Čo znamená pojem "nepoškrvnené počatie Panny Márie?"

Väčšina veriaci aj neveriacich si myslí, že je to o nepoškvrnenom počatí jej Syna Pána Ježiša. Nie. V tejto súvislosti, tento pojem znamená niečo iné. Je o tom, že mama Panny Márie svätá Anna počala nepoškvrnene.

NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE

Medzi veriacimi i neveriacimi jestvujú nejasnosti okolo sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Niektorí pod pojmom "nepoškvrnené počatie" rozumejú panenské počatie vteleného Božieho Syna nadprirodzeným zásahom. Predmetom tohto sviatku je však počatie - počiatok ľudského jestvovania Panny Márie. Dogma vyhlásená pápežom Piom IX. v r. 1854 definuje toto nepoškvrnené počatie ako skutočnosť, že "Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia uchránená od každej škvrny dedičného hriechu osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudského pokolenia".
Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie vznikol mnoho storočí pred vyhlásením dogmy. V kresťanskom staroveku mu predchádzali teologické úvahy o Panne Márii ako o novej Eve. Po Efezskom koncile (r. 431), kde bol Panne Márii priznaný titul Bohorodička, sa už jasnejšie zdôrazňovalo privilegované postavenie Matky Božieho Syna v dejinách spásy, a tým aj jej osobitné postavenie v dejinách milosti. Sám sviatok vznikol na Východe koncom 7. storočia, a to najprv pod názvom Sviatok počatia Anny. Slávili ho 9. decembra.
Na Západe sa sviatok prostredníctvom gréckych osád uchytil v 9. storočí, a to najprv v južnej Itálii, odkiaľ ho Normani rozšírili do Francúzska a Anglicka. Preto sa v Anglicku tento sviatok istý čas nazýval "sviatkom Normanov". Avšak v Írsku sa už v 9. storočí sviatok Nepoškvrneného počatia slávil pod názvom "Veľký sviatok Panny Márie".
Sviatok sa postupne šíril a nachádzal obrancov medzi teológmi. Tak v 11. stor. ho hájil sv. Anzelm Canterburský. Avšak začali sa objavovať aj vážni odporcovia, ako bol v 12. stor. sv. Bernard, ináč veľký mariánsky ctiteľ. V idei nepoškvrneného počatia videl oslabenie všeobecného významu Kristovho vykupiteľského diela.
Ani teologické diskusie nemohli však zastaviť ďalšie šírenie sviatku. V r. 1263 generálna kapitula františkánov v Pise pojala sviatok Nepoškvrneného počatia do celorehoľného liturgického kalendára. Po priaznivých výrokoch Bazilejského koncilu (r. 1439) začali sviatok sláviť mnohé diecézy. V r. 1477 ho pápež Sixtus IV. zaradil do kalendára rímskeho biskupstva. Dôležitý krok urobil pápež Alexander VII., keď v r. 1661 presne vymedzil predmet sviatku a vyhlásil, že sa ním oslavuje posvätenie Panny Márie od prvého okamihu jej jestvovania.
Teológovia odvodzujú osobitné omilostenie Panny Márie z jej úlohy Bohorodičky. Na potvrdenie svojich záverov uplatňujú texty zo Svätého písma o víťazstve ženy nad hadom (Gn 3, 15), anjelské pozdravenie s oslovením "milosti plná" (Lk 1, 28), postavu ženy odiatej slnkom (Zjv 12,1).
Podobne Druhý vatikánsky koncil hovorí o Panne Márii ako o Ježišovej Matke, "ktorá priniesla na svet sám všetko obnovujúci Život a dostala od Boha dary, dôstojné takej vznešenej úlohy. Preto sa nemožno čudovať, že u svätých Otcov sa ujal zvyk nazývať Bohorodičku celou svätou a bez akejkoľvek škvrny hriechu, sťaby nové stvorenie, dielo Svätého Ducha. Keďže od prvej chvíle svojho počatia bola obdarovaná celkom neobyčajnou krásou svätosti, zvestujúci anjel podľa Božieho príkazu pozdravil nazaretskú Pannu ako ,plnú milosti', načo ona odpovedala nebeskému poslovi: ,Hľa, Pánova služobnica, staň sa mi podľa tvojho slova!´ A tak sa Mária, Adamova dcéra, súhlasom s Božím slovom stala Ježišovou matkou. Nehatená nijakým hriechom z celého srdca prijala spasiteľnú Božiu vôľu a ako Pánova služobnica sa celkom zasvätila osobe a dielu svojho Syna." (Konštitúcia Lumen gentium č. 56)
odkaz

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie
Sviatok: 8. december
Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok


Dobre známy príbeh z knihy Genezis (Prvá kniha Mojžišova) nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy. Previnili sa voči Božiemu zákazu nejesť zo stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2,15-16; 3,1-6). Kvôli tomu museli odísť z raja. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili nielen na nich, ale aj na všetkých ľuďoch, teda aj na nás. Všetci prichádzame na svet s tzv. dedičným hriechom, ktorý máme po Adamovi a Eve. V tomto duchu žalmista volá: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ (Ž 50,7). Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená. Nedotkol sa jej žiadny, ani dedičný hriech, diabol nemal nad ňou nijakú moc. Nebola však uchránená od všetkých následkov prvotného hriechu – poznala, čo je bolesť, vo svojom živote trpela a nakoniec aj zomrela.
Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Panny Márie si každoročne pripomíname tú veľkú milosť, ktorú Matka Božia dostala – od samého počatia v živote jej matky sv. Anny bola nepoškvrnená, bez hriechu. Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil už v 7. storočí na východe dňa 9. decembra a mal rôzne názvy – Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie sv. Anny. V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí. Slávil sa 8. decembra. Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na sv. omši alebo na pobožnosti k Panne Márii („hodinky k Panne Márii“). Pápež Inocent XII. na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev. V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom. Dogma, teda článok viery (to, čo treba veriť), o tomto tajomstve bola slávnostne vyhlásená na Prvom vatikánskom koncile 8. decembra 1854 pápežom Piom IX. za účasti množstva biskupov z celého sveta a tisícov veriacich. Slávnosť Nepoškvrneného Počatia bola ustanovená ako prikázaný sviatok. Svätý Otec Pius IX. okrem iného vtedy povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením, pod správou a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“ Do mariánskych (loretánskych) litánií sa vložila prosba „Kráľovná bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás.“
Štyri roky po vyhlásení dogmy sa Panna Mária zjavila sv. Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni v Lurdoch. Keď sa jej Bernadeta opýtala, kto je, ako sa volá, Panna Mária jej pri jednom zjavení odpovedala: Som Nepoškvrnené Počatie
odkaz

Nepoškvrnené počatie Panny Márie (08.12.)

Dnes sme tu preto, aby sme spolu rozjímali nad tajomstvom Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Keď sa anjel pri zvestovaní prihovára Panne Márii, neoslovuje ju jej ľudským menom, nehovorí „Zdravas Mária" ale povie „Raduj sa, plná milosti". Je tu užité grécke slovo „kecharitomene". Ako keby toto slovo vyjadrovalo podstatu Márie. Mária je „plnosť milosti". Jej podstatou je „plnosť milosti". Keby sme to chceli vyjadriť zrozumiteľné a po slovenský, museli by sme povedať, že Panna Mária s celou svojou krásou od svojho počatia až po slávnu korunováciu v nebi, je milosť. Panna Mária sa nevytvorila sama, ale prišla ako Boží dar. To čo my ľudia dokážeme sami vytvoriť zostáva v oblasti ľudskej slušnosti. Vieme zmeniť svoje vonkajšie chovanie, ale nevieme zmeniť svoje vnútorne bytie. Cela podstata dedičného hriechu spočíva v tom, že človek nechce prijať svoj život a svoje bytie ako milosť Božiu, ale chce si sám svoj život utvárať. Týka sa to rovnako nás, čo chodíme do kostola a vyznávame, že sme veriaci, ako aj tých, ktorí do svojho života a do svojich myšlienok Pána Boha vôbec nevpustia. Panna Mária prijíma svoje bytie ako Boží dar. Ona sama priznáva: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný". Každý človek, ktorý sa v dôvere Bohu odovzdáva, začína spolu s Pannou Máriou prežívať tieto „veľké veci".
V Tajomstve dnešnej slávnosti vyznávame, že Kristus ale i Panna Mária sú prvotinou nového stvorenia. Sv. Ján evanjelista hovorí vo svojom liste, že „svet leží v moci zla". Platí to o našom ľudskom svete od okamihu prvotného hriechu. Človek navedený zlým duchom zhrešil a od tejto chvíle si diabol robí akýsi právny nárok na človeka. Dokonca môžeme povedať, že aj faktický vládne v tomto svete. Ako si ináč vysvetliť to more zločinov, tu tvrdosť voči Živému a Pravému Bohu, ten strach z toho, aby sme nešli do hĺbky. Ako si vysvetliť tu zvláštnu kultúru v ktorej žijeme a ktorá sa doslova bojí odhalenia pravdy, ktorá sa bojí zostupu do hĺbky, kde sa jedine môže človek stretnúť so svojím Stvoriteľom. Nezdá sa vám to ani trochu nenormálne, že v televízii v rozhlase sa len zriedkakedy objaví niečo, čo by sme mohli nazvať „radostnou zvesťou o Bohu Otcovi, ktorý nás miluje?", že väčšina ľudí o Boha vo svojom živote ani nezavadí a človek žije akosi odcudzený svojmu Stvoriteľovi.
Ako hovorí Dávid: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať." Toto platí o každom jednom z nás, my všetci sme sa počali „bezbožní a bezmocní", okrem tej, ktorú dnes oslavujeme. Cirkevní otcovia učia, že Mária je rajom, do ktorého diabol nikdy nemal prístup. Chcú tým povedať, že Mária nikdy vedome ani podvedome nenadviazala spojenie s diablom. Už v okamihu svojho počatia bola zvláštnym spôsobom uchránená od dotyku onej neprávosti, v ktorej sme sa my všetci ostatní počali. Ona prijíma do seba Krista a stáva sa „zbožnou a mocnou" na rozdiel od nás „bezbožných a bezmocných". Milosť a krása spolu súvisia a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Po Latinský sa modlíme: „tota pulchra" - celá krásna. Pretože je Mária omilostená je tiež pôvabná a to pôvabom čností. Mária je krásna a pôvabná, pretože má plnosť Božej priazne a Božieho vyvolenia.
Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí Starého i Nového zákona. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata" (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia" (Celá svätá). My na Západe vyjadrujeme skôr negatívny prvok Máriinej svätosti - to znamená neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skôr pozitívne skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje.
Na záver pripomeniem niekoľko právd, ktoré sa dotýkajú tohto tajomstva a ktoré nájdeme v Rímskom katechizme:
K tomu, aby Mária bola matkou Spasiteľa, „bola od Boha obdarovaná darmi, hodnými takej veľkej úlohy". Anjel Gabriel ju pri zvestovaní zdraví ako „milostiplnú". Aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery ku svojmu vyvoleniu, ktoré jej bolo oznámené, bolo potrebné, aby bola celá nesená Božou milosťou."
Cirkev si behom stáročí uvedomila, že Mária, plná Božej milosti, bola vykúpená už od svojho počatia. To hlása dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil roku 1854 pápež Pius IX: „Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamžiku svojho počatia pre zvláštnu milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu."
Tento „jas jedinečnej svätosti", ktorým je Mária ozdobená „od prvého okamžiku svojho počatia", dostáva úplne od Krista: „bola vykúpená vznešenejším spôsobom vzhľadom k zásluhám svojho Syna." Viac, než ktorúkoľvek inú stvorenú osobu, ju Otec v Kristovi „zahrnul z neba rozmanitými duchovnými darmi". V ňom si ju vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby bola pred ním svätá a nepoškvrnená v láske.
Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celou svätou" (Panhagia), oslavujú ju ako „nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom.
Sv. Ambróz hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si niečo z tej krásnej Máriinej duše". A sv. Grignion dodáva: „Duch Svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma."
Aj my ak sme aspoň čosi pochopili z Máriinej krásnej duše, túžme po tom istom. Skrze Božie Slovo a cirkevných otcov vidíme a môžeme vidieť Máriu v celej jej kráse. A toto videnie Matky Božej môže mať každý a je to pravé zjavenie, pretože sa objavuje pri štúdiu Písma Svätého a Cirkevných otcov. Myseľ sa sýti Božím Slovom a duch človeka nazerá na krásu Boha a Panny Márie.

odkaz

Čo hovorí biblia o nepoškvrnenom počatí a nepoškvrnenom srdci panny márie?

Nič, absolútne nič, ani zmienka ani náznak niečoho takého.

Ale Biblia nám podáva jasné verše o hriechu všetkých ľudí:

Rim 3:9b všetci sú pod hriechom,

Rim 3:23 všetci zhrešili a chýba im Božia sláva

Gal 3:22 Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.

Rim 11:32 Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.

Katolícka dogma o nepoškvrnenom počatí Panny Márie hovorí, že panna Mária bola ako jediný človek privedená na svet bez prvotného hriechu (Adamovho).

Táto dogma sa netýka toho, či Mária otehotnela ako panna (toto Biblia jasne uvádza, toto uznávajú všetci kresťania)

Už bazilejský koncil (1431-1445) toto potvrdzoval a ako dogma bolo Nepoškvrnené počatie vyhlásená pápežom Piom IX 8 decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus:

Otázka teda znie:

Bola Mária človek, alebo Boh?

Ak bola Panna Mária Boh, bola potom bola od večnosti a nehrešila by. Lebo Boh nehreší. Ale Písmo nám nikde neudáva, že Mária bola Bohom.

Ak Mária bola naozaj bezhriešna, tak potom bola po Adamovi a Eve prvá, ktorá bola na zemi bezhriešna skôr ako Kristus! To by potom nepotrebovala Boha a Spasiteľa! To by To by potom Mária nejasala:

Lk 1:47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,

Iba hriešnici potrebujú Spasiteľa. Mária si svoju hriešnosť veľmi dobre uvedomovala.

Niektorí oponujú: Hádam Boh by nespôsobil, aby Ježiš Kristus prišiel do niečoho nečistého.

A prečo nie?

Keďže sme kedysi chovali kravu a ošípané, poviem to po gazdovsky: Keď sa Kristus mohol narodiť v maštali, kde páchlo močovinou a hnojom, tak prečo Boh nedopustil, aby sa narodil radšej v luxusnom priváte?

Keď môže Kristus prísť do srdca každého hriešnika, môže sa počať aj v Márii, ktorá bola tiež hriešnik.

Mária teda bola človekom. A preto aj na ňu sa vzťahujú slová Písma, že všetci ľudia sú hriešnici. A preto musela Mária mať Adamov hriech aj svoje osobné hriechy.

Ďalej nám Písmo jasne udáva, že Mária za svoj hriech priniesla do chrámu obetovať pár hrdličiek, alebo dva holúbky. Starý zákon nám poukazuje na nečistotu, hriech po pôrode.

Lv 12:1-8 Potom Pán hovoril Mojžišovi:

„Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti. Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka a ona ostane ešte tridsaťtri dní (doma) v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi. Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu, a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“

To znamená, že samotný Boh nariadil obetu za hriech, keď sa žena očisťovala.(krvotok po pôrode, teraz sa tomu hovorí šestonedelie bol vtedy podľa nariadenia Boha považovaný za nečistotu, hriech) A Mária si to tiež uvedomovala, preto šla do chrámu obetovať za svoju nečistotu, hriech!

Ďalej nám Písmo hovorí, že Kristus bol jediný človek, ktorý naplnil celý zákon. To znamená, že do bodky splnil všetko, čo Boh vyžadoval v zákone. To znamená že Ježiš Kristus ako jediný človek celej histórie ľudstva nikdy nezhrešil.

Písmo hovorí, že človek už len jedným prestúpením zákona porušil celý zákon. To znamená, že jedným hriechom zhrešil proti celému zákonu Božiemu.

Jak 2:10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.

Čiže jediný človek, ktorý Písmo udáva, že nezhrešil bol Ježiš Kristus. Akékoľvek pripisovanie bezhriešnosti, nepoškvrnenosti nejakému človekovi znamená pohrdnúť Ježišom Kristom, Bohom a vyvýšiť človeka na roveň Ježiša Krista, Boha.

Ak by naozaj Panna Mária bola Nepoškvrnene počatá, ak by bola naozaj bez hriechu, tak to by bola pre Boha taká významná správa, že by bola predpovedaná a zapísaná už prorokmi v Starom zákone a v Novom zákone by ju pisatelia spomenuli ako druhú najväčšiu udalosť po bezhriešnosti Kristovej! Boh by nedopustil, aby taká významná udalosť nebola zaznamenaná!

Ale ako vidíme, Biblia dáva jasné dôkazy o hriešnosti každého človeka, teda aj o hriešnosti Márie.

Pozor: Týmto ale Máriu neznižujem na nejakú ženu, ktorá by sa vyžívala v hriechu! Verím tomu že Mária patrila medzi najmenej hriešnych ľudí vtedajšej doby. Verím tomu, že aj preto si ju Boh vyvolil. Len Máriu nepovyšujem na bezhriešnu, pretože to je jedinečná Božia vlastnosť.

Rozobratie dogmy o Nepoškvrnenom počatí:

Dogma hovorí: Dogma je zjavená Bohom

1Kor 4:6 Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému.

Božia náuka v Písme je už od 2 storočia ukončená. To znamená, že čo Boh chcel ľuďom zjaviť, zjavil im to v svojom slove. Čiže Bibliu, čo máte doma, je jediné Božie slovo, jediné Božie zjavenie spísané čierne na bielom. Ak sa niekto nazýva kresťan, mal by toto Božie slovo poznať. Pre kresťana je Božie slovo každodenný chlieb, bez ktorého nemôže žiť.

Príklad:

Ak teda niekto chce horliť niečím, proti druhému, čo nie je v Božom slove, to znamená, že ak katolík chce horliť proti nekatolíkovi kresťanovi s dogmou o Nepoškvrnenom počatí, musí z Písma vyčítať túto dogmu! Ak je to v Písme, môže za dogmu horliť. No keďže v Písme nie je zmienka o niečom takom, platí pre katolíka: „Niet nad to, čo je napísané.“ Nehorli nad niečím, čo nie je v Písme a čo je proti Písmu, Božiemu slovu!

Dogma hovorí: preto jej (dogme o Nepoškvrnenom počatí) musia všetci (katolícki)veriaci pevne a trvalo veriť.

Odkedy sa dá viera vynútiť? Odkedy musí človek veriť niečomu, o čom nie je presvedčený?

Viera je Boží dar. Boží dar sa nedá prikázať ani vynútiť! A to ešte pod hrozbou exkomunikácie!

Viera sa dá získať IBA skrze počutie evanjelia, Božieho slova! (Rim 10,17)

Zjv 22:18 Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe.

Pápež zaväzuje katolíkov veriť niečomu, čo nie je v Písme. Náuku, ktorú vytvorili ľudia oni tvrdia, že je zjavená Bohom. No Boh vo svojom slove hovorí, že kto by pridal nejakú náuku k Božiemu slovu a zaväzoval by tomu ľudí veriť, Boh mu pridá rany opísané v Biblii.

2Jn 1:9 Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca, aj Syna.

Dogma hovorí:

Ak by si teda niekto (Boh nech tomu zabráni!)slobodne osoboval zmýšľať odlišne od toho (dogmatu), čo sme My definovali, nech vie a pozná, že svojim vlastným úsudkom seba samého zavrhuje; že stroskotal vo viere; že sa oddelil od cirkvi a nie je s ňou v jednote; že okrem toho sám týmto upadol do trestov (prekliatia, exkomunikácie), ktoré sú stanovené pre toho, kto by si dovolil prejaviť ústne, písomne alebo nejakým iným spôsobom navonok bludy, ktoré chová vo svojom srdci“

Katolíkovi nie je možné slobodne zmýšľať od toho, čo definovala cirkev!

Definovanie a vynútenie viery v dogmu je podmienené výhražkami, že katolík zavrhuje seba samého ak neverí dogme a že tým sám upadol do trestov prekliatia exkomunikácie!

Tu máme jasné popretie individuálnej morálnej zodpovednosti, akú nachádzame v ktoromkoľvek kulte, či sekte!

Nielen táto dogma, ale aj celé učenie katolíckej cirkvi je podmienené katolíkovi pevne a trvalo veriť pod výhražkami exkomunikácie! Teda katolík upadá už samotnou nevierou v definované učenie Katolíckej cirkvi exkomunikácii – to znamená, že samotným aktom neviery v nejakú časť učenia Katolíckej cirkvi sa automaticky vylučuje z katolíckej cirkvi! A keďže katolícka viera je viera z donútenia, na základe tohto Katolícku cirkev, na základe jej vynútení viery ju možno považovať za sektu.

Teraz sa možno niektorí nasrdíte a osopíte na mňa. No ja len logicky vyvodzujem to, čím sa Katolícka cirkev sama definuje. Ja na ňu nič nevymýšľam.

Podľa II. Vatikánskeho koncilu nikomu nie je dovolené ani polemizovať s rozhodnutím magistéria vo veciach viery a morálky! Je to stále to rovnaké popretie slobody svedomia a individuálnej morálnej autority voči Bohu, ktoré Rím praktikoval počas histórie. (Hunt)

Čo teraz?

Teraz je na katolíkovi: chceš byť poslušný náuke Katolíckej cirkvi a veriť z donútenia niečomu, čo je proti Písmu? Ak áno, si vzorový katolík. Ale tým vyhlasuješ Božie slovo za nepravdu a Boha za klamára.

Alebo veríš, že všetci ľudia zhrešili, teda aj Mária musela zdediť dedičný hriech a zhrešiť? Tým ale si podľa definície dogmy zavrhol seba samého, stroskotal si v katolíckej viere. Už nie si katolíkom, sám si sa skutkom neviery v dogmu vylúčil z Katolíckej cirkvi. Teda už nemôžeš pristupovať k sviatostiam, kým sa z hriechu neviery v dogmu nevyspovedáš a neuveríš jej.

No máš ešte tretiu možnosť: Uveriť Božiemu slovu, že ono je jediná pravda. Že Boh všetko čo chcel už zjavil vo svojom slove. Že Boh nebude klamať svoje deti. Potom môže prísť aj tristopäťdesiat zjavení Márie a vyhlásiť že je Nepoškvrnené počatie a bez hriechu. Môže aj pápež za pápežom vyhlasovať pod hrozbami aby si veril ich náuke. Nič s tebou nepohne, lebo budeš pevne stáť na Božom slove.

Viera v Božie slovo, v Božie pravdy sa nedá vynútiť. O túto vieru treba Boha úpenlivo prosiť a Boh ju dá každému, kto vytrvalo ide za pravdou. Viera je dar. Ak ten dar ti Boh dá, spoznáš, kedy ho dostaneš. Potom už nebudeš neposlušný jeho slovu. Čomu nebudeš rozumieť, starostlivo, nepredpojato, dôkladne si preskúmaš a Boh ti bude naďalej zjavovať svoje pravdy.

Proste teda vytrvalo o vieru, o poznanie Božieho slova, Božej vôle.

Mt 7:7-8 Proste (o vieru) a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.

Jak 1:5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju.

1Jn 5:14 -15 A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.

A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.

História vzniku dogmy o Nepoškvrnenom počatí

Svojvoľne ju pápež 8. decembra bez koncilu v roku 1854 vyhlásil. Dovtedy všetko schvaľoval koncil. Po vyhlásení dogmy nastal prudký spor o tom či to bol pápež oprávnený vyhlásiť. Preto pápež rýchlo zvolal Prvý vatikánsky koncil a tam si dal odsúhlasiť neomylnosť. Pred hlasovaním o neomylnosti odišlo 55 biskupov, ktorí hovorili a história pápežstva to dokazovala – pápež je tiež len človek, preto nie je neomylný. Mnoho z biskupov čo hlasovali bolo donútených schváliť neomylnosť pápeža. Tých 55 biskupov, čo odišli pred hlasovaním založilo potom Starokatolícku cirkev, ktorá dodnes početná po Európe – Holandsko, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Chorvátsko, Česko… vo Filipínach má viac ako 2 milióny veriacich. Starokatolíci prijali mnoho z protestantskej reformácie – neuznávajú pápeža, odmietajú učenie o premieňaní, nemajú celibát, je tam zapojených veľa laikov vo vedení cirkvi…(Seberíny)

8. decembra je Nepoškvrnené počatie a je to prikázaný sviatok. Katolíci musia ísť do kostola pod hrozbou ťažkého hriechu.

Sk 5:29 „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.

👍: stefan 5

Este ked som nebol unitarian, na diskusnom fore na sme som pisal toto (vynatok)

Katolicka cirkev potrebuje mat vsetko "ciste a rovne". Ved ako by sa Boh mohol uz len narodit z hriesnice?! (Presne tak, ako sa nenarodil do palaca, ale do mastale, a chodil hlavne za hriesnymi ludmi a nie za svetcami. Naskyta sa otazka ak skareda skebla moze vyprodukovat zo zrnka piesku perlu, preco by nemohla hriesnica z Boha Boha?) Okrem toho vznikali spory (presne ako tento nas, az na to, ze my sme male rybicky) takze papez Pius IX. Mariu ocistil od dedicnych hriechov tym, ze 8.12.1854 v encyklike 'Ineffabilis Deus' vyhlasil jej pocatie ako neposkvrnene. Az na to, ze este asi nemal vymyslene co s jej telom po smrti. (Aby stale ostala "cista", tak zjavne asi nemohla mat dalsie deti.) Neskor sa ludia sa pytali, ak Maria bola bez hriechu, co sa stalo s jej telom? Ostalo nedotknute alebo podlahlo rozkladu (Bezhriesna? Nemozne!) a kde vobec je pochovane? Tato "odpoved" prisla az o cca 96 rokov neskor, ked papez Pius XII. 1.11.1950 "ex catedra" vyhlasil v apostolskej konstitucii 'Munificentissimus Deus' Mariine nanebovzatie. Pisal si: "......tak by to Cirkev jednoducho priznala a prijala už v prvých storočiach." Ako si si mohol vsimnut, ani s tymto cirkev zrovna neprisla uz v prvych storociach, ale domyslela to az ovela ovela neskor. [Co sa tyka bezhriesnosti Marie] Kniha Kazateľ - kapitola 7 20 Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu. List Rimanom - kapitola 3 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Nejak tam zabudli zapisat vynimku - Mariu.

Mama svata Anna porodila Pannu Mariu neposkvrnene - Panna Maria je bez dedicneho hriechu a cely zivot nemala jeden jediny hriech v tom je presne ako jej Syn Pan Jezis, ale nie sama zo seba a za svoje zasluhy, ale zasluhy Pana Jezisa Krista -tak jej urobil Boh.
NEPOŠKVRNENÉ POČATIE

490 Aby Mária mohla byť matkou Spasiteľa, „bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy“. Anjel Gabriel ju vo chvíli zvestovania pozdravuje ako plnú milosti. (2676, 2853) A skutočne, aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery zvestovaniu svojho povolania,(2001) bolo potrebné, aby ju úplne viedla Božia milosť.

491 Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, (411) bola vykúpená už od svojho počatia. Dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú v roku 1854 vyhlásil pápež Pius IX., vyznáva, že:
„preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.“

492 Tento jas „celkom výnimočnej svätosti“, ktorým je Mária „obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia“, dostáva celý od Krista: je „vzhľadom na zásluhy svojho Syna vykúpená vznešenejším spôsobom“. (2011) Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu „v Kristovi požehnal(1077) všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1,3). On si ju v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby bola pred jeho tvárou svätá a nepoškvrnená v láske.

493 Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celá svätá“ (po grécky Panagia) a oslavujú ju ako „uchránenú od akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie“. Z Božej milosti Mária počas celého svojho života zostala čistá od akéhokoľvek osobného hriechu.
odkaz

Biblická slova o Marii milostí zahrnutá chápala církev stále více takto: Marie je zcela bez hříchu, i bez dědičné viny. To je míněno "svátkem neposkvrněného početí Marie", který církev slaví 8. prosince: Marie byla od prvního okamžiku svého bytí (již když byla počata) bez hříchu, je zahrnutá milostí. Bůh v ní uskutečňuje svůj původní koncept stvoření. Jakožto matka Syna Božího by sice měla zažít v hojné míře utrpení světa, ale měla by být prostá viny a hříchu. Za to všechno přirozeně vděčí - jako každý jiný člověk - Kristovu vykoupení, které pro ni znamenalo počátek.

Právě na tomto příkladu se opět ukazuje, co znamená katolické uctívání Marie: velebení Božské milosti, kterou Marie zvláštním způsobem zakusila. Zde odpadá každá myšlenka na zásluhy člověka; k jejímu vyvolení nevedly lidské kvality, neboť Marie nebyla ještě narozená, když ji Pán určil za Ježíšovu matku a s ohledem na tento úkol ji zprostil „prvotního“ „dědičného“ hříchu. Hypolytus (3. stol.) to naznačuje, když ji nazývá prostou každého poskvrnění a zkaženosti. Ambrozius o ní hovoří ve 4. století jako o panně, která je milostí Boží ušetřena každého hříšného poskvrnění.

Tato nauka víry není žádnou abstraktní úvahou, nýbrž má něco společného s námi. U Marie je zřejmé, jak si Bůh představuje člověka. Potud s námi stojí v jedné řadě, ale ona je první v této řadě.

(Se svolením převzato z publikace "Glaubensinformation - Ein Briefkurs ueber den katholischen Glauben", který vydala instituce KGI. Přeložili Monika a Aleš Cimalovi )

Vše, co lze říci o Marii, musí vždy vycházet z toho, že nejdokonalejším způsobem přijala vykoupení. Ona je člověkem, jak ho myslel Bůh. ... Maria nebyla jen nástroj bez vlastní vůle, pomocí něhož Bůh provedl svou spásu. Ona uslyšela jeho volání a následovala pozvání Boží. Maria je původní obraz člověka, který zcela, až do základu své existence, se odevzdává Bohu. Vede nás k Ježíši, je jeho Matka. V tom je nejkratší cestou k němu. (Karl Lehmann: Vor dem Wunder der Weihnacht, Herder Freiburg, 1987, s. 48 - 52 )
odkaz

Znamená to výmysly RímskoKatolíckejCirkvi ktorárad vymýšľa nové bludy.

Dlud,ten najslávnejší je o Márii a Ježíšovi...

A ten najväčši si ty. Ateista na čele so Samkom. (Debile)