943 počítal s obmedzenou vyloďovacou operáciou. Neskôr bol však plán Eisenhowerom a Montgomerym prepracovaný. Eisenhowerom bol menovaný do vedenia príprav operácie 6. decembra 1943, krátko po Teheránskej konferencii. Podstatnú zmenu predstavovalo rozšírenie oblastí vyloďovania z 56 na 80 km a s tým spojené zvýšenie počtu nasadených jednotiek. Na to však bolo potrebné väčšie množstvo transportných plavidiel, ktoré však nebolo okamžite k dispozícii a spôsobilo mierny posun začiatku operácie. Pôvodný termín bol 1. máj 1944. Ten však bol z už spomínaných príčin niekoľkokrát odďaľovaný. Najbližšie vhodné dni pre vylodenie boli 5., 6. a 7. jún. Eisenhower sa pôvodne rozhodol pre 5. jún, no v dôsledku zlých meteorologických podmienok sa nakoniec odložilo na 6. júna. V tej istej dobe Erwin Rommel presvedčený o tom, že v dôsledku zlého počasia už Spojenci do konca mesiaca nič nepodniknú, odišiel na dovolenku. Rommelov zástupca gen. Dollman bol v tomto období tiež mimo veliteľstva na cvičení.

Čoskoro po zničení zvyšku vojsk v oblasti Falaise sa americké a francúzske vojská obrátili na juhozápad a oslobodili 25. augusta 1944 Paríž. Spojenci, ktorých v tej dobe zasiahla krátka zásobovacia kríza museli na čas spomaliť svoj postup. Vylodenie v Normandii ich stálo celkovo 209 972 mužov, 39 976 z nich padlo. Nemci stratili 450 000 vojakov, asi polovica z nich boli mŕtvi a zajatí. Prišli tiež o 3 500 diel a 20 000 vozidiel. Z 1 500 nemeckých tankov nasadených v Normandii sa cez Seinu dostalo iba 24.

15. augusta 1944 sa Spojenci vylodili na na nechránenom juhu Francúzska pri Cannes a Toulone (operácia Dragoon). 3. septembra sa im podarilo oslobodiť Lyon a neskôr sa pri Dijone spojili so Spojeneckými vojskami postupujúcimi zo severu.

Neúspechy nemeckých armád vyústili v prepustenie Gerda von Rundstedta z funkcie a jeho nahradenie Walterom Modelom. Pre nacistické Nemecko, bolo úspešné otvorenie západného frontu veľmi nebezpečné. Adolf Hitler musel čeliť skrytej kritike, ktorá vyústila v neúspešný atentát 20. júla 1944. Ten bol počiatkom likvidácie mnohých schopných, avšak Hitlerovi vzdorujúcich dôstojníkov vrátane Rommela. V kritickej situácii v auguste počas vrcholiacich bojov pri Falaise spáchal samovraždu aj von Kluge, ktorý sa obával zatknutia.

Napriek tomu, že západní Spojenci viazali na západnom fronte iba okolo 20% nemeckých vojsk a do konca vojny tam zničili okolo 7% nemeckých síl, bolo vylodenie prirodzeným a dlho očakávaným krokom, ktorým ukázali že spojenectvo so ZSSR neznamená iba dodávky zbraní, ale aj rozhodnutie niesť tiaž bojov proti nacizmu na veľkom fronte (v porovnaní s pomalým postupom v Taliansku, či obmedzenej džentlmenskej vojne v severnej Afrike).

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


13.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:46 avatar
Operácia Market Garden

Kvôli nedostatku zásob na strane Spojencov a narušenej nemeckej obrane išlo o čas. Britský maršal Bernard Montgomery navrhol veleniu plán výsadkovej operácie, ktorej cieľom malo byť obsadenie mostov a vytvorenie koridoru na ceste za Rýn v Nemcami okupovanom Holandsku. Išlo o odvážny ale riskantný a pomerne ľahkovážny plán. Výsadkové jednotky mali držať pozície pozdĺž koridoru do doby, kedy sa k nim po zemi priblížia motorizované jednotky. Účelom tejto operácie bolo umožniť Spojencom pokračovať v rýchlom dobývaní Nemecka.

Operácia Market Garden bola najväčšia výsadková operácia v ľudských dejinách, ktorá sa začala 17. septembra 1944 výsadkom troch (jednej britskej a dvoch amerických) divízií a poľskej výsadkovej brigády pri holandských mestách Arnhem a Nijmegen. Operácia začala dobre a niektoré jednotky dosiahli stanovené ciele, ale následný postup britských obrnených jednotiek bol oveľa pomalší, než sa očakávalo a nakoniec sa zastavil. Jednotky výsadkárov, hlavne britskej 1. výsadkovej divízie, ktorá bola zhodená najhlbšie v nepriateľskom území sa postupne dostávali do veľmi ťažkej situácie a bola postupne vyradená z bojov. Nemcom sa podarilo udržať dôležité mosty v Arnheme, čo spolu s pomalým postupom britských tankových jednotiek viedlo k rozplynutiu predstáv o rýchlom ukončení vojny.


15.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:47 avatar
Siegfriedova línia

Po operácii Market Garden sa boje na západnom fronte upokojili a Spojenci postupne postupovali k nemeckému opevneniu v podobe Siegfriedovej línie (alebo Westwall), ktorý chceli preraziť a nasledovne preskočiť Rýn. Na začiatku septembra začali krvavú vojenskú operáciu v oblasti Hürtgenského lesa, v priebehu ktorej Američania začali pomaly postupovať cez silne bránené pozície Nemcov.


16.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:47 avatar
Bitka o Ardeny

bola posledná nemecká protiofenzíva, ktorá mala za úlohu donútiť západných spojencov rokovať o mieri s Nemeckom útokom ktorého cieľom mali byť Antverpy. Nemci využili zlý prístupový terén v oblasti Ardenského lesa spojeného so zlým počasím, ktoré nedovolilo Spojencom plne nasadiť svoje bojové kapacity (prevažne letectvo). Keďže Spojenci útok na tomto úseku vôbec neočakávali, boli v oblasti sústredené iba slabšie sily alebo jednotky, ktoré po predošlých ťažkých bojoch boli prevelené do tohto úseku frontu na odpočinok a potrebovali doplniť stavy.

Nemci na operáciu vyčlenili väčšinu záloh a vybavenia, ich materiálne sily, predovšetkým malé zálohy a nedostatok paliva neboli dostatočné na uskutočnenie cieľov, ktoré si velenie predsavzalo. Bitka sa začala 16. decembra 1944 ráno, keď nemecké delostrelectvo začalo paľbu na spojenecké pozície. Vzhľadom na nedostatok paliva a zlepšenie počasia po niekoľkých dňoch sa podarilo útok zastaviť a Spojenci sa opäť chopili prevahy a Nemcov zatlačili. Počas operácie bolo nasadených vyše 350 000 nemeckých a 400 000 spojeneckých vojakov. Straty dosiahli približne 167 000 mužov na obidvoch stranách a vojenské operácie skončili približne 1. februára 1945, keď Spojenci dosiahli pozície aké mali v dobe protiútoku.


17.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:48 avatar
Postup do Nemecka, Rakúska a Česko-Slovenska

7. marca 1945 sa vojskám 1. armády amerického generála Hodgesa podarilo obsadiť Ludendorffov železničný most cez Rýn v meste Remagen. Most získali vďaka chybe nemeckých ženistov, ktorým sa nepodarilo most vyhodiť do vzduchu, ale ho iba poškodiť. Američania na druhom brehu rýchlo vytvorili predmostie. Most sa síce po niekoľkých dňoch zrútil, ale medzitým boli na druhý breh prepravené početné jednotky vrátane tankov. Ďalšie predmostie sa podarilo vytvoriť americkej 3. armáde pri Niersteine 22. marca. Onedlho Spojenci prekročili rieku aj na úseku medzi mestami Nijmegen a Mannheim.

27. marca Spojenci obsadili Wiesbaden, nasledujúceho dňa sa americkej 7. armáde podarilo prekročiť Rýn pri meste Worms a spojiť sa jednotkami Pattonovej 3. armády, ktoré postupovali po východnom brehu rieky. Potom, čo koncom marca pri Mannheime prenikli do nemeckého vnútrozemia francúzske sily, stratili Nemci aj posledné zvyšky obrannej línie pozdĺž rieky Rýn. Ich jednotky mali ešte stále dostatok skúsených vojakov, ale proti presile, bez dostatku potravín, paliva, zbraní a munície nemohli vzdorovať. Mnoho nemeckých vojakov sa dobrovoľne vzdávalo, aby neskôr nepadli do obávaného sovietskeho zajatia


18.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:48 avatar
27. marca Spojenci obsadili Wiesbaden, nasledujúceho dňa sa americkej 7. armáde podarilo prekročiť Rýn pri meste Worms a spojiť sa jednotkami Pattonovej 3. armády, ktoré postupovali po východnom brehu rieky. Potom, čo koncom marca pri Mannheime prenikli do nemeckého vnútrozemia francúzske sily, stratili Nemci aj posledné zvyšky obrannej línie pozdĺž rieky Rýn. Ich jednotky mali ešte stále dostatok skúsených vojakov, ale proti presile, bez dostatku potravín, paliva, zbraní a munície nemohli vzdorovať. Mnoho nemeckých vojakov sa dobrovoľne vzdávalo, aby neskôr nepadli do obávaného sovietskeho zajatia.

Spojenecké jednotky mohli takmer bez odporu postupovať na východ. Podľa spojeneckých dohôd, ku ktorým došlo na Jaltskej konferencii však malo pripadnúť územie východne od rieky Labe Sovietom. Medzi predstaviteľmi západných Spojencov však nepanoval na to, či sa za rieku nepúšťať, jednotný názor. Viacerí na čele s Churchillom sa zasadzovali za to, aby jednotky čo najskôr postupovali na východ a dosiahli Berlín, centrum nacistického Nemecka a prestížny cieľ celej vojny, ako prví. Veliteľ pozemných vojsk Spojencov v Európe Dwight D. Eisenhower nakoniec presadil svoj názor, že pre západných Spojencov by bolo nevýhodné púšťať sa za demarkačnú líniu a neskôr spätne toto územie, vrátane dvoch dvoch tretín mesta, prepustiť Sovietom[2]. Z tohto dôvodu sa západní Spojenci ani nepokúsili o útok na Berlín, ktorého krvavé dobývanie prenechali Sovietom.

Namiesto toho boli väčšie zálohy a sily sústredené na južnú časť bojiska, pretože panovali obavy, že by sa Nemcom v Alpách, v Bavorsku a Rakúsku podarilo vybudovať rozsiahlu základňu pre vedenie partizánskej vojny. Napriek tomu, že s týmito myšlienkami operoval aj Hitler, nikdy nedošlo k ich úspešnej realizácii. Spojenci postupovali cez Regensburg a Passau pozdĺž Dunaja až k Linzu a Českým Budějoviciam a na južnom krídle cez Stuttgart, Memmingen k Innsbrucku. Línia medzi Plzňou, Českými Budějovicami a Linzom bola demarkačnou zónou, na ktorej došlo k styku so sovietskymi jednotkami. Prvý kontakt bol zaznamenaný 25. apríla 1945 na rieke Labe pri nemeckom Torgau medzi jednotkami americkej 1. armády a sovietskej 5. gardovej armády. Nemecké sily tak boli rozdelené na dve skupiny. 3. mája sa na severe Nemecka spojili britské sily 21. armádnej skupiny so sovietskym 2. bieloruským frontom.


19.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:48 avatar
Po Hitlerovej samovražde, 30. apríla, a kapitulácii Berlína Nemci ešte stále držali v rukách časti Nórska, Dánska, západné Holandsko a časti Nemecka, Rakúska, Česko-Slovenska a Juhoslávie, ale aj niekoľko prístavov na pobreží Atlantiku a v Baltskom mori. Až 7. mája 1945 nový vedúci predstaviteľ Nemecka, admirál Dönitz, nariadil ukončiť bojové operácie. Kapituláciu bez prítomnosti oficiálnych vyšších predstaviteľov ZSSR podpísali západní Spojenci v Remeši. Za nemeckú stranu ju podpísal náčelník štábu ozbrojených síl Alfred Jodl. Za západných Spojencov ju podpísal Walter Bedell Smith a francúzsky generál François Sevez, za Sovietov Ivan A. Susloparov. Keďže generál Susloparov nemal na podpísanie takéhoto oficiálneho dokumentu od Stalina povolenie a navyše podpísanie kapitulácie v Remeši len malo zdôrazniť nemecké pohŕdanie Sovietmi, opakoval sa kapitulačný akt 8. mája za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v Karlshorste pri Berlíne


20.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:49 avatar
Dohra
Dopady vojny v západnej Európe neboli rozdelené rovnomerne a generálne neboli natoľko vážne ako v iných oblastiach sveta poznačených vojnou (najmä v porovnaní s východnou Európou)

Škody v Spojenom kráľovstve neboli ťažké, napriek tomu, že krajina kládla odpor Nemcom a ich spojencom od začiatku vojny až do konca, v určitej fáze ako jediná demokratická sila v Európe. Obete na civilnom obyvateľstve boli pomerne nízke. Krajina však zostala silne zadlžená. Zahynulo 60 595 civilistov a 1 206 príslušníkov domobrany. Straty Britov vo Francúzsku v roku 1940 predstavovali 11 010 mŕtvych a nezvestných, 14 070 ranených (ktorých sa podarilo evakuovať) a 41 340 zajatých[3]. Po otvorení druhého frontu bolo na britskej strane v rokoch 1944 – 1945 30 280 padlých alebo nezvestných, 96 670 ranených a 14 700 zajatých. Kanaďania, ako početne druhí najdôležitejší členovia Britského spoločenstva v Európe, mali 10 740 mŕtvych a nezvestných, 30 910 ranených a 2 250 zajatých.

Škody v Spojenom kráľovstve neboli ťažké, napriek tomu, že krajina kládla odpor Nemcom a ich spojencom od začiatku vojny až do konca, v určitej fáze ako jediná demokratická sila v Európe. Obete na civilnom obyvateľstve boli pomerne nízke. Krajina však zostala silne zadlžená. Zahynulo 60 595 civilistov a 1 206 príslušníkov domobrany. Straty Britov vo Francúzsku v roku 1940 predstavovali 11 010 mŕtvych a nezvestných, 14 070 ranených (ktorých sa podarilo evakuovať) a 41 340 zajatých[3]. Po otvorení druhého frontu bolo na britskej strane v rokoch 1944 – 1945 30 280 padlých alebo nezvestných, 96 670 ranených a 14 700 zajatých. Kanaďania, ako početne druhí najdôležitejší členovia Britského spoločenstva v Európe, mali 10 740 mŕtvych a nezvestných, 30 910 ranených a 2 250 zajatých.

Dánsko a Nórsko prešli vojnu tiež bez vážnych škôd. V Dánsku zahynulo asi 3 000 a v Nórsku 9 500 ľudí. Rýchly spojenecký postup ochránil pred vojnovými škodami aj väčšinu Belgicka, napriek tomu, napr. Antverpy boli počas vojny ťažko poškodené. Belgicko stratilo 88 100 obyvateľov. Z toho 76 000 bolo civilistov, vrátane 24 000 obetí holokaustu. Padlo 12 100 belgických vojakov. Vojenské straty (z bojov v roku 1940) zahŕňali 15 850 ranených a 200 000 zajatých. V malom Luxembursku zahynulo počas vojny asi 2 000 ľudí. Naopak Holandsko bolo bojmi silne poznačené. Časť obyvateľstva bola v dôsledku nemeckých represálií voči odbojovým skupinám vystavená hladu. Zahynulo 301 000 ľudí, z nich len 17 000 tvorili vojaci, zvyšných 284 000 predstavovali straty civilného obyvateľstva, podstatnú časť z nich – 106 000 tvorili obete holokaustu – Židia.

V oblastiach kde prebiehali pozemné boje alebo boli vystavené leteckým úderom nepriateľa bola často silne zasiahnutá dopravná infraštruktúra. Veľké škody spôsobené bombardovaním utrpelo predovšetkým Nemecko. Nemecko ako hlavný aktér vojny stratilo na západnom fronte v rokoch 1939 – 1940 27 074 vojakov, 110 034 bolo zranených a 18 384 nezvestných. Po otvorení druhého frontu do 31. decembra 1944 asi 339 957 mužov, ďalších 30 000 padlo v bojoch v severnej Európe[4]. Spomedzi vojnových zajatcov prevažne na sklonku vojny zahynulo vo Francúzsku 34 000 nemeckých zajatcov, v USA 22 000, v Spojenom kráľovstve 21 000[5].

Na území Nemeckej ríše (hraniciach z roku 1937) zahynulo v dôsledku bombardovania 360 000 až 465 000 ľudí. Životy 127 000 nemeckých civilistov si v roku 1945 vyžiadala evakuácia z východných území a boje v týchto oblastiach. Asi 20 000 civilistov bolo usmrtených počas bojov na území Nemecka (vrátane osôb vystavených útokom sovietskych vojsk).

Francúzsko stratilo počas vojny asi 562 000 obyvateľov. Z toho 212 000 vojakov a 350 000 civilistov. 83 000 mŕtvych predstavovali Židia – obete holokaustu. Boje v rokoch 1939 – 1940 si vyžiadali 120 000 mŕtvych alebo nezvestných, 250 000 ranených a 1,45 milióna zajatých[3]. Po otvorení druhého frontu predstavovali vojenské straty Francúzska 12 590 padlých a nezvestných, 49 510 ranených, 4 730 zajatých. 8 000 – 9 000 ľudí bolo po oslobodení krajiny okamžite popravených za spoluprácu s nacistami. 1 500 ďalších bolo odsúdených na trest smrti neskoršími povojnovými súdmi[6].

Spojené štáty sa v pozemnej vojne na západoeurópskom bojisku angažovali až od leta 1944. Počas vojny prišli na celom európskom a atlantickom bojisku o 183 588 mužov, z toho pozemné sily stratili 141 088 ľudí, letectvo 36 461 a námorníctvo s pobrežnou strážou 6 039 ľudí[7][8]. Historik Ellis uvádza, že v rokoch 1944 až 1945 to bolo 109 820 mŕtvych a nezvestných, 356 660 ranených a 56 630 zajatých[3].

Spomedzi armád Spojencov, ktorých vlasť sa nachádzala mimo tohto bojiska mali Poliaci 1 160 mŕtvych a nezvestných, 3 840 ranených a 370 zajatých.


21.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:50 avatar
10 najlepších tankov druhej svetovej vojny

1. miesto: T-34
Ak si položíme otázku, ktorý tank vyhral druhú svetovú vojnu, odpoveď je jednoznačná: sovietsky T-34.

historyweb.dennikn.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


25.
označiť príspevok

PartOFgod muž
   30. 9. 2019, 13:54 avatar
To je npipieratelny fakt youtu.be Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Boris


22.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:51 avatar
Drístač má snahy opať poučovať, žiaľ bezcieľne.


23.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 13:51 avatar
ba... chvála bohu...


26.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:54 avatar
Ty si dobrý najlepší tank 2 svetovej            


28.
označiť príspevok

0svietený muž
   30. 9. 2019, 14:03 avatar
My sme to najmúdrejšie, čo Haluzice majú. A to sme ani strednú školu nedokončili.                  
Múdrosť NAS.              
Súhlasí Boris


29.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 14:04 avatar
T-34 najlepší tank 2 sv. vojny a demagog osvetielkovaný plače.
Súhlasí Boris


31.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 14:06 avatar
Ty si mimo... Daj si obklad.  


24.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:53 avatar
Každopádne, v máji sa ešte druhá svetová vojna neskončila. Tuhé boje ešte pokračovali v Tichomorí medzi USA a Japonskom. Do vojny sa však ešte stihol zapojiť aj Sovietsky zväz.

V auguste vypovedala Moskva vojnu Tokiu, Červená armáda obsadil Mandžusko a vstúpila do prístavov Ta-lien a Port Arthur.

Keď napokon Spojené štáty zhodili na Nagasaki a Hirošimu ničivé atómové bomby, bolo rozhodnuté. Japonci definitívne kapitulovali 2. septembra 1945.

Američania tento deň slávili až do 70. rokov ako Deň víťazstva nad Japonskom. Po tom, ako sa ich vzťahy s ostrovným štátom zlepšili, sviatok zrušili.
Súhlasí ondrej61


27.
označiť príspevok

Osvietený muž
   30. 9. 2019, 13:57 avatar
A teraz nakoniec treba pripomenúť jednu vec

Od podpisu diabolského paktu Ribbentrop-Molotov uplynulo 80 rokov

Koncom augusta 1939 vzrušila európsku verejnosť správa, že dvaja najobávanejší európski diktátori – Hitler a Stalin – uzavreli medzi sebou zmluvu o neútočení. Stačilo sa pozrieť na mapu, aby človek pochopil, že ide o nejaký komplot. Veď Nemecko a Sovietsky zväz nemali spoločnú hranicu, prečo by sa mal teda hociktorý z nich obávať, že ho ten druhý napadne? Oprávnené obavy z nepriateľského útoku mohlo mať jedine Poľsko, ktoré ležalo práve medzi nimi a bálo sa oboch.

Zbližovanie diktátorov

Vodca nemeckého národa a vodca medzinárodného proletariátu sa začali nenápadne zbližovať hneď po Mníchove. Vtedy sa zaviazali, že zakážu akúkoľvek propagandu, namierenú proti sebe navzájom. Tak sa stali boľševizmus ako ideológia, Sovietsky zväz ako štát a samozrejme aj Stalin ako personifikácia toho všetkého, v Nemecku nekritizovateľnými.

Hitler sa zriekol vývesného štítu antiboľševizmu, ktorý ho robil v demokratickom svete do istej ?miery akceptovateľným. A boľševický vodca zase upustil od antifašistickej línie, vďaka ktorej získaval od polovice 30. rokov, a najmä počas občianskej vojny v Španielsku, veľmi veľa prívržencov. Zo dňa na deň sa zo sovietskej tlače vytratila kritika Hitlera, nacistickej ideológie i politiky.

Nezostalo len pri tom. Na 18. zjazde komunistickej strany obvinil Stalin západné veľmoci, že chcú vyvolať vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom a zdôraznil, že nepripustí, aby ktokoľvek zatiahol Sovietsky zväz do vojny. Mimoriadne ostré slová adresoval francúzskym a britským novinárom.

Tvrdil, že úmyselne rozširujú zlovoľné chýry o údajných vojnových zámeroch Nemecka, len aby poštvali Sovietov proti Hitlerovi. Odkázal im, že to sa nikomu nepodarí, lebo „Sovietsky zväz nebude za nikoho vyberať horúce gaštany z ohňa“.

Nemecké ministerstvo zahraničia aj bez zvláštnych analýz pochopilo, čo Stalin naznačuje. Preložené do otvorenej reči to znamenalo, že ZSSR sa nebude miešať ?do nijakej vojny, ktorá by sa netýkala priamo jeho. Teda, že nepríde nikomu na pomoc, nech by sa ktokoľvek stal obeťou nemeckého útoku.

Stalinov prejav odznel ?10. marca 1939. O štyri dni neskôr bolo rozbité Československo, ďalšieho dňa nacistické Nemecko obsadilo Čechy a Moravu. A desať dní po ich okupácii vydal Hitler príkaz najvyššiemu veleniu armády, aby vypracovalo plán útoku proti Poľsku.

Priestor medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom sa tak odrazu dostal do centra veľmocenských záujmov. Veľká Británia konečne skončila s appeasementom a v posledný marcový deň roku 1939 poskytla Poľsku spolu ?s Francúzskom záruky, že mu príde v prípade nevyprovokovaného útoku na pomoc. Od tejto chvíle sa začala horúčkovitá diplomatická činnosť, ktorá dávala akú-takú nádej, že bude možné nemeckú agresiu zastaviť.

Stalin vyslal priaznivé signály na obe strany. Voči Nemecku urobil ústretové gesto tým, že odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí Maxima Litvinova, na ktorého hľadeli nacisti s nevôľou, lebo bol židovského pôvodu a ešte k tomu aj predstaviteľ línie kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však poveril svojho nového ministra zahraničných vecí Vjačeslava Molotova, aby sa obrátil na západné mocnosti s ponukou uzavrieť pakt o vzájomnej pomoci,?v ktorom by boli zafixované aj garancie a pomoc Poľsku a pobaltským republikám, teda Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Pakt a jeho dôsledky

V oficiálnej časti zmluvy sa obe strany zaväzovali, že nebudú bojovať proti sebe a neposkytnú ani pomoc nijakej tretej strane, ktorá by napadla jedného z nich. V tajnom dodatkovom protokole si nacisti a Sovieti jednoducho rozdelili priestor, ktorý bol medzi nimi. Litva, Estónsko, Fínsko a Besarábia pripadli do sovietskej sféry vplyvu, rovnako aj poľské územie vymedzené povodím riek Narva, Visla a San.

V letných mesiacoch, počas oficiálnych anglicko-francúzsko-sovietskych a neoficiálnych sovietsko-nemeckých rokovaní, existovali aj viaceré tajné kontakty medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Ich iniciátorom bol Hermann Göring, no nepochybne sa to nemohlo diať bez Hitlerovho vedomia.

Pokus o kontakt sprostredkovali švédski priemyselníci, ktorí sa dostali až k Chamberlainovmu spolupracovníkovi Horacovi Wilsonovi. Göring vo svojich posolstvách ubezpečoval Britov, že Nemecko neohrozuje ich životné záujmy a odrádzal ich od toho, aby vyvolávali nepriateľstvo s Nemeckom tým, že sa budú angažovať vo východnej Európe.

Odpoveď znela: „Nemecko vyvolalo nedôveru Veľkej Británie obsadením Československa. V budúcnosti bude Veľká Británia na akékoľvek podobné chovanie reagovať vojenskou silou.“ Ešte aj dva dni po podpísaní paktu so Stalinom sa Nemecko pokúsilo zmeniť anglický postoj.

Hitler si osobne zavolal anglického vyslanca, aby britskú vládu ubezpečil, že ak odvolá garancie Poľsku, Nemecko bude garantovať britskú ríšu. Tým naznačoval, že v opačnom prípade sa v budúcnosti do stredu jeho záujmu môžu dostať britské kolónie.

Oficiálne stanovisko Veľkej Británie zostalo nezmenené, ale minister zahraničia lord Halifax odporučil poľskému ministrovi Beckovi nadviazať priame rokovania s Hitlerom za predpokladu, že Hitler nebude hroziť násilím. To bolo 31. augusta. Na druhý deň v skorých ranných hodinách nemecké vojská prepadli Poľsko a za dva týždne rozbili poľskú obranu. Proti takmer vykrvácanej poľskej armáde zaútočili 17. septembra 1939 Sovieti a potom nasledovalo štvrté delenie Poľska.

Obaja diktátori triumfovali. Hitler jasal, že Poľsko „nikdy znovu nepovstane“ a Molotov mu kontroval radostným konštatovaním, že „konečne zmizol z mapy Európy ten odporný výplod versailleského systému“. Po dobytí Poľska 22. septembra 1939 usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku v Breste (v dnešnom Bielorusku) a 28. septembra podpísali novú zmluvu, tentoraz už o spoločných hraniciach a priateľstve. Okrem oficiálnej časti, ktorej podstata bola už aj tak hotovou vecou, mala aj táto zmluva niekoľko dodatkových protokolov.

Prvý stanovil istú korekciu delimitačnej línie medzi nemeckou a sovietskou okupačnou zónou Poľska a dával „sovietskej vláde právo na ochranu jej záujmov v litovskej oblasti“, čo otvorenou rečou znamenalo, že Sovieti mali od Hitlera súhlas na okupáciu Litvu.

Druhý tajný dodatkový protokol zakotvil to, na čom sa obe strany neoficiálne dohodli už po Mníchove, a síce, že nestrpia na svojom území nijakú agitáciu proti zmluvnému partnerovi. Tretím dôverným dodatkovým protokolom vyjadrili obe vlády súhlas ?s tým, že umožnia Nemcom, žijúcim v ZSSR (ak budú chcieť) emigrovať do Nemecka a vice versa.

Perfídnosť tohto dôverného protokolu bola v tom, že ani vo všetkej tajnosti nepomenovali veci pravým menom. Sovietsky zväz totiž na jeho základe násilne vyhostil nemeckých emigrantov a odovzdal ich na hranici rovno do rúk Gestapa. Boli to väčšinou ľudia, ktorí prišli do ZSSR v nádeji, že sa zachránia či už pred politickým alebo rasovým prenasledovaním.

Zmluva o neútočení a jej tajné klauzuly uľahčili obom diktátorom, aby začali realizovať svoje agresívne plány. Nacisti sa pri útoku na Poľsko, ale ani pri ďalšom vojnovom ťažení na západ, nemuseli obávať vojny na dvoch frontoch. A Sovieti mohli okupovať pobaltské štáty. Mali k tomu jednak súhlas svojho nemeckého partnera, navyše túto agresiu realizovali v čase, keď už nacistické Nemecko porazilo západné demokracie.

(9. apríl 1940: Nemecké oddiely sa vylodili v Dánsku a Nórsku, 12. máj 1940: Začala sa nemecká ofenzíva proti štátom Beneluxu, 14. jún 1940: Hitlerove vojská obsadili Paríž, 15. jún 1940: Sovietske oddiely okupovali Estónsko, Lotyšsko a Litvu)

Pakt Hitlera so Stalinom vyvolal rozruch, neistotu ?a tichý či hlasnejší nesúhlas aj v ich vlastnom tábore. ?Vo fašistickom bola najzjavnejšia nespokojnosť Mussoliniho. Adresoval Hitlerovi niekoľko listov, v ktorých žiadal vysvetlenie a vyjadroval pochybnosti o správnosti tohto kroku.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým pochopil, že ide o príslovečnú „nordickú lesť“. V Komunistickej internacionále, ktorá bola sústavnými čistkami uspôsobovaná k tomu, aby bola poslušným nástrojom Moskvy, sa tiež ozývali hlasy, ktoré to považovali za zradu.

Až po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prijala väčšina dočasne neposlušných francúzskych, talianskych i slovenských komunistov oficiálnu verziu, podľa ktorej bol vraj pakt iba taktickým manévrom, aby Stalin získal čas pripraviť krajinu na obranu. Ako ju pripravil, to sa ukázalo 22. júna 1941. Reakciou na nemecký útok bol totiž dlhý a spočiatku priam panický ústup Červenej armády.
Súhlasí ondrej61


30.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 14:05 avatar
K ribbentropu Rusko pristúpilo preto, že západ odmietol najprv spojenectvo s Ruskom.
Rusi potrebovali mať silného spojenca tiež, inak by boli v oslabení a ohrození, preto uzavreli zmluvu s Hitlerovým Nemeckom, ktoré však napokon aj tak vo vačšine rozhodujúcich bojov druhej svetovej vojny rusi porazili.

Nič Edko... holé nič.


83.
označiť príspevok

PartOFgod muž
   30. 9. 2019, 19:13 avatar
Nic s toho nebolo ani ten olokaust


32.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 14:07 avatar
Špinavec Osvietený, jednostaj manipulatívne polopravdy a klamstvá.....


34.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 14:12 avatar
to by si mal čítať Borisek....aby si pochopil súvislosti....ale ty nechceš a preto umrieš sprostý
Súhlasí Osvietený


35.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 14:16 avatar
Truľo je sprostý zmanipulovaný degenerát


37.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 14:17 avatar
To píšeš o sebe ondrej. Súvislosti sú aj také a nieje to vôbec tajné, ale všeobecne a oficiálne známe, že Hitlera podporovali skoro všetky významné americké firmy a dodávali mu materiál. IBM dokonca robilo kartotéku židov pre nacistov....
To ty si čítaj, ale nie tie Osvieteného kydy...


33.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 14:11 avatar
To je osvetielkovaného svet lží


36.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 14:17 avatar
ruskí troli sa boja pravdy ako čert kríža.......   
Súhlasí Osvietený


38.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 14:17 avatar
Americkí trolli nenávidia pravdu


39.
označiť príspevok

hokejs muž
   30. 9. 2019, 14:19 avatar
My Ruskí milovníci boha Putina máme pravdu zakázanú. Pracujeme pre Kremeľ.


41.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 14:39 avatar
Milovníci amerických zločincov majú pravdu zakázanú. Pracujú pre Biely dom


40.
označiť príspevok

PartOFgod muž
   30. 9. 2019, 14:21 avatar
Som na to hrdy nech zije Vladimir Vladimirovic Putin s ruskom na vecne veky a nikdy inak youtu.be Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


42.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 15:27 avatar
Keby nebolo vylodenia v Normandii, Rusi by v Európe narazili na tvrdý odpor a s najväčšou pravdepodobnosťou by Berlín nikdy nedobili. Hitler by sústredil všetky svoje sily na postupujúcu červenú armádu, ktorá by nemala šancu. ....Okrem toho Rusi európu neoslobodili, ale zotročili. Z blata do kaluže. Oslobodené boli len západné krajiny a to vyložene iba americkou armádou. ....A po tretie,vojnu nevyhrali tanky. Tank je len malá časť výzbroje ktorú potrebuješ, ak chceš vyhrať vojnu.
Súhlasí Osvietený


71.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 16:58 avatar
Vylodenie v Normandii bol najvačší omyl druhej svetovej vojny., Tí generáli, ktorí to prikázali, mali odvisnúť. Zomrelo tam zbytočne veľa vojakov a spojenci vyhrali len preto, že Hitler v ten deň zaspal a nemal kto poslať posily, keďže sa Hitler zbavil všetkých svojich generálov kvôli nedôvere. Česť pamiatke tých vojakov, inak to bola ukážka západniarskej arogancie a debility.
Normandia bol ťah na západ, spojenci si len snažili obrániť vlastné, to nebola ani strategická bitva, akurát smutne známa..
Rusi Európu oslobodili. Podľa nájdených dokumentov plánovali nacisti vyhladiť dve tretiny obyvateľov Európy. Ďalej ZSSR chránilo svoje krajiny pred zdieraním kapitalizmom, pred tým, čo tu máme posledných 30 rokov.. Bezdomovectvo, drogovo závislých, mafie, korupciu na hovado, vačšina trpí a drie v dlhovom otroctve, malá hŕstka nevie čo s peniazmi...
Americká armáda do dnes deň nevyhrala oficiálne ani jednu jedinú vojnu. Opakujem, ani jednu jedinú, dohladaj si to.. Všade, kde boli len rozdrbali krajinu a napokon sa stiahli.
V druhej svetovej vojne boli tanky rozhodujúce a T-34 najrozhodujúcejší.
Dnes už tanky niesu také dôležité, ale v druhej svetovej vojne boli. Dohladať, doštudovať a neotravovať s pičovinami....


74.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 17:09 avatar
aha, už mi to je jasne...takže zaspal ten huncút    
Súhlasí Osvietený


77.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 17:17 avatar
To je fakt, žiadna bájka.
Hitler bol v tej dobe už značne s nervami v prdeli, zrejme z fetu, ktorý mu jeho doktor podsúval. Trpel paranojou, že má pri sebe zradcov a prepustilvšetkých svojich generálov. Deň pred tým bol dlho do noci hore, vraj plánoval ďalšie ťahy, spať išiel až nad ránom. Ráno sa konal útok spojencovv Normandii a Hitlera sa báli zobudiť, keďže mal ako bolo už spomenuté nervy v prdeli.


78.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 17:52 avatar
Europa a nielen bola oslobodená od fašizmu.....my východne krajiny sme sa ocitli namiesto toho v "ruskom zajatí."....Aj ked to možno mysleli rusi dobre s tým socializmom....a tak dostali šancu, ved hlavne vdaka nim bol porazený fašizmus.....ale už potom neskor si mali Rusi uvedomiť, že neidu dobrým smerom.....
Otazka je preco sa to takto podelilo ....ale ked nad tým uvažujem dnes, tak sa to podelilo celkom zaujimavo.....nas čo sme boli oslobodene od fasizmu pridelili rusom....ale zas im nedovolili aby zabrali celu europu.....(a dobre urobili)a rozdelenie Nemecka bolo uplne genialne...........Aspomn ja to tak vidím, a nepotrebujem si to nejak komplikovať....
Vieme si my predstaviť, ake to budu o niekolko rokov zmetky v Sýrii   ......tam sa toho kto vymotá?
Súhlasí Osvietený


81.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 18:25 avatar
S týmto môžem súhlasiť Ondrej
"Aj ked to možno mysleli rusi dobre s tým socializmom....a tak dostali šancu, ved hlavne vdaka nim bol porazený fašizmus.....ale už potom neskor si mali Rusi uvedomiť, že neidu dobrým smerom

Nerobili to dobre, ale myšlienka, tá bola doposiaľ najlepšia.


82.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 18:33 avatar
myslienka mohla byť dobrá, ale ukazalo sa že takýto system je pre človeka menej vhodý ako kapitalizmus, kde nič nie je zadarmo, a človek sa musí snažiť.....nakoniec to aj korenšponduje s Božím úmyslom.....
Súhlasí Osvietený


79.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 18:20 avatar
Bez vylodenia v Normandii by Rusi prehrali a dnes by si mohol, či skôr nemohol voliť iba jedinú stranu. Nacistickú.
Súhlasí ondrej61, Osvietený


43.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 15:34 avatar
Ano demagog foton ZSSR oslobodil Europu !


44.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 15:38 avatar
Esesák hákojiSS, ZSSR zotročil východnú európu. Tá bola oslobodená až po 89-tom. Po vojne vola oslobedená len západná európa a to vďaka pomoci američanov.
Súhlasí ondrej61


45.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 15:46 avatar
Esesman foton je demagog a klamár. Ano oslobodil nás ZSSR !


46.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 15:49 avatar
K žiadnej slobode u nás nedošlo.
Súhlasí Osvietený


47.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 15:51 avatar
ZSSR nás oslobodil od nemeckých nacistov !


48.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 15:56 avatar
a zavrel nás do koterca.....


50.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 15:58 avatar
Veď keď mu strednú Európu odklepli spojenci zo Západu, tak prečo nie, že ?
Súhlasí peter67


51.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 15:59 avatar
Druhá možnosť bola rozpútať vojnu proti ZSSR. Ktorú by si si vybral ty?
Súhlasí Osvietený


54.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 16:01 avatar
Tretia možnosť bola, nedopustiť, aby Nemecko nedodržiavalo Versailleskú dohodu.
Súhlasí peter67


57.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:06 avatar
Na to nemali výzbroj.
Súhlasí Osvietený


59.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 16:07 avatar
Každá výhovorka dobrá


63.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:10 avatar
Tvoja neznalosť histórie. Západ bol vtedy oproti Nemecku slabo vyzbrojený.


66.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 16:13 avatar
Škoda slov   
Súhlasí peter67


67.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:16 avatar
Tak už toľko nerečni a pusti sa do štúdia: cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


68.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:17 avatar


62.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   30. 9. 2019, 16:10 avatar
ano takto si to vtedy podelili...bol zlikvidovaný fašizmus, to bolo hlavným cielom....Hitler bol fasista, a spojenci boli proti nemu....Berlin sa rozdelil, a aby sa nepovedalo, tak polovicka Nemecka si vyskušala ake je to byť v koterci......
Súhlasí F=G.m1.m2/r^2


64.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:12 avatar
Berlínčania vedeli, ktorým smerom sa preskakuje múr. A tí, čo sa o to pokúsili, boli po vzore Hitlera odmenení.  
Súhlasí ondrej61


52.
označiť príspevok

peter67 muž
   30. 9. 2019, 16:00 avatar
Ondrej polož si otázku prečo im to niekto umožnil? Čo sa dohodlo na Jalte, v Teheráne?
Kto podpísal Mníchovskú dohodu? Keď nájdeš odpoveď na tieto otázky hneď uvidíš, že napr. dieťa bude robiť iba to, čo mu rodič dovolí, nič viac!!! 
Súhlasí -era-


49.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 15:57 avatar
Len sa vystriedali uniformy. Oslobodení sme boli až v 89-tom.
Súhlasí ondrej61


53.
označiť príspevok

peter67 muž
   30. 9. 2019, 16:01 avatar
Oslobodení? Po 89-tom? Kto nás to vlastne oslobodil?


55.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 16:02 avatar
Predsa Hlas Ameriky a Slobodná Európa, ta ňe?
Súhlasí peter67


56.
označiť príspevok

peter67 muž
   30. 9. 2019, 16:05 avatar
Ta ňeznam.   


58.
označiť príspevok

-era- muž
   30. 9. 2019, 16:07 avatar
56. Možno to bolo iba tak, že Rusi nás odneslobodili
Súhlasí peter67


61.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:09 avatar
Nemalou mierou sa pričinili.


60.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:08 avatar
Ľudia, ktorí chceli slobodu. Keby neexistoval západ ktorý bol vzorom, nik by nemal odvahu.


65.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 16:12 avatar
Dnešní boľševici budujete totalitu.
Dokonca v kresťanskej krajine sú ľudia stíhaní za citovanie biblie.


69.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 16:19 avatar
Totalita je dnes len v tvojej hlave a dezinformačných plátkoch. Jedna lastovička nerobí jar tupko.


70.
označiť príspevok

hokejis muž
   30. 9. 2019, 16:22 avatar
Islamisovi fotonovi nevadí stíhanie za citovanie z biblie


80.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   30. 9. 2019, 18:22 avatar
Zas pre strom nevidíš les?


72.
označiť príspevok

the X žena
   30. 9. 2019, 17:04 avatar
boze to je kokot     Rusky bratia ta majú na háku, darmo sa im strkáš do zadnice  
Súhlasí F=G.m1.m2/r^2


73.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 17:05 avatar
Bože to je piča, večne mimo, jak ten Edo  


75.
označiť príspevok

the X žena
   30. 9. 2019, 17:09 avatar
73. buzo, aspon ti je v tej putlerovej zadnici teplúčko ? ze lepší smrádek jako chládek      
Súhlasí F=G.m1.m2/r^2


76.
označiť príspevok

Boris muž
   30. 9. 2019, 17:14 avatar
Neviem o čom píšeš. Ja nebývam v nikoho riti, ani si ma nikto nevydržiava...   chuderka  


84.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 10. 2019, 10:38 avatar
(76) Boris,
zrejme "vydržiavač" čoraz viac retardovanej Scarlet ani netuší, čím ju ešte naviac "vydržiava". Voľáko sa mi nechce uveriť, že aj Rakúšan s priemerným IQ, by dokázal financovať výplody takejto Osvieteného názorovej prostitútky...


85.
označiť príspevok

EnaXnaY muž
   1. 10. 2019, 10:42 avatar
Kasafran, stačí sa obracať cicinou, mať peknú tváričku a vydržiavači sa nájdu


86.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 10. 2019, 10:55 avatar
(85) EnaXnaY.
čo myslíš, kto to má ľahšie - obracač s cicinou, alebo obracačka s "picinou"...?
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Tvoj úsmev je tvoje logo, tvoja osobnosť je tvoja vizitka, aké pocity zanecháš v druhých po tom, čo mali s tebou skúsenosť je tvoja obchodná značka.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(234 093 bytes in 0,453 seconds)