Čo sa stalo pred 2000 rokmi?



1. rastos	21. 10. 2013, 11:28
Zaujímavý rozhovor s Danielom Pastirčákom, odporúčam najmä veriacim... soundcloud.com  (krátka ukážka) „Kamaráti ateisti mi hovoria, že etický systém, založený na náboženstve, je v podstate dosť neetický. Že zlyháva v základe, lebo nábožný človek je človek, ktorý robí dobro len preto, aby si pomohol. Robí dobro, pretože hľadá spásu svojej duše. Nerobí dobro pre dobro samotné. V tom zmysle nie je dobrý. Nemôže sa vlastne vymaniť zo svojho vlastného egoizmu, lebo zachraňuje sám seba tým, že robí dobro iným. A nikdy to nebude naozaj dobro, lebo nikdy nebude zbavený tej nesebeckosti... Lenže evanjelium je práve tým jedinečné, ako hovoril už C. S. Lewis, že ono hovorí iný príbeh. Poznáme typické príbehy náboženských systémov ako takých, nielen židovstva Ježišovej doby. Mohli by sme ho vložiť do jednoduchej rovnice: Človek, ktorému chýba bytie (stratený človek, človek stratený svojmu zmyslu, hriešny človek) plus náboženské úsilia (podľa rôznych scenárov rôznych náboženstiev) rovná sa spása ako záchrana z tejto nezmyselnosti a smrti. Evanjelium by sme však mohli formulovať takto: Človek, ktorému chýba bytie a je stratený zmyslu vlastnej existencie, plus spása, záchrana (ako dar nepodmienenej lásky) rovná sa človek, premenený tým skutkom lásky. Dobré skutky sú dobré až vtedy, keď sú absolútne nezištné a absolútne nezištné sú vtedy, keď nehľadajú nič. A nehľadať nič môžu iba vtedy, keď vyplývajú zo srdca, ktoré bytostne dôveruje, že môj život je úplne zachránený v láske. Iba láska, ktorej bezpodmienečne dôverujem ako základu svojho bytia a všetkého, môže vo mne vyvolať lásku, ktorá bez akýchkoľvek dôvodov, motívov, ktorým by som sám sebe chcel pomôcť, tvorí a žije dobro. To je spása, tak ako o nej hovorí evanjelium. Premieňa nás láska, ktorú sme prijali...“ Súhlasí Chiara.1, lahoda



2. anaJ*	⇑    21. 10. 2013, 11:37
Toto by mala byť psia povinnosť každého človeka bez ohľadu na to, či je veriaci alebo neveriaci, či má rád mačky alebo kačky: "Dobré skutky sú dobré až vtedy, keď sú absolútne nezištné a absolútne nezištné sú vtedy, keď nehľadajú nič. A nehľadať nič môžu iba vtedy, keď vyplývajú zo srdca". Splietať do bezvedomia piate cez deviate, že viera "mi dáva" predpoklady byť lepším človekom je úplná volovina. Nedáva! Kto je dobrým človekom, je ním tak či tak, s vierou, či bez viery, prašť jak uhoď. Súhlasí Al_ice,  ×, Wolfe, dorota, Bojislav



14. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 15:56
Absolutny suhlas! Presne toto som uz x-krat hovoril na niektorych temach. Súhlasí Chiara.1



18. milky945	⇑    21. 10. 2013, 16:34
Absolútny nesúhlas, lebo nevieš o čom hovoríš. Byť dobrým človekom je dar boží podobne ako život. Ale vy všetko beriete len tak, tak samozrejme, tak automaticky. Veta "Kto je dobrým človekom, je ním tak či tak" si protirečí, lebo nie každý človek je dobrý a teda dobrý človek nemôže byť dobrý len tak. Najskôr rozmýšľaj, čo píšeš.



20. Chiara.1	⇑    21. 10. 2013, 16:36
19. milky spamätaj sa prosím ťa a nešír dogmy. Prečo by dobrý človek nemohol byť dobrý len tak, kde je v tom logika ? Súhlasí Lemmy



21. milky945	⇑    21. 10. 2013, 16:41
21: A prečo je dnes pekne? Tiež je to len tak / náhoda? NIE Pekné počasie je výsledkom prírodných zákonov, je výsledkom procesu. Potom ak počasie nie je náhoda, ako môžeš tvrdiť to o človeku, keď človek je zložitejší a dôležitejší? Apropo, ja nešírim dogmy, nie som katolícka cirkev.



25. Chiara.1	⇑    21. 10. 2013, 16:49
22. milky, no to chce mať v sebe aj kus EQ, aby tgaký dobrý človek vedel, že nemusí konať zlo, ale je mu blízke nezištné dobro.



32. milky945	⇑    21. 10. 2013, 17:18
26: Ty hovorí o EQ, anaJ v 2 hovorí o srdci, tak sa už dohodnite, každá o inom a predsa o tom istom. Ja to beriem tak, že ak život je dar, potom je dar aj to čo mám v srdci a som zato vďačný, neberiem to LEN TAK. Ale inak súhlasím s anaJ, viď citát. anaJ: "Dobré skutky sú dobré až vtedy, keď sú absolútne nezištné a absolútne nezištné sú vtedy, keď nehľadajú nič. A nehľadať nič môžu iba vtedy, keď vyplývajú zo srdca".



56. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 19:06
Vacsina sucasnych cirkiev (okrem pravoslavnej) pochadza z katolickej, takze niektore dogmy su tam zrastene implicitne...



65. nrbatas	⇑    21. 10. 2013, 20:22
Čo je "cirkva"?



67. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 20:44
Tak pardon, CIRKVÍ. Clovek pise rychlo a na roznych temach sekne sa. Tiez mam sledovat kde sa pomylis a chytat ta za slovicka?



49. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 18:34
Potom mi prosim ta vysvetli, preco je a bolo tolko zlych krestanov?



45. milky945	⇑    21. 10. 2013, 18:24
anaJ 2: Motivácia pre dobrý skutok je POMOC DRUHÝM, teda láska, nie samotný dobrý skutok. Čím viac lásky, tým viac dobrých skutkov, tým lepší dobrý skutok, tým ochotnejšie ho robíme. Ale lásku si nevycucáte z malíčku alebo sa nerozhodnete pre ňu. Láska je dar, lásku dostaneš a o tom tu celý čas hovorím. Je síce pekné, čo tu všetci píšete, že dobré skutky treba konať pre dobré skutky, lebo sú dobré sami o sebe, ale to si len nahovárate.



62. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 19:53
Ak to nie je podla toho ako si myslis, ze to je tak si to ludia len nahovaraju co?



66. anaJ*	⇑    21. 10. 2013, 20:25
Ja o koze a ty o voze. Robiť nezištne dobré skutky sa nazýva trebárs ľudská spolupatričnosť a empatia. Je to akási osobnostná črta a nemá nič, ale zhola nič so žiadnou láskou a už vôbec nič, ale zhola nič s nejakým Božím darom. Je to iba praobyčajná ľudskosť a človečenstvo. To buď v sebe máš alebo nemáš. Ak nemáš, tak zbytočne budeš ťahať Boha za nohy, aj tak nebudeš mať čím "svietiť"



71. milky945	⇑    21. 10. 2013, 21:54
anaJ*********************** 73: No dobre, tak žiadna láska. Zrušme ju, zabime lásku, veď si vystačíme s entitami / citmi spolupatričnosť a empatia. Určite si s nimi vystačíme za každých okolností. Napr. keď tvoj blízky potrebuje obličku alebo iný orgán aby prežil, tak mu ju určite dáš pod vplyvom empatie a nie lásky. Pomocou empatie sa určite vcítiš do jeho kože, aké by to bolo, keď zomrie. Je to jednoduché si predstaviť smrť / jeho bytie po smrti. Touto iróniou som chcel povedať, že s empatiou / spolupatričnosťou sa moc ďaleko nedostaneš. Je to len náhrada lásky, istá spoločenská konvencia, s ktoru si vystačíme v bežných životných situáciách na ulici. Napr. pomôcť vozíčkarovi / kočíku nastúpiť do autobusu, pomôcť babke cez prechod s nákupom, pustiť ju sadnúť v autobuse. Ten kočík by bol ešte v pohode, ale na vozíčkara empatia / spolupatričnosť nestačí, zažil som na vlastnej koži, keď sa nikto vrátane mňa nemal k tomu, aby ho naložil. Ďalej stačí spolupatričnosť a empatia na to milovať nepriateľa alebo odpúšťať? Empatia : Empatia je prenášanie sa do sveta predstáv druhého, do jeho emócií, spôsobu myslenia a postojov, teda je to spôsob porozumenia druhého.



72. Tvoja_iluzia	⇑    21. 10. 2013, 22:00
to k vozíčkarovi, nebola empatia ani láska...to bol súcit



6. Chiara.1	⇑    21. 10. 2013, 12:16
1. Veľmi pekne podané, plne sa stým názorom stotožňujem. Súhlasí rastos



8. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 13:04
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



36. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 17:27
Pravdepodobne by kresťan ani nechcel byť kresťanom, keby mal v mene svojej viery napr. "nenávidieť blížneho ako seba samého". >>> Preco nie? Ved by tomu vo vedomi a podvedomi tak krasne ohoblikoval rohy a trosku pootacal a poskrucal, az by mu to vychadzalo ako spravne, respektive by si to vysvetlil uplne po svojom. Vlastne nieco take, co robia cirkvi uz cele tisicrocia...



41. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 17:43
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



43. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 18:03
42: Nie to beriem podla toho, ze ake robil boh krutosti alebo ludia vedeni bohom podla biblie a nikomu z krestanov to nevadi, Vyberu si len to, co sa im paci (ohoblikovane rohy). Este nieco na margo: Kolko dobrych veci kaze biblia (teda novy zakon) a nikto z krestanov to nerobi. Takze nech je to otocene tak alebo tak, je to jedno. Staci len, ze je to ideologia/institucia/ludia za ktorymi idu ludia + SEBAKLAM, ze robim vsetky tie dobre veci napisane v biblii, ktore mam robit a vystriham sa tych zlych, ktore robit nemam (a presne preto, ako krestan som lepsi nez ateista)



47. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 18:27
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



55. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 19:03
Dokazal si uviest az jedneho cloveka. Parada! Gratulujem! Z kolkych krestanov? Pozitiva vs negativa: Ak prides k nejakemu jazeru, voda vyzera byut cira, vsade je vsade prekrasna priroda, stromy, rozkvitnute kere, kvety vsade naokolo a luka. Chces sa z neho napit ale potom zrazu spozorujes vo vode nejake mrtve ryby. Napijes sa z tej vody, aj ked je okolie jazera tak krasne? Ak je Boh perfektny, nemalo byt byt vsetko perfektne a nie len nieco? Nezaujima ma zlo, zaujima ma preco je zlo v texte o tak dobrom bohu. Niekoho motivuje biblia - biblia moze motivovat, ci je tam pravda vsetko, nieco alebo nic. Hlavne ak v kostoloch omielaju len to dobre. Dobre motivovat moze cokolvek.... aj "Timur a jeho druzina"



57. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 19:19
A este ty si uplne odignoroval, alebo nepochopil poslednu cast mojho textu " respektive by si to vysvetlil uplne po svojom." V biblii je taktiez napisane ukamenuj za mestom, ked spravi toto a tamto. Nejak nie som si vedomy, ze by v poslednej dobre bol niekto ukamenovany krestanmi. Pretoze ak by sa NAOZAJ riadili podla biblie, tak by vyzeralo ukrutne. Len mi prosim netlac, ze sa to zmenilo novym zakonom. Mt 5:17: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.



61. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 19:51
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



64. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 20:14
"Zatiaľ čo pohanskí kňazi chudobných zanedbávajú" Krestanski papezi a vysoky klerus sa vzdy isli pre chudobnych rozdat, co? Asi ta sklamem, ale vecny zivot, nebo a peklo prevzali neskori hebrejci po perzanoch a grekoch. (Teda okrem saducejov, ti sa stavali proti.) "Bolo by čudné považovať za zlého Boha, ktorý chce, aby ľudia konali dobré skutky, milovali blížneho svojho, nekradli, nezabíjali sa atď." >>> Bol by cudne povazovat za dobreho boha, ktory chce, aby ludia kradli, plienili a zabijali a brali do otroctva .. robili invazie, asimilovali (v tom lepsom pripade) panny inych narodov? Ak ide o kulturny a historicky kontext, tak izraeliti boli len jeden z dobyvajucich narodov z mnohych. A ako vitaznym sa zachovala ich kultura, ich zakon, ich boh. Ako mi inak vysvetlis ten NEROZDIEL medzi narodmi nevedene bohom, respektive vedene falosnym bohom od Bohom vedenych Izraelitov? Preco im vsemocny Boh nespravil nejake miesto, kde by mohli zit, ale namiesto toho im kazal podmanovat a likvidovat ine narody/kmene/mesta (a vyzivovat sa na nich)? "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci." >> Takze Izraeliti chceli byt podmaneni, vyzabijani a zotroceni? Dobra logika. A nehovor, ze Jezis s tym prisiel az tisice rokov neskor. Jezis predsa existoval od pociatku, nie az ked sa inkarnoval do cloveka. Je zaujimave, ze milost lasku a dobro nemoze mat clovek len tak, bez boha. Ale nenavist, zlo uz od vsemocneho a vseveduceho Boha, ktory stvoril VSETKO co existuje nepochadza (ani derivaciou z jeho tvorenia)...



68. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 21:00
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



69. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 21:40
Ty si mi dal tie linky aby si sa ma zbavil, co?    Ja si ich potom neskor v klude precitam Ano uz pred Perzanmi a Grekmi, ja som tychto zmienil, pretoze tito prave ovplyvnili judaizmus. Pretoze Izraeliti mali len sheol .. hrob, akesi podsvetie kam isli spravodlivi i ti zli. Vid Kazatel 9



70. Osvietený	⇑    21. 10. 2013, 21:53
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



54. Bojislav	⇑    21. 10. 2013, 19:00
v tomto suhlasim s kristofom, podla mna dobry ludia sa budu snazit pomahat druhym a zly budu mysliet len na seba, nejake nabozenstvo to nezmeni, pre takych ludi je ateizmus alebo nabozenstvo len vacsi prostriedok ako si uplatnit vlastny egocentryzmus a egoisticke spravanie Súhlasí milky945



10. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 13:50
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



46. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 18:24
Strasny red herring (uz viem kam na ne chodis * ).. Pan Pastircak ma dobru retoriku a vedel by obkecat asi cokolvek. Bol by z neho dobry sofista (alebo je?). Obkecal by, ze aj to, ze vykal voni, ale tak intenzivne, ze ho nase cuchove bunky nestihaju vnimat a tak sa nam jeho vona zlomi a my citime, to co citime. Ze je to nieco ine ako ked sa pozrieme na slnkom zaliate mesto, alebo luku, ale uplne nieco ine ako ked sa pozrieme priamo do slnka - nevidime nic.. Problem je ze obkecat sa da asi fakt vsetko...a to z jednej strany tak aj z druhej. Zavisi uz len kto je aky zdatny v eristike alebo dialektike, alebo volaj to ako chces... P.S.: Ked som videl Pastircak, tak ma napadla cirkev bratska, potom ma napadlo rastos a potom som sa pozrel kto to napisal   Inak vtedy v nedelu som tam vecer bol. Ale dufal som, ze to bude take akesi viac otvorene pre hocikoho. Ale bola to klasicka homilia na nešpornych sluzbach bozich...A vlastne kazal (bolo to nieco o smrti) tam vtedy tiez Pastircak... Ale mali peknu hudbu .. akoze klavir, flauta, dve čelá...



76. rastos	⇑    22. 10. 2013, 11:50
Hej, rétoriku má sympatickú, pozri napr. aj toto: tv.sme.sk  Aj keď pre teba to bude asi len ďalšia "zbierka red herringov"   No ja som tam tiež raz bol a tiež som od toho čakal viac. Ale páčilo sa mi, že po skončení boli ešte debaty pri káve, kde sa môžeš baviť o čomkoľvek, či už z kázne alebo všeobecne, aj s Danielom... neskúsil si s ním podebatovať? On má ateistov rád, nazýva ich priateľmi



78. Wolfe	⇑    22. 10. 2013, 15:35
Heh kavicka po omsi, som nevedel, ze je to vseobecny protestantsky zvyk. V kostole ECAV v obci kde som zil, bol tiez zvyk po bohosluze kavicka, raz za cas kolaciky   Aj ked ja som to moc zrovna nevyuzival. To skor davno na takych tych vianocnych "vecierkoch", ked sme ako deti spievali a recitovali pred ludmi/zborom v takej "konventnej miestnosti" v areali kostola .. tak tam som si kolaciky daval  )



82. rastos	⇑    23. 10. 2013, 12:01
„Niekedy sa spása chápe ako záchrana duše po smrti. Ja spásu chápem ako niečo oveľa komplexnejšie. Spása v Kristovi sa týka toho, čo žijeme tu a teraz. Ako človek potrebuje byť zachránený? Vnímam to práve v tej rozbitosti, v ktorej tu sme. Základný problém človeka je, že my sme rozbití, rozdelení sami proti sebe. Niečo iné chce naša vôľa, niečo iné chcú naše emócie, niečo iné náš intelekt, a všetko to je relatívne, rozpadnuté... Spása, ak potrebuje byť človek z niečoho zachránený, tak je to z toho rozpadu, a chaosu, z toho, že nemá žiadne centrum, žiadny stred. A v tom strede, v tom centre nemá žiadny zmysel, a spása znamená nájdenie toho zmyslu. Toho, že existujem ja, ale nielen ja, ale aj iní ľudia, nielen iní ľudia ale aj celé univerzum, ktoré by ma znova zjednotilo vo všetkom. Takže čím viac je človek zachránený, tým menej v ňom stoja proti sebe rozpory...“



84. milky945	⇑    23. 10. 2013, 13:37
Pekne povedané. Ak dovolíš, trochu ťa doplním, ako to vidím ja. Spása je proces, ako si naznačil, nie jednorázová udalosť. Tento proces prebieha v pominuteľnom ľudskom tele a výsledkom je nové stvorenie v nepominuteľnom / duchovnom tele po vzkriesení. Človek sa v procese spásy premieňa na nové stvorenie, aby bol na obraz boží. Spása / premena sa realizuje pomocou viery, ktorá je osobná, pravdivá, láskavá, ktorá učí poslušnosti voči božej vôli, ktorá je dar. Súhlasí rastos



85. rastos	⇑    23. 10. 2013, 13:54
Pre upresnenie, bol to ďalší citát z rozhovoru uvedeného v 1/, teda nie moje originálne myšlienky.



86. Wolfe	⇑    23. 10. 2013, 14:30
Mozes mi prosim ta povedat, ako sa tento proces na krestanoch prejavuje? Súhlasí repress



90. rastos	⇑    24. 10. 2013, 11:07
To ja asi neviem vyjadriť slovami, zvlášť nie niekomu, kto len hľadá zlyhania veriacich. Dal som to sem ako myšlienku, nad ktorou sa dá zamyslieť. Ja si z nej napr. beriem, že „zachraňovaný“ človek sa učí dávať do súladu svoje emócie, vôľu, intelekt... inak povedané, skutočne žiť to, čo jeho svedomie (a Boží zákon) pokladá za správne, a nie prispôsobovať si morálku svojmu žitiu. A tá záchrana spočíva v tom, že v tom má pomoc, pretože z vlastných síl a vôle by to úspešne nedokázal...



92. Wolfe	⇑    24. 10. 2013, 12:10
Presne tak ako si moze clovek prisposobovat moralku k svojmu zitiu, tak si prosposobuje k svojmu zitiu aj Boha. Oficialne sa moze brat Boh urcitym sposobom, ale vnutorne berie Boha kazdy po svojom.



3. Al_ice	21. 10. 2013, 11:46
rozhovor s Pastircakom: davidkralik.blog.sme.sk  Súhlasí rastos, lahoda, Tvoja_depresia



91. Tvoja_depresia	⇑    24. 10. 2013, 11:25
"Viera a pochybnosť si navzájom neodporujú. Skôr naopak. Viera bez pochybností prestáva byť vierou v pravdu."



4. elemír	21. 10. 2013, 12:00
Ja ako veriaci, cítim vieru ako duševnú hygienu a podobné veci ........nech sú.ale pre mňa by nemuseli existovať. Každý veriací a neveriací človek sú úplne rovnakí, iba veriací si uvedomuje, že je človek hriešny. Robia zlé aj jediy a druhí, ale veriaci majú nádej odpustenia za zlé veci. to je jediný rozdiel. Ak si neveriací myslí, že veriací sú chudáci a hlupáci, čo nesmú hrešiť a on je nad nimi inteligentnejší, preto, že môže hrešiť koľko chce, uvídí, kde bola jeho inteligencia už pár sekúnd po smrti, keď sa bude pozrať na svoje mrtve telo, ktoré odpúšťa. Uveríte mi, že ja som to zažil po autoneho dvakrát ???? Určite nie, lebo niekomu na tomto svete, o kom neveriaci ani nemjú tušenia, že existuje, tomu záleží na tom, aby ste neverili, a nie preto, že si mylsíte, že máte zdravší rozum ako veriaci, to práve je ten jeho klam, ktorým vás dostal a vy neveriací ste mu to zožrali aj s navijákom.



5. RighteousFred	⇑    21. 10. 2013, 12:13
A mozno ma tiez niekto velky zaujem o to, aby veriaci verili. Pytam sa sam seba.... aky osoh by mal niekto z toho, ak by ludia neverili? ...... ziadny? Aky osoh ma niekto z toho, ze veriaci veria? ........ enormny! Niekto ma na zaklade toho obrovsku moc a majetky. Súhlasí sta2rky, Osvietený



11. lahoda	⇑    21. 10. 2013, 14:19
Ako sa hovori, ked ludia prestanu verit v Boha zacnu verit vsetkemu (ved nie nadarmo sa o ceskej republike hovori ako o najpovercivejsej krajine sveta) a prave vtedy, vznikaju rozne ideologie a zotrocovanie ludi. Ved dneska presne o to politikom ide, zaviest nove svetove poriadky a rozdelit spolocnost tak, aby sa voci systemu, nevedel nik postavit. Na to aby lidia verili nema nik zaujem, prave zaujem je taky, aby ludia neverili. Napr. Horace Greeley povedal: " ze nie je mozne socialne alebo dusevne zotrocit ludi ktori citaju Bibliu."



13. Al_ice	⇑    21. 10. 2013, 14:34
13. "povercivost" v Ceskej republike:o) * www.zvedavec.org



24. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 16:48
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



88. Wolfe	⇑    23. 10. 2013, 14:34
Suhlasim s urcitymi hranicami. Ale tiez si myslim, ze krestania prizmuruju oci aj ked citaju bibliu...



83. veriaci-4	⇑    23. 10. 2013, 12:41
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



9. sta2rky	⇑    21. 10. 2013, 13:09
Tiež som mal zážitok zomierania (na prahu smrti) a som ateista. Je to otom, ako racionálne prehodnotíš čo sa deje v tvojom mozgu a aké sú jeho danosti pri hraničných stavoch vedomia. Náboženstvá s tým nič nemajú spoločné. Ak by si vyznával iné vierovyznanie, vyhodnotil by si to v súlade s danou vieroukou. Všetky náboženstvá sú klamlivé, podvodnícke učenia a potrebujú len teba a tvoju vieru. Nič viac. Tvoje tzv. spasenie a pobyt v nebi im môže byť ukradnuté, je to len tvoja pekná ilúzia. Súhlasí  ×, Svato z Bronxu



7. RighteousFred	21. 10. 2013, 12:17
rastos, pises ze: Dobré skutky sú dobré až vtedy, keď sú absolútne nezištné a absolútne nezištné sú vtedy, keď nehľadajú nič. Znamena to, ze clovek nedokaze robit dobre skutky? Pretoze cela nasa civilizacia je postavena na zistnom konani. V kapitalizme je to dokonca systemova zalezitost. Nerozumiem takymto myslienkam.



12. rastos	⇑    21. 10. 2013, 14:33
RF, je to výňatok z rozhovoru. Ak som dobre pochopil, autor hovorí, že ku konaniu dobrých (nepodmienených) skutkov potrebujeme „ukotvenie“ v rovnako nepodmienenej láske ako základe nášho bytia. Osobne si myslím, že izolované „dobré skutky“ dokáže konať ktokoľvek, napr. dať prednosť chodcom na prechode či pomôcť mamičke s kočíkom (a ani nás to veľa nestojí a aj si pohladkáme ego. Tu je skôr debata o tom, žiť celkovo život v konaní dobra, v čas i nečas; teda aj keď ma to takmer nič nestojí, aj keď prídu ťažké voľby... A áno, kapitalizmus neodráža to, o čom hovorí evanjelium, ani civilizácia všeobecne (ak je teda postavená na zištnosti). Nakoniec, Kristus pilátovi povedal – moje kráľovstvo nie je z tohto sveta... Súhlasí Slušný človek



15. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 16:09
3: Rastos >> Takze neveriaci clovek to robi len preto aby si pohladkal ego (zvysil endorfin) a veriaci clovek, alebo este lepsie krestan, to robi z lasky ukotvenej z Boha? Nie je moznost, ze veriaci to moze robit tiez preto, aby si pohladkal ego (clovek je clovek, ci je veriaci alebo neveriaci) (to moze byt tiez jeden z dovodov preco "sola fide" a nie zo skutkov, alespon u protestantov, co si vlastne aj ty) plus navyse si tvoril "poklad v nebi"? dajme tomu, ze existuje Boh: tak je laska ukotvena z Boha len veriacemu cloveku, alebo aj neveriacemu alebo dokonca inovercovi?



23. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 16:47
mala to byt 13, nie 3 nejak mi utiekla 1



27. rastos	⇑    21. 10. 2013, 16:51
Myslím, že je fajn mať potešenie z toho, že niekomu prejavíme dobro; je to celkom prirodzené bez ohľadu na veriaci/neveriaci. Ak však ideme ku Kristovi, ten nám velí "milovať nepriateľov, dobre robiť tým, čo nás nenávidia". Ak sa na to odhodláme, tam už ideme silno proti svojej prirodzenosti. A ja tu rozhodne nechcem hovoriť, že veriaci toto dokážu a neveriaci nie, lebo takto paušálne a automaticky to nie je pravda. Evanjelium nám len hovorí, že je tu nejaký prameň, ktorý nám dáva silu zvládnuť aj niečo také... Mimochodom, v tej nahrávke na konci autor hovorí: „Môže sa dokonca stať, že sú ľudia, ktorí sú mimo kresťanskej konfesie alebo mimo akejkoľvek náboženskej konfesie, a intuitívne - pôsobením Kristovho ducha, ktorý je ďaleko za hranicami všetkých organizovaných náboženstiev – u nich dochádza k sebaubúdaniu, k pokore, k zbavovaniu sa seba, a tak žijú Kristovým duchom. A paradoxne, aj sa to potom na nich prejaví viac, ako u mnohých ľudí, ktorí sa ku Kristovi konfesionálne hlásia... V tom my nemôžeme vynášať žiadny súd - nesúďte, aby ste neboli súdení... To, ako Boh pôsobí v ľuďoch a vo svete, sa nedá zjednodušiť do náboženských formulácií a príslušností...“ Súhlasí lahoda, Slušný človek



39. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 17:35
tomu sa hovori prekrutenie Jezisovych slov "do nebeskeho kralovstva len skrze mna". Alebo.... je to prekrutenie vobec? Nema to tak byt nahodou default?



48. lahoda	⇑    21. 10. 2013, 18:32
Cize, skrze spravne ciny = ciny ktore neodporuju laske.



52. RighteousFred	⇑    21. 10. 2013, 18:42
rastos, dakujem za odpoved. Zial nic mi to nepovedalo. Mam z toho chapat to, ze ludstvo nezije vobec podla bozich prikazani? A co taki veriaci, ktori ziju v kapitalizme, nedostanu sa do neba?



73. rastos	⇑    22. 10. 2013, 11:19
RF, nie je to nič nové, žijeme predsa "vyhnaní z raja"... A nebo - to nesúvisí s politickým systémom. "Kráľovstvo Božie je medzi vami" - v istom zmysle majú pravdu tí, čo hovoria, že nebo sa začína už teraz. Takže to, či smerujeme "do neba", nie je závislé na politickom systéme, ale na iných faktoroch...



16. J.Tull	21. 10. 2013, 16:16
Čo sa stalo pred 2000 rokmi? ... ľudia sa zabíjalo rovnako „radostne“, ako predtým, tak i potom ... ale dokázali sa aj obetovať jeden pre druhého z nezištnej lásky človeka k človeku predtým i potom ... ako to je s filozofiou, náboženstvom, učením dobra? ...pre jednoduchosť len okopčím /samozrejme dalo by sa nájsť i viac príkladov .../: „Pokud se na naši úvahu podíváme v širších souvislostech, můžeme říci, že nejvyšší dobro (Platón), tao (Lao-C´), absolutní porozumění (Voltaire), stejně jako absolutní láska (Ježíš), jsou myšlenkově i funkčně totožné systémy. Vždy se jedná jen o společenský systém, který je ke všemu živému absolutně dobrý. A je jedno, jestli tento systém dnes nazveme láskou, nejvyšším dobrem, tao anebo absolutním porozuměním“ www.lepsi-firma.cz  "Tuším na ČT2 som nie tak dávno sledoval dokument o sociálnom správaní zvierat ... Črieda slonov v období sucha prišla k „napájadlu“ uhasiť smäd. Nešťastnou náhodou dospelá samica strčila do mláďaťa, ktoré spadlo zo, pre neho, strmého brehu a uviazlo v bahne. Matka sa okamžite rozbehla za ním a snažila sa ho vytiahnuť. Keď sa jej to nedarilo, zatrúbila. Pribehla jej pomôcť iná samica. Niekoľko slonov začalo zrovnávať strmý breh a ostatní odohnali stádo byvolov, ktoré bolo nablízku. Všetci sa zapojili do záchrannej akcie. Po čase sa im mláďa podarilo vyslobodiť. Postupne prišiel za ním každý člen čriedy a nežne sa ho dotýkal ... Výskumný team vedcov naučil šimpanzy posunkovej reči. Medzi nimi bola samica, ktorej sa narodilo mŕtve mláďa. Zhodou okolností výskumníčka, ktorá sa jej temer denne venovala, potratila. Keď sa po dlhom čase k nej vrátila, nechcela ju vziať na vedomie a správala sa urazene. Posunkami jej vedkyňa naznačila, že i ona stratila svoje dieťa. Šimpanzica v posunkovej reči vyjadrila: „plakať“. Dojatá žena, chcela odísť, na zaškrečanie sa obrátila. Šimpanzica ukázala: „poď“ „objať“." Odkiaľ pochádza zlo? Od Boha? ... tie zvieratá museli čítať evanjelium   Súhlasí Wolfe



28. rastos	⇑    21. 10. 2013, 16:57
Tull, ak sa Boh rozhodne dať "ducha" aj niektorým zvieratám, kto je človek, aby mu v tom bránil? (tak, ako ho dal aj pohanom na všeobecný údiv židov)



30. J.Tull	⇑    21. 10. 2013, 17:13
rastos; ... ja som nepísal nič o "ak sa Boh rozhodne dať "ducha" ...", ale o tom, že ak existuje duša, potom ju majú i zvieratá a vôbec nie je "menej" ako tá ľudská ... a keď dokážu nezištne takto konať, potom v kontexte "1" museli čítať evanjelium ...  ... a keď tak konajú, lebo im Boh dal "ducha", potom prečo sa tu medzi riadkami tvrdí, že ľudia pred Kristom ho nemali?   Súhlasí Wolfe



33. rastos	⇑    21. 10. 2013, 17:21
Tull, čo hovorí o Kristovom duchu autor, citujem v príspevku 28., druhý odstavec. Súhlasí J.Tull



60. J.Tull	⇑    21. 10. 2013, 19:38
rastos; ... lenže to protirečí: Poznáme typické príbehy náboženských systémov ako takých, nielen židovstva Ježišovej doby. Mohli by sme ho vložiť do jednoduchej rovnice: Človek, ktorému chýba bytie (stratený človek, človek stratený svojmu zmyslu, hriešny človek) plus náboženské úsilia (podľa rôznych scenárov rôznych náboženstiev) rovná sa spása ako záchrana z tejto nezmyselnosti a smrti. Evanjelium by sme však mohli formulovať takto: Človek, ktorému chýba bytie a je stratený zmyslu vlastnej existencie, plus spása, záchrana (ako dar nepodmienenej lásky) rovná sa človek, premenený tým skutkom lásky.



74. rastos	⇑    22. 10. 2013, 11:25
Tull, myslíš? Ja by som to nevidel tak antagonisticky...   Súhlasí J.Tull



35. milky945	⇑    21. 10. 2013, 17:25
Ľudia by boli rovnakí ako zvieratá, ak by tu nebol diabol, ktorí nás pokúša. Zem je domov diabla, viď Písmo, ale je náš nepriateľ, nie nepriateľ zvierat. Je tu kvôli nám, nie kvôli zvieratám.



37. dorota	⇑    21. 10. 2013, 17:28
teda fakt ,ze ste to ludia dopracovami az na svetove nabozenstva a papeza ako zastupcu boha na zemi, ma korene v hriechu. amen.



53. Krištof	⇑    21. 10. 2013, 18:52
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



58. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 19:22
Pozor! Od hada nie!



75. rastos	⇑    22. 10. 2013, 11:27
Akože nie? Mt 10,16!



77. Wolfe	⇑    22. 10. 2013, 15:21
Ale ved Gn 3,14-15



17. milky945	21. 10. 2013, 16:30
už to tu asi odznelo, ale zopakujem to v krátkosti Robiť dobré skutky kvôli spáse je omyl a blud, Písmo nič také netvrdí. Spása je proces, v ktorom sa starý človek premieňa na nového človeka, ktorý je schopný a ochotný robiť dobré skutky. Ale tieto skutky nekoná kvôli spáse ale kvôli viere. Skutky sú zrkadlom viery, buď starej viery starého človeka alebo novej viery nového človeka. Človek robí také skutky, akú má vieru, viď apoštol Pavol. Keď má Ježišovu vieru, robí skutky podobné evanjeliu. Ak má vieru farizejov, robí pokrytecké skutky. Podmienkou spasenia je Ježišova viera, ale viera je dar boží, takže aj spása je dar boží. Ak je viera, je spasenie a sú aj skutky. Ak nie nie je viera, nie je spasenie a nie sú ani skutky lásky. To je tak veľmi zhruba zjednodušene povedané bez dôkazov z Písma, nechce sa mi to rozpisovať podrobnejšie. Ak by bol záujem, založím tému s citáciami Písma.



19. J.Tull	⇑    21. 10. 2013, 16:35
milky945; ... Ak nie nie je viera nie sú ani skutky lásky? ... máš na mysli len kresťanskú, alebo vieru všeobecne ...?



26. milky945	⇑    21. 10. 2013, 16:51
Mám na mysli vieru, o ktorej je reč v Písme, táto viera nám dá spásu. Aká je to viera? Citujem zo svojho článku o viere, trochu mimo kontext: Verím, že vesmír je konečný, verím, že bude pršať. Tomuto sa dá uveriť ľahko na základe pravdepodob. / intuície. Stačí mi takto uveriť v Krista, aby som bol spasený, je toto spása? Vôbec nie, to je ľudské chápanie. Viera v kontexte spásy znamená byť ako Kristus, byť jedno s Otcom ako bol / je Kristus, byť poslušný Bohu. To je podstata viery a podstata spásy. Takáto viera musí byť dar, lebo človek sám ju nie je schopný dosiahnuť. Dá sa povedať, aj keď to bude znieť tvrdo, že viera je otroctvo Bohu, aj Pavol bol otrok, povedal to v Rimanom 1:1. Neviem čo je kresťanská viera a viera všeobecne.



29. J.Tull	⇑    21. 10. 2013, 17:04
milky945; ... chceš mi navravieť, že pred Kristom ľudia nekonali skutky lásky ...?



31. milky945	⇑    21. 10. 2013, 17:15
Konali, ale boli im na nič, boli márnosť, lebo neviedli k spáse.



34. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 17:21
Presne ako som to doteraz tvrdil. Veriaci (nie vsetci, ale prevazna vacsina) robia dobre skutky preto, lebo si robia poklady v nebi = egoizmus. A ateisti ktori spravia dobre skutky su lepsi, pretoze nevieria v ziadne posmrtne odmenovanie.



38. milky945	⇑    21. 10. 2013, 17:32
Hej, niektorí to tak berú, lebo nechápu to, čo som písal v 18. 32 neprotirečí 18 ke, len ju dopĺňa. Zjednodušene povedané, nie skutky rozhodujú o spáse, ale to, aký je človek. Lebo skutky môžu byť pokrytecké, hrané, pretvárka, zištné, ... . Ale skutky sú nakoniec prejavom človeka, aký je človek, teda ak nie sú skutky lásky, potom človek je na nič.



40. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 17:38
No ono to znie hodne kontroverzne. S tymi dobrymi skutkami je dost komplikovane. Preco robime dobre skutky? Z lasky? Z presvedcenia? Pretoze "Ved sme krestania, nie?"? Súhlasí Al_ice



42. dorota	⇑    21. 10. 2013, 17:54
ja na tom nic kontroverzne nevidim. "konam dobre skutky (chap ako nezistne , neocakavam ani duchovne ani materialne obohatenie) a tento postoj som zacala az aplikovanim krestanskej viery do mojho zivota."



50. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 18:36
Pisal som kontroverzne tvrdenia milkyho Vsimni si tu velku medzeru medzi vetou o kontroverznosti a tymi o dobrych skutkoch



44. milky945	⇑    21. 10. 2013, 18:17
Wolfe 41: dobré skutky robíme z lásky, čím viac lásky, tým viac dobrých skutkov, tým lepší dobrý skutok, tým ochotnejšie ho robíme. Ale tú lásku si nevycucáš z malíčku alebo sa nerozhodneš pre ňu, to je dar, tú dostaneš a o tom tu celý čas točím. Je pekné čo tu všetci píšete, že dobré skutky konať pre dobré skutky, lebo sú dobré, ale to si len nahovárate. Motivácia pre dobrý skutok je pomoc druhým, teda láska, nie samotný dobrý skutok.



51. Wolfe	⇑    21. 10. 2013, 18:39
Lasku nepotrebujes od boha. Lasku si mozes vypestovat spravnou vychovou laskavych rodicov. Laskavym prostredim. "motivácia pre dobrý skutok je pomoc druhým" >> Samozrejme, ved to je PODSTATA dobreho skutku nie? Pomoc druhym.



59. J.Tull	⇑    21. 10. 2013, 19:37
milky945; ... konať dobré skutky je márnosť?  ... lebo nevedie k spáse?  ... to snáď nie ... keby im to ohľadne spásy bolo nanič, ani vtedy to nie je márnosť, nie je to márnosť ani vtedy, keď tak koná človek zo zištných dôvodov /napr. pre svoju spásu/ ... ... tí, čo konajú dobré skutky, ale neveria, budú škrípať zubami pri svojej prevýchove, v ktorej im budú tĺcť do hláv, že mali uveriť, nech už neverili z akýchkoľvek dôvodov a budú musieť uveriť, lebo inak ... a to je v ktorom písme takto poňaté ...?   Súhlasí Wolfe



63. milky945	⇑    21. 10. 2013, 20:05
Od teba som inú reakciu ani nečakal, keď staviaš spásu na skutkoch.   Vieš aký je biblický význam slova márnosť? Asi nie, tak sa nad tým nepohoršuj. To je asi tak ako slovo viera, tiež to stále všetci používajú, pritom o tom nemajú ani páru. Ale aby som nezľahčoval dobré skutky. Skutky svedčia o viere každého človeka, o tom aký je človek. Takže ktokoľvek koná dobré skutky nezištne, je na dobrej ceste, je blízko cieľa, je blízko k tomu byť spasený. Teraz poviem jednu dôležitú osobnú vec. Pre mňa osobne nie je dôležitá spása, teda nie je na prvom mieste. Na prvom mieste je viera a pravda, teda konať podľa svojho svedomia a podľa Pána, ten Pán je Ježiš Kristus. Práve toto, robí rozdiel medzi kresťanom a nekresťanom, veriacim a neveriacim, nie to či verí v existenciu Boha, či verí v Krista ako spasiteľa. Dôležité je uznať a prijať Krista ako pána svojho života. To znamená nemať Boha len v nedeľu v kostole alebo sem tam pri modlitbe. To znamená mať ho pri každom rozhodovaní v živote, pri jednaní s ľuďmi, pri hľadaní a formovaní svojej cesty. Iba tak môže pretvárať človeka vnútorne, aby sa stal lepší.



79. J.Tull	⇑    22. 10. 2013, 19:30
milky945; ... ale ja predsa nestaviam spásu na skutkoch ... už som Ti to viackrát písal - neverím v žiadnu spásu, či už zo skutkov, alebo z viery ... v NZ máš verše, ktoré viac zdôrazňujú vieru /u Pavla je len ona podmienkou spásy .../, iné dávajú väčší dôraz na skutky a iné zase oboje pokladajú za rovnako dôležité ... možno to bude tak, že ja budem v pekle, pri tej Tvojej /Tvojej, lebo nikde v Bibli nemáš o nej ani písmenko, práve naopak odporuje textom .../ prevýchove naveky škrípať zubami, lebo starého psa novým móresom nenaučíš a Ty v nebi /lebo tam je kráľovstvo nebeské ... ale keby aj na zemi .../ budeš žialiť nado mnou, lebo také je Tvoje srdce a to Ti bude peklom v nebi ...  milky945 ja Ti nevyčítam ani tak to, že používaš "teórie", ktoré len veľmi ťažko obhájiš Písmom, ale to, že kritizuješ u ostatných to isté, že vidíš smietko v oku svojho blížneho a vlastné brvná prehliadaš ... Tomuto som neporozumel: "Práve toto, robí rozdiel medzi kresťanom a nekresťanom, veriacim a neveriacim, nie to či verí v existenciu Boha, či verí v Krista ako spasiteľa. Dôležité je uznať a prijať Krista ako pána svojho života ..." ... ako môže ten kto neverí v existenciu Boha, či neverí v Krista ako spasiteľa, uznať a prijať Krista ako pána svojho života? ...  Súhlasí Wolfe



80. Wolfe	⇑    22. 10. 2013, 19:43
Jethro, prosim ta uz nic nepis, uz ma nebavi klikat stale na tlacitko "suhlasim"     Súhlasí J.Tull



93. J.Tull	⇑    25. 10. 2013, 16:16
Wolfe; ... ale musí Ťa to baviť ... Ty si totiž môj avatár, len o tom nevieš ...



81. Slušný človek	⇑    22. 10. 2013, 19:56
Tull, ale mám dojem, že práve milky na peklo neverí.



22. Svato z Bronxu	21. 10. 2013, 16:45
Dobre to napisala sudruzka anaJ: S Vierou, či bez Viery, prašť jak uhoď.



87. repress	⇑    23. 10. 2013, 14:32
...sú aj takí, ktorí odkedy nemajú Vieru, pijú dvakrát toľko Súhlasí Svato z Bronxu



89. Wolfe	⇑    23. 10. 2013, 14:37
To su ludia, ktori potrebuju aspon nejaku drogu. Ked nemaju jednu tak ju nahradia inou. Napriklad preto je krestanstvo tak vyhodne pre obratenych fetakov.. Súhlasí repress