Dajme si trochu viac svetla do grófskej šunky.

Každý vie, že za "totality" boli potraviny neporovnateľne kvalitnejšie a veci o osratých kurčatách na pultoch predajní z dielne Osvieteného sú klamstvá. To by si nikto nedovolil. Za ohrozovanie zdravia hrozila basa.
Práve naopak, ak sa na niečo kládol dôraz, bola to hygiena. Ďalšie klamstvo sú "vynikajúce" norny EÚ, ako tvrdí Osvietený.
Je to nezmysel a potvrdzuje to aj "demokratická"tlač
odkaz
Tu je stručný výťah:

"Zloženie každej potraviny určovali ČSN a keď Slovensko vstúpilo do EÚ a prevzalo bruselskú potravinovú legislatívu, ukázalo sa, že ČSN a neskôr STN boli v mnohých ohľadoch oveľa prísnejšie, najmä pokiaľ išlo o prípustný obsah zdraviu škodlivých látok. Československí veterinári, lekári a odborníci na výživu, ale aj agrochémiu predstavovali elitu vedy a výskumu nielen vo svojej krajine a postarali sa o to, že vtedajšie potraviny neohrozovali ľudské zdravie."

Ja dodám len tolko: spomenme si, ako tu ešte ani začiatkom 90 rokov západniari nemohli dovážať tie svoje vynikajúce jogurty, pretože by to neprešlo našimi normami.
Preto ich najskôr museli zrušiť.

Čo sa týka grófskej šunky...na príklade jednej šunky z krátkodobej akcie v nejakej CBA alebo kde vykladať, ako sme na tom dobre je pritiahnuté za vlasy. Podľa letáku má mať 90 perc masa. Nikde som sa nedočítal o podiele čistých svalových vlákien.....

Za socializmu šunková saláma podľa norny obsahovala 89 perc. masa a 1 éčko. A to bola len saláma!!! Dnes 55 percent a 11 éčok. Dobrú chuť.
Každému odporúčam pozrieť sa v obchodoch na percentá masa v šunke.
Foton s Osvieteným porovnávajú neporovnteľné.
Rovnako by dopadlo porovnávanie vtedajších normálnych rožkov s dnešnými gumenými, ktoré po vytiahnutí zo sáčka zakrátko možno používať ako kladivko napr. na roztlkanie orechov.

Tu je krátke videjko o tal. šunke pre vých. Európu, kto to ešte nevidel.
odkaz

👍: J.Tull

A čo si čakal od žuvačkárskeho agenta, že bude kritizovať západ !!!!!!!!!!! To od neho v živote nečakaj !!!!!!!!!!!

👍: stefan 5

stefan5, preco by sme mali verit prave tebe ? 🙂

za dva a pol, preco ten fantasticky komunizmus aj s jeho fantastickou kvalitou, dvadsat rokov nikto pre istotu nevoli ?

Čo majú spoločné potraviny s politikou ?

👍: J.Tull

Skutočná pravda o kvalite potravín predávaných za socializmu. Dnes by boli kvôli ich zloženiu nepredajné

Zrejme každý máme vo svojom okolí kamaráta alebo babku, ktorá ospevuje ceny a kvalitu výrobkov za socializmu. Avšak ani nevedia, ako sa mýlia.

Mnohí to poznáme, v supermarketoch na nás často číhajú pofidérne paradajky bez chuti, vypestované v Španielsku a dozreté v skladoch na Slovensku. V tomto momente nastupujú naše babičky s rečami plnými pochvál a tí, ktorí mali tú česť kúpiť si v obchode mlieko za korunu. Boli však potraviny v minulosti naozaj kvalitnejšie?

Ak sa bavíme o možnosti výberu z ponuky tuzemských obchodov za komunizmu a v súčasnosti, je celkom jasné, že nemáme čo porovnávať. Na exotické ovocie sa stáli nekonečné rady a takisto iné druhy tovaru sa v prípade výpadku produkcie v socialistických štátoch stávali nedosiahnuteľným luxusom.

Mnoho ľudí ale stále hovorí o tom, že „za komunistov“ boli výrobky, a predovšetkým potraviny, kvalitnejšie, než ako je tomu dnes. Ide však o názor, ktorý je prinajmenšom veľmi sporný. Glorifikácia vtedajších výrobkov totiž značne súvisí s nostalgiou i s prístupom k informáciám, ktorý je v dnešnej dobe, aj vďaka rozvoju internetu, s minulosťou neporovnateľný.

Kým kedysi bolo zvykom znepokojujúce informácie o obsahu škodlivín v jedle držať pod pokrievkou, v súčasnosti Štátna veterinárna správa a ďalšie organizácie, ktoré majú na starosti kontrolu kvality, upozorňujú, kedykoľvek sa na trhu vyskytne podozrivý výrobok.

Divokým debatám o tom, aké jedy jeme dnes a ako sa na trh dostávajú za rovnakú cenu horšie potraviny ako v zahraničí, to síce nezabráni. Keď sa však na pultoch objaví niečo skutočne škodlivé, pozornosti to neujde. Ako tomu ale bolo v minulosti? Čo všetko sa ľuďom mohlo dostať do tela a s akými následkami?
Benzén

Predtým bol benzén považovaný za konzervant s vynikajúcimi účinkami a ako taký bol pridávaný napríklad do horčice. Dnes už sme o niečo múdrejší a vieme, že to s ním až tak skvelé nie je. Je to totiž karcinogén prvej skupiny, ako taký spôsobuje predovšetkým rakovinu pľúc a leukémiu.

PCB

Polychlórované bifenyly začali byť hojne využívané ako aditíva vo farbách a lakoch v 30. rokoch v Amerike, odkiaľ sa vďaka antikoróznym vlastnostiam rýchlo rozšírili do celého sveta.

O 30 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky o ich škodlivosti, látky sa totiž dokázali dostať napríklad do organizmov dobytka. Odtiaľ sa ďalej šírili napríklad v mlieku a kontaminované sliepky jedy ďalej prenášali pri produkcii vajec. Hodnoty PCB však boli zaznamenané aj u rýb. Chronické vystavenie sa dávkam bifenylov, ktoré boli za socializmu prítomné v mnohých potravinách, viedlo k rakovine pečene či pankreasu.
DDT

Ďalší objav modernej vedy 20. storočia, ktorý sa nakoniec obrátil proti ľudstvu. Insekticíd DDT bol ospevovaný pre jeho účinnosť celým svetom, kým sa zopakoval starý známy scenár. Látky sa začali ukladať v pôde a rastlinách, odkiaľ sa dostali do tela zvierat. S mäsom potom aj do tela človeka. Ušetrení však nezostali ani vegetariáni, pretože škodliviny boli aj v zelenine. A čo látky s názvom DDT spôsobujú? Okrem rakovinotvorných účinkov znižujú plodnosť a narušujú hormonálny systém. Jednoducho nič, čo by sme si do tela chceli dobrovoľne dávať.

odkaz

👍: Scarletta

Mäso z čias socializmu by dnes už nikto nekúpil

V celej histórii ľudstva sme nemali bezpečnejšie a kvalitnejšie potraviny ako dnes. A týka sa to aj mäsa, vraví v rozhovore pre SME uznávaný český odborník na kvalitu mäsa LADISLAV STEINHAUSER.

Čo ste mali dnes na raňajky?

„Nátierku z tuniaka.“

Kedy ste naposledy jedli mäso?

„Jem ho denne. Je to moja profesia. Musím ochutnávať mäsové výrobky každý deň. Bez ohľadu na to, či na to chuť mám, alebo nemám.“

Po toľkých rokoch sa vám to neprejedlo?

„Absolútne nie. Keď vyrábate to, čo vám chutí a ste presvedčený, že je to dobré, tak vám to chutí stále. Keď človek robí len niečo, čo chce trh, a nie je o tom presvedčený, tak sa to preje rýchlo.“

Je mäso zo Slovenska alebo Česka kvalitou porovnateľné napríklad s mäsom z Rakúska alebo z Nemecka?

„Úplne. Bravčové mäso, ktoré na 99 percent pochádza z veľkochovov a je spracované priemyselne, je všade rovnaké, v Nemecku aj v Česku. Nie je rozdiel v kvalite. Pri hovädzom mäse je to zložitejšie. U nás v minulosti platilo, že krava má dávať mlieko a nakoniec skončí na tanieri. Teraz je to rozdelené tak, že sú mliečne a mäsové typy dobytka. Mäsové majú oveľa lepšie mäso. Keď budeme porovnávať mäsové typy medzi Rakúskom a Českom, tak trochu lepšie sú rakúske. Oni majú tradíciu a dokážu mäsové plemeno lepšie vychovať, lepšie spracovať vo fabrikách a ešte lepšie predať. My to až tak dobre nevieme.“

A keď porovnáme mäso zo Slovenska a z Česka, kto ho má kvalitnejšie?

„Trúfam si povedať, že Česi sú o kúsok vpredu. Trošička. Ukazuje to ponuka. Česko ani Slovensko nie sú sebestačné v mäse a v potravinách vôbec. Ale na Slovensku bola ekonomika a kvalita poľnohospodárstva viac zdeformovaná. České podniky sa posunuli o kúsok ďalej ako na Slovensku.“

Keby sme porovnávali krajiny V4 ­ Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko ­ kde je najkvalitnejšie mäso?

„Je to vcelku jednoduché. Produkčne sú najsilnejší Poliaci. Ich kvalita je mizerná, ale o to rýchlejšie sa zlepšujú. Kvalitatívne by som povedal, že na prvom mieste je Česko, potom Slovensko, Poľsko a nakoniec Maďarsko.“

Prečo je Maďarsko posledné?

„Maďarsko náramne pokleslo. Na konci socializmu bolo na tom veľmi dobre. Potom im výrazne klesla produkcia. Reštrukturalizačné kroky neurobili dobre, bolo v nich veľa chýb. Ide aj o peniaze. Potrebujú ich všetky ozdravné procesy.“

Čo všetko vplýva na kvalitu mäsa?

„Všetko. Počnúc genofondom, výživou, prostredím, manipuláciou so zvieratami a končiac usmrcovaním a logistikou. Čím ďalej mäso prevážate, tým je horšie.“

V rozhovore pre Český rozhlas ste povedali, že aj 'psychické rozpoloženie zvieraťa' pri usmrtení má vplyv na kvalitu mäsa. Môžete to vysvetliť?

„Mäso je najkvalitnejšie, ked zviera prakticky nevie o zabití, nevie, čo ho čaká. Keď zviera, ktoré sa nikdy nedostalo na pašu, vyženiete zo stajne prvý a posledný raz len na bitúnok, tak je v strese. Naopak, zviera, ktoré stále niekto vyvádza von, raz na vakcináciu, potom na lúku, nie je vystresované keď ho vyvedú na bitúnok.“

Je pravda, že keď je zviera pri usmrtení stresované, mäso môže byť stuhnutejšie?

„Áno. Hovädzie mäso je vtedy pevné a výborne viaže vodu, ale je tuhé. Bravčové mäso zase púšťa vodu a je bledé.“

Akých zásad by som sa mal pridŕžať, aby som si vybral len kvalitné mäso alebo mäsový výrobok?

„Kupujte len výrobky, ktoré poznáte a ktorým dôverujete. Keď si kupujem jogurt, vyberám si ho od výrobcov, ktorých jogurty poznám a ktoré som už vyskúšal. Pri mäse a mäsových výrobkoch platí to isté.“

Čítajte viac: odkaz

Osraté kura.
KONIEC OSRATÉMU KURAŤU !!!!!!!!!!!!!!!!!

Edo...ja chápem, že to všetko robíš zadara a demokrati sa určite potešia.
Čítať všetko, čo tu dávaš , je časovo náročné. Preto len toto:

Predtým, ako nalepíš 1 zo svojich početných plagátov, aspon si skús čo to overiť. Niektoré veci sú celkom dobrý vtip.
Citát:
"Mäsové majú oveľa lepšie mäso. Keď budeme porovnávať mäsové typy medzi Rakúskom a Českom, tak trochu lepšie sú rakúske. Oni majú tradíciu a dokážu mäsové plemeno lepšie vychovať,...."

To akože ktoré je to masové rakúske plemeno?
Pinzgau, ktoré je trocha vačšie od mačky?

Ten chlapík ani netuší o čom točí.

Socializmus na tanieri: Ľudí sa zmocňuje nostalgia za potravinami spred roku 1989



Čím viac sa spoločnosť vzďaľuje roku 1989, tým väčšia nostalgia sa zmocňuje ľudí, ktorí ho zažili na vlastnej koži, za potravinami oných čias.

Najmä za posledným desaťročím socializmu, keď boli obchody pomerne dobre zásobené. Keď v šunke, salámach a párkoch nenahrádzali svalovinu sójovou múkou, kuracími separátmi, pomletými kožami a všakovakými inými náhradkami.

Ak sa o šesťdesiatych rokoch minulého storočia hovorí ako o zlatej ére československého filmu, potom osemdesiate roky boli najúspešnejším obdobím z hľadiska dostatku potravín, ako aj ich nutričnej hodnoty.

Niežeby bolo všetko ideálne, sortiment mliečnych, mäsových, pekárskych výrobkov bol podstatne užší ako v súčasnosti. Monopol na výrobu potravín mal štát – vyrábali ich štátne potravinárske a menej družstevné podniky.
Normy, túžby a realita

Zloženie každej potraviny určovali ČSN a keď Slovensko vstúpilo do EÚ a prevzalo bruselskú potravinovú legislatívu, ukázalo sa, že ČSN a neskôr STN boli v mnohých ohľadoch oveľa prísnejšie, najmä pokiaľ išlo o prípustný obsah zdraviu škodlivých látok. Československí veterinári, lekári a odborníci na výživu, ale aj agrochémiu predstavovali elitu vedy a výskumu nielen vo svojej krajine a postarali sa o to, že vtedajšie potraviny neohrozovali ľudské zdravie.

Nemá však zmysel prikrášľovať si obdobie socializmu. Aj on mal svoje šrámy, ktoré sa hojne rozpitvávali hneď po páde starého režimu. Na východnom Slovensku to boli polychlórované bifenyly, ktoré prenikli z Chemka Strážske do pôdy a vôd a odtiaľ do potravín. Zdrojom znečistenia mohli byť aj nátery silážnych žľabov.

Poľnohospodárstvo vtedajšieho Československa, ktoré rado súťažilo s kapitalistickými krajinami úrodami, však nebolo zďaleka takým konzumentom agrochemikálií ako napríklad Holandsko. Kým v krajine tulipánov spotrebovali vyše 400 kilogramov čistých živín v prepočte na jeden hektár, slovenskí agronómovia sa uspokojili s 256 kilogramami a spotreba pesticídov bola zlomkom toho, čo si mohli dovoliť západní farmári.

Všetky kvalitnejšie, teda účinnejšie prípravky, povedzme ako ridomil na pleseň zemiakovú, boli západnej proveniencie. Kupovali sa za devízy, štát ich nemal nazvyš a poľnohospodári boli na spodných stupienkoch rebríčka dôležitosti.

Zdravotná neškodnosť potravín bola už vtedy vďačnou mediálnou témou. Keď sa na jar na trhoviskách a v obchodoch objavili rýchlený šalát a reďkovka z fóliových tunelov, brali sa vzorky na obsah dusičnanov, rovnako sa venovala veľká pozornosť dojčenskej výžive a surovinám, z ktorých sa vyrábala – jablkám, mrkve.

Osemdesiate roky boli nepochybne najsýtejšie roky zo štyroch desaťročí socializmu. Výstava Agrokomplex bola najviac navštevovanou, pretože sa na nej podobne ako na brnianskej Salime predstavovali potravinárske novinky.

Práve cenovo dostupnými potravinami, ktoré štát výdatne dotoval (najmä mlieko, hovädzie mäso), sa vláda usilovala kompenzovať nedostatok rôznych spotrebných tovarov. Ešte aj v roku 1989 boli autá na poradovník a lepšia elektrotechnika sa nakupovala cez Tuzex.

Liter polotučného mlieka stál dve a plnotučného tri koruny, ale škatuľa trvanlivého mlieka v obale z tetrapaku, ktoré šlo na dračku, už bola za päť korún, 250 gramov masla stálo desať korún, litrová fľaša napospol zmesového vína od 18 do 25 korún, kilogram kurčaťa 30 korún, polievkové hovädzie mäso vyšlo na 21 korún, hovädzie zadné na 45 korún.
Čo zistila etnografka

Minulosť žije najmä v našej pamäti, tá je však občas zradná. Našťastie na Slovensku máme etnografov, ktorí preskúmali aj obdobie socializmu a to, ako boli ľudia spokojní s vtedajšími potravinami. Celé obdobie, počnúc pohnutými a ešte lístkovým systémom poznačenými päťdesiatymi rokmi až po pád starého režimu, preskúmala etnografka Rastislava Stoličná-Mikolajová. V roku 2015 jej vyšla kniha Socializmus na tanieri. Tento výstižný titulok sme prevzali, lebo presne hovorí o dobe, jedle, nápojoch a stravovaní vôbec v tých časoch.

Ako poctivá výskumníčka urobila Rastislava Stoličná-Mikolajová aj anketu medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom narodeným pred rokom 1970, ako ľudia vnímali socializmus cez svoj tanier. Na otázku "ktorým socialistickým potravinám by ste dali najvyššie ocenenie kvality“, respondenti z mesta napísali chlieb, mlieko, jogurty, mäso. Vidiečania uviedli chlieb, pečivo, mlieko, maslo, jogurty, mäso, mäsové výrobky, vajíčka.

Opytovaní dostali aj otázku, ktorým "socialistickým potravinám“ by dali najnižšiu známky. Ľudia z mesta uviedli: pečivo, mäso, salámy, párky, zelenina, ovocie, kubánske pomaranče, pochutiny, malinovky. Vidiečania sa sťažovali na mäso, mäsové výrobky, ovocie, zeleninu. Autorka výskumu dodáva, že na túto otázku polovica ľudí neodpovedala a viacerí napísali, že boli s kvalitou potravín spokojní a že bola lepšia, ako je v súčasnosti.

Zaujímavé odpovede boli na otázku, ktoré "socialistické“ potraviny by ľudia radi videli na súčasnom trhu. Mešťania si želali návrat "socialistického“ chleba, jogurtov, masla, smotany, mliečnych výrobkov, mäsa a údenín, mäsových konzerv, ovocných muštov, slovenských ovocných kompótov, zákuskov a niektorých druhov cukríkov. Vidiečanom sa cnelo po mlieku vo vrecku či vo fľaši, jogurtoch, pive a nápoji vinea.

Na spomínanú otázku viacero respondentov odpovedalo, ako uvádza etnografka Rastislava Stoličná-Mikolajová, že by privítali všetky „socialistické potraviny“, pretože boli kvalitnejšie ako dnes, bez zbytočných konzervantov a lepšie chutili. Na druhej strane niektorí ľudia odpovedali, že dnes je veľký výber potravín a žiadne im nechýbajú.
Čo je dobré, prežije

Pre generáciu súčasných päťdesiatnikov, šesťdesiatnikov, sedemdesiatnikov či osemdesiatnikov sa roky prežité v časoch socializmu spájajú predovšetkým s mladosťou, rokmi dospievania, so zakladaním rodín a starostlivosťou o ne. Široké spektrum názorov vystihuje pocity ľudí, ktorí konfrontovali súčasnú bohatú ponuku s tou podstatne skromnejšou, ale zdravšou, chutnejšou z oných čias.

Dávajú si aj racionálne vysvetlenie, prečo im vtedajšie potraviny chutili viac, neboli poznačené konzervantmi, vôbec technológiami, ktoré uviedli na scénu prv nepredstaviteľné výrobné postupy.

Minulosť a súčasnosť sa vždy budú porovnávať. Vývoj vo výrobe, v spracovaní a predaji potravín nestojí, ale posúva sa vpred. Ľudia síce majú veľa výhrad voči súčasným potravinám, ale čas sa jednoducho nedá vrátiť. To, čo sa však dá urobiť, je vrátiť sa k osvedčeným receptúram.

Mimochodom, množstvo produktov, po ktorých sa ľuďom cnie, bolo vyvinutých práve v časoch socializmu. Spomeňme len letmo salámu Nitran či nedávno uvedené pivo Zlatý bažant vyrobené podľa receptúry z roku 1973. Ako vidno, čo je dobré, prežije. Ľudia neposudzujú izmus, ale chuť a gastronomický um našich otcov a mám, ktorí sa o ich vznik pričinili. Málokto skúma, kedy vzniklo slávne šampanské Doma Pérignona – bolo to vo Francúzsku na konci feudalizmu.

odkaz

Ešte raz dodám kuracie prsia made in ČSSR neexistovali aní žiadne iné . V predaji ako ťažká podpultovka existovali výhradne kuracie prsia made in china ktoré plavali do našej krajiny cele mesiace . Ich kvalita bola hnusom smrdiaicim nie len rybacinou ale cena bola astronomických 60 kčs kilo . Žiadne chladene kuracie maso neexistovalo iba mrazené . Mraazeneho kilo kurčaťa stalo 30 kčs kilo vo vnutri boli kvazi drobky kus krku ladu žlče a hovien v sačiku . Kurča bolo upatlane od hovien vo vnutri ako i zvonku na krídla a trtole brká tiež upatlane od hovien .

Jedno fajn video ako to bolo s tou sebestačnosťou keď bolo viac ako 50 % mäsa dovážaných z Číny , Argentíny a Mongolska a napriek intenzívnemu predaju zdochlín v núdzových výsekoch ho bolo stale nedostatok o astronomických cenách ani reči . odkaz

Ty si celá Čína do ****, na nudapláž do **** !!!!!!!!!

V čom je zásadný rozdiel .

Súdruhovia a konšpimilenci bojaci sa bubákov a ečiek majú dnes možnosť bubákov nekupovať .

Dá sa kúpiť vychované prasa v cene 1,5 - za kilo

To sa za bolšana nedalo lebo prasa bolo nedostatkové ak však niekto predal stálo 200 kilové prasa po 35 kčs za kilo 7000 kčs čo pri nástupnom plate stredoškoláka 1040 kčs mesačne v čistom bolo poriadne dosť . ktoré dnes stojí 300 €

Preto si konšpirátor bubakov môže dnes kupiť kilo stehna nie za 80 kčs ale za 3 € a uvariť si kilo šunky v šunkovare podľa nebubákov a bez éčiek .

Podobne je to pri čerstých nemrazených kurčatách ktorých cena je často pod 1,50 € za kilo

Hojáks ako stádo

👍: J.Tull

14. hojak je tvoj impotentny falus v trencloch 😉

Kľud ľahká žena, lebo sa nepoznám !!!!!!!!!!

30. impotent si, cely mesto o tom vie

Prečo píšeš maďarsky ?

33. si impotentny plysako***ac

A ty si babochlap s penisom namiesto nosa.

35. impotentny plysako***ac mil@nicko , vsetky sa na tebe rehocu

Je to dezinformácia a tvoja mentálna deformácia !!!!!!!!!!

37. čoo ze si impotentny ? to vedia vsetci

Nech je po tvojom ****ičko.

40. impotentny plysako***ac co slinta nadrzany po fore , len vercajch mu nefunguje

Ani len slovenčinu neovládaš: odkaz

Jedlo bolo poctivé
Poľnohospodári, obchodníci a reštaurácie idú len po zisku a kvalita je úbohá.

Pravdou však je, že jednotné roľnícke družstvá plnili plán vďaka enormným dávkam hnojív, ktoré degradovali pôdu - v roku 1987 schytal jeden hektár československého poľa takmer 230 kilogramov hnojív, v roku 2008 toto číslo kleslo na 110 kilogramov. Poľnohospodárstvo je aj vďaka tomu ekologickejšie.
V porovnaní s predrevolučnou dobou majú spotrebitelia viac informácií o tom, z čoho sa potraviny skladajú - je to na každom obale, skôr sa mohli iba dohadovať.
Zájsť na obed do reštaurácie znamenalo ruletu - vybrať tú, kde sa z nahrádzania potravinárskych surovín nestal šport, bolo naozaj ťažké. Nebolo totiž výnimkou, že sa riedilo všetko od horčice až po značkový alkohol. Rozlíšiť dobrú a zlú krčmu by dnes malo byť jednoduchšie. Rovnakú ruletu si zahrali aj zákazníci-pivári, ktorí museli proti svetlu kontrolovať, či náhodou ich milované pivo nie je zakalené, do technológií v pivovare sa skoro vôbec neinvestovalo.

Bol som mladý
A všetko bolo preto lepšie.
Námietka, ktorá možno najviac generuje všetky ostatné radostné spomienky na ČSSR. Proti nej neexistuje argument. Áno, je dobré byť mladý a zdravý, aj za socializmu.

odkaz

Keby dnes niekto dostal kurča zdarma v kvalite komunistickej nedal by ho ani psovi

To teda nie, by si pysky oblizoval od dobroty !!!!!! Ale dnes také kury sa bežne hádžu psom a sukám lebo sa to nedá žrať !!!!!!!!!!!!!!

Keď si spomeniem na tú rolu zemiakov nacukrovanu DDT ktorá vypadala ako po nasnežení a počas mesiacov po nej ****ocuc striekal obsah dedinských žump plných olejov nie len jedlých ale i motorových , fosfatov a chemie ako i hovien striekaných po tých super zemiakoch je mi na zvracanie . Tie prezrevatívy na zemiakoch a nie len zemiakoch boli mementom

Zlatý socík plný dobrôt ktoré deti pozberali a babky motyčkou okopali

ardun hokejis ako vždy argumentačná nulita ťa privádza k staremu dobremu gramafonu a hluposti . Poplač si . Zači u hokejistov a skonči pri prezidentke

Moc toho nebolo zase

V prvom príspevku sa zišli všetci plačúci za zlatým socíkom. (...ešte tam ale zopár súhlasov chýba. STBáčik Kasafran a havran. Keď prídu, súhlasy dodajú a zjazd KSČ bude pokračovať)

👍: Scarllete , Osvietený

Prečo pletieš politiku do potravín !!!!!!!!!!!!!!!!

👍: J.Tull

44. impotentny plysako***ac, preco sa pleties do diskusii ? chod sa bavit so sexuologom, preco sa ti nepostavi 😉

Vy*** sa na to a už ne*** do mňa, lebo ti pretiahnem vagínu cez ksicht, ďakujem za porozumenie.

47. impotentik, tebe uz nepomaha ani viagra co tak chlapsky kakáč, mozno sa ti postavi, skús

Takže ideš stále ***ať do mňa ?

49. impotentik, kedy sa mi zachce 😉 chod po***at plyšaka, ktoreho mas na dnes ?

Ako chceš je to tvoja voľba ale čakaj odozvu, veľa odoziev !!!!!!!!!!!!!!!!!

51. tebe uz neberu vazne ani tuleve psy vo svite, ty uboziak

Lebo to súvisí.

minosvino, vybavim ti ardzunov kakáč ?

Choď do **** ****a vy***aná.

54. p*ča, ****a, ***ačka su slova ktore by IMPOTENTI ako ty nemali pouzivat

Ale je demokracia tak môžu.

56. mamicka ti hovorila, mino.. mino netrtkaj tych plysakov, budes z toho debil a impotent ...

Scarllete, nechcem sa moc miešať do vašich sexuálnych hrátok... len poznámka - sú slová, ktoré by sa tu nemali používať... je pritom jedno, či ide o impotenta, opilca... aqualunga... nehovoriac o ženách...

J.tull, to komu smerujes. mne alebo tymto vulgarnym hovadam ? 🙂

Scarllete, aj, aj...

66. J.tull ja sa len prisposobujem 😉 na ziadnom fore nie je tolko labilnych muzov ako na df 😉

Skús povedať v reálnom živote chlapovi do očí, že je impotent, potom napíš svoje postrehy a čo sa stalo.

79. jediny impotentny si tu ty

... nemal som sa radšej k tejto vrajdiskusii vyjadrovať ... čo už som proste

odkaz

J.tull, selektivne slepy 😉

Scarllete, neviem síce prečo selektívne... ale neva... radšej nie o

odkaz

102. J. tullko, nechaj plavat 😉

moc tej bolšan šunky kvalitnej nebolo. keby dnes stalo kilo 100€ nie 3€ bola by vzacna ako liter rumu za 100 kčs alebo kilo kavy za 240 kčs. bola by dobra aj 2 x zaliata ako sa bezne v komunistickych pajzloch zalievala

👍: Scarletta

a zase z toho zapadu odkaz

Poľsko je západ ?

Samozrejme veď ako písal súdruh ardzun zo západu sa nám do našej EU valia tie nekvalitné potraviny

👍: Scarletta