Čo je viac: eurozóna alebo suverenita?

Otázka podobná otázke: Čo je viac? Zdravý rozum alebo náboženská viera?

Viac je náboženská viera,ktorá mi dáva rozum 🙂

No, vidíš, a máš už odpoveď. Aké je to jednoduché, však.

...že suverenita... traja aktivisti dokážu zablokovať štátnu hranicu.

Zaujímavé, že vyslovené obmedzenie suverenity vatikánskou zmluvou vám nevadilo, tak prečo sa čudujete niekomu inému, ktorému v záujme ekonomického rastu nevadí isté obmedzenie, ja by som ešte radikálnejšie obmedzil suverenity štátov v EU, totiž mačkopes v doterajšej podobe nemá žiadnu šancu na prežitie. Ve´d kto chce môže vystúpiť a to by bolo aj najlepšie riešenie, bola hovadina brať všetkých.......

Utópia nazývaná Európska únia, alebo ako utopiť národné štáty
Zdroj: Dr. Vladimír Šotter, Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Dátum: 10.9.2012

Obzvlášť hlasité výhrady voči Európskej únii všeobecne a proti spoločnej mene zvlášť, nie sú výsledkom neracionálnych kalkulácií, ale plynú nie len z obáv o stratu štátnej suverenity, ale najmä z nelichotivých ekonomických výsledkov, prinášajúcich trvalé zvyšovanie cien, vysokú nezamestnanosť, sociálne neistoty, choroby, ktoré sme si mysleli, že zanikli, zlodejstvo, vraždy, a s tým spojenú závisť, nenávisť a zlobu, s ktorou sa dennodenne stretávame, najmä na Slovensku. Pomerne často sa objavuje podráždenosť voči reštriktívnym opatreniam a reguláciám, ktoré až otravným a ponižujúcim spôsobom ukladá bruselská byrokracia jednotlivým národom.

Je nepopierateľným faktom, že tisíce úradníkov štedro platených Európou (rozumej nami občanmi podivného spolku EU) a neodvádzajúcich žiadne dane sa snažia vymýšľať stále nové, úplne zbytočne zaťažujúce predpisy a príkazy týkajúce sa napríklad uhoriek, džemov, vín, bryndze, alebo mrkvy, čo vyvoláva podnet, že by vlastne nebola žiadna škoda sa ich z veľkej časti zbaviť a tiež, že ide v ich prípade o ľudí s totalitnou mentalitou, ktorí snívajú o tom, žeby všetko - keď nie už vo svete, tak v EU - malo byť rovnaké, žeby sa mala odstrániť všetka, v dejinách sa objavujúca rôznorodosť.

Odpor voči tejto tendencii je pochopiteľný a zaslúži si podporu

Ako je to s tou suverenitou? Je zbytočné tvrdiť, že sa proces európskeho zjednocovania štátnej suverenity vôbec nedotýka. Suverenita je postupne okrajovaná a bude jej stále viac a viac ubúdať. Mimochodom to spomenul aj prezident SR Gašparovič na sobotňajších oslavách Dňa ústavy. Je potrebné si uvedomiť, že suverenita nespočíva v tom, že by štát mohol nebrať do úvahy existenciu, záujmy a ašpirácie iných štátov. Týmto spôsobom nie sú suverénne ani Spojené štáty americké. Štát stráca svoju suverenitu vtedy, ak existuje mechanizmus, na základe ktorého majú iné štáty právo robiť rozhodnutia v jeho mene alebo ho nemusia žiadať o súhlas.

Republiky, ktoré kedysi tvorili súčasť sovietskeho bloku, tiež neboli suverénne, pretože ústredná moc mohla v dôležitých veciach robiť rozhodnutia sama a periférne štáty, formálne nezávislé, nimi boli viazané. Keď sú v Európskej únii v rôznych závažných záležitostiach prijímané rozhodnutia väčšinou hlasov členov, bez práva veta, štáty svoju suverenitu strácajú, pretože sú nútené toto rozhodnutie uvádzať do života, a to aj proti vlastnej vôli. Niekto by mohol namietať, že v prípade Európskej únie sa veci majú inak ako v prípade sovietskeho bloku, pretože sa členské štáty rozhodli vstúpiť do spoločenstva suverénne, z čoho možno vyvodiť, že sa svojej suverenity zriekli dobrovoľne, ale nemožno tvrdiť, že ju jednoducho nestratili. Suverenita nie je narušená tam, kde funguje právo veta.

Preto často sa stretávame s názorom: chcú nás zbaviť našej suverenity a zlikvidovať našu národnú identitu. To je argument vôbec nie prehnaný. Nie je pravdou, že odlišné etnické spoločenstvá - rasy alebo národy - môžu vymrieť len následkom fyzickej likvidácie spôsobenej nepriateľmi alebo na základe toho, že nie sú kultúrne natoľko silné, aby dokázali čeliť odlišnej civilizácii, takže sú nakoniec pohltené cudzími národmi. Dnes sa už nikde nevyskytujú Chetiti, Vizigóti, Prusi, Aztékovia, Samojedi a nespočetné ďalšie národné entity.

Nedávne dejiny poznajú pojem sovietizácia (v skutočnosti porušťovanie), násilím vnucované národom ZSSR, ktoré bolo oveľa efektívnejšie ako cárska politika, zámerne a zásadne sledovalo: likvidáciu neruských kultúr, cieľavedomé rozpustenie malých národov v ruskej mase, likvidáciu jazykov. Nepripadá vám podobnosť s Európskou úniou? Síce nepoužíva sa násilie vojenské (zatiaľ), ale ekonomické zamerané na likvidáciu národných odlišnosti, národ môže prestať existovať aj vtedy, ak sa z vlastnej vôle rozhodne prestúpiť do inej národnej "kolónky" - európskej.

Žiadnemu z pevne zakorenených a kultúrne aktívnych národov Európy - Nemcom, Poliakom rovnako ako Francúzom - nič také nehrozí. Ale čo menšie a malé národy? Odpor a vzdor proti kultúrnej asimilácii môže byť koniec koncov účinný práve tam, kde pôsobí mimoriadne silný tlak. My Slováci taký tlak nevyvíjame a ani politická reprezentácia nie. Opak je pravdou. Utekáme do náručia EU o zlom krky, aj keď nie vždy si to situácia vyžaduje.

Prežili Islanďania, chudobní rybári utláčaní po roky dánskou šľachtou, prežili Baskovia, ktorí nikdy nemali vlastný štát, prežili dokonca Katalánci, žijú Bretónci aj Welšania.

Ideu suverenity spájame s národným štátom. Slováci získali v novodobých dejinách štátnosť dvakrát. Málo kedy, alebo vôbec sa takáto možnosť opakuje. My sme to šťastie mali. Iné národy si obeťami a krvou vydobyli štátnosť, alebo v boji prehrali a postupne zanikli. Slováci akoby darom, bez krvi a obetí žijú vo svojom štáte. Na strane druhej asi neexistuje ani jeden národ, ktorý by si svoj vlastný štát tak nevážil ako niektorí Slováci, a nie je ich málo.

V roku 1993 sme si upevnili svoju národnú štátnosť demokratickým spôsobom spolu s Ukrajincami, Chorvátmi, Slovincami a ďalšími, pracujú na nej aj Palestínčania. Národy môžu miznúť z mapy, ale môžu tiež vznikať nové. Čím viac silnie pohyb smerujúci k zjednoteniu Európy, tým lepšie sa darí národným pohybom a vzopretiam voči strate štátnosti (suverenite).

Migrácia

Nemožno od európskych štátov žiadať, aby dovoľovali trvale sa usídliť na ich území každému, komu sa zachce. Je pravda, že migrácia a etnické miešanie prebiehali od počiatku dejín. V našej dobe zmenili situáciu prinajmenšom tri okolnosti. Skôr trvala migrácia celé roky, dnes sa presun z jedného konca sveta na druhý dá zariadiť takmer bleskovo. Po druhé imigranti využívajú služby štátu, na ktorého územie prichádzajú, a nie je možné ich nechať zomrieť hladom - ale žiadna krajina nemá neobmedzené zásoby. Po tretie tu sú čisto demografické ohľady, záležitosť samotnej hustoty osídlenia. Je pravda, že etnická rôznorodosť je zdrojom kultúrneho bohatstva. Ale je tiež zdrojom nevyhnutných konfliktov.

Konflikty vyplývajú aj zo schopnosti, či neschopnosti asimilácie v novej krajine. Ak sa Slováci usadzujú napr. v Nemecku alebo Spojených štátoch, dá sa očakávať, že sa ich deti ponemčia alebo poameričtia, pretože ide v podstate stále o tú istú civilizáciu. Inak je tomu v prípade Turkov, ktorí tvoria napríklad v Nemecku, či Francúzsku enklávy odlišnej kultúry.

Sovietska vláda sa v minulosti pokúsila osídliť Estónsko a Lotyšsko Rusmi, aj keď nie s rovnako jednoznačným výsledkom. Estónci dnes vyžadujú, aby Rusi žijúci na ich území preukázali znalosť estónčiny, ak chcú získať tamojšie občianstvo. Rusi tvrdia, že to ich uráža, pretože ide o potláčanie občianskych práv. Na tejto minimálnej požiadavke estónskej strany však nie je nič neprimerané. Cudzinci, ktorí sa usadia v Anglicku, nikto nemusí prehovárať, aby sa učili po anglicky, ak sa chcú stať občanmi - každý z nich vie, že je to nevyhnutnosť.

Kam siaha Európa

Z novodobých pokusov zjednotiť Európu bičom - napoleonským, hitlerovským alebo moskovským nám oprávnene naskakuje husia koža pri zjednocovaní v EU, najmä ak to sprevádzajú hospodárske neúspechy a príliš kolísava budúcnosť eura. Európska únia každým krokom, zo dňa na deň v nás vyvoláva nedôveru, aj keď ešte zotrváva aká taká národná identita.

Európska administratíva (pod nemeckým komandovaním) buduje vedľa národných identít pochybnú identitu európsku. Existuje vôbec taká identita? Existuje identita ázijská, či americká? A ak neexistuje, treba si ju priať? Môže vzniknúť niečo také ako európsky patriotizmus? A vari existuje patriotizmus ázijský? A vôbec existuje nevyhnutnosť utiekať sa k takýmto nepotrebným nezmyslom? Európa má dosť iných a závažnejších problémov, v niektorých prípadoch až existenčných.

Snaha o zjednotenie na základe akéhosi európanstva vyúsťujúceho do európskeho superštátu je výrazom nepokoja, niekedy zúfalstva, výrazom umelo vytvoreného velikášstva. Európa ako geografický útvar nemôže byť úplne evidentne základom pre akúkoľvek ideu zjednocovania do jedného superštátu. Európa ako kontinent je tak rôznorodá (národmi, hospodárskou úrovňou, životnou úrovňou, kultúrnou rôznorodosťou, históriou jednotlivých národov a štátov, náboženstvami, atď.), že už len zapodievanie sa touto myšlienkou je strata času. A kde sú východné hranice Európy? Pri Urale, či medzi Čiernou nad Tisou a Užhorodom? Prečo má byť Turecko súčasťou EU, keď jeho časť je v Ázii. Podobne je to aj s Ruskom. Neexistuje na to jednoznačná odpoveď, pretože iné sú kritéria geografické a iné politické. A to ešte neberieme do úvahy iné záujmy.

Zatiaľ v tejto dobe hlas náboženský nie je taký hlučný, ale pri zjednocovaní je to len otázkou času. Keď napríklad vymedzíme priestor Európy hranicami západného kresťanstva, vylúčime z Európy Rusko, Srbsko, Rumunsko, Albánsko, Grécko a Bosnu.

Niektorí tvrdia, že v Európe existujú staroveké korene, z ktorých sa mala rozvinúť európska kultúra: židovská, grécka, latinská. Ale určiť, kde tieto hranice boli nepretržite živé alebo sú živé aj naďalej, nie je ľahké. Prečo by sme vlastne mali židovstvo, v ktorého lone sa zrodilo kresťanstvo, považovať za európsku záležitosť, keď geograficky ani jazykovo do Európy nepatrilo a bolo na základe mimoriadnych historických udalostí prekryté kresťanstvom? A prečo by malo mať korene kresťanské, keď Európa bola obývaná civilizáciou dávno predtým než vzniklo kresťanstvo?

A kto z nás by sa pritom dnes odvážil tvrdiť, že Židia, ktorí kresťanstvo nikdy neprijali, ale ovplyvnili dejiny európskej kultúry tak mimoriadnym a účinným spôsobom, do tejto kultúry nepatria? A nie je časťou tejto kultúry aj to, čo je nekresťanské, teda význačné obdobie osvietenstva, význačné súčasti socialistických a liberálnych hnutí, do značnej miery aj slobodomurárstvo? Nepatrí preto do Európy Voltaire, Spinoza, Hobbes, Kant, Diderot, Sartre a s nimi desiatky najvýznačnejších spisovateľov a mysliteľov, ktorí boli ku kresťanstvu buď ľahostajní, mali voči nemu averziu, alebo boli dokonca cirkvou odsúdení? Niekto môže tvrdiť, že všetci títo ľudia boli kresťanmi neuvedomelo, v hĺbke svojho ducha. Ale to by sa muselo dokázať.

Prečo sa vôbec vnucuje požiadavka, aby Európa bola kresťanská? Kresťanstvo, hoci je značne oslabené, však existuje a nie je v Európe prenasledované. Zrejme teda ide o to, ho vnútiť silou zákona do teokratického usporiadania a vytvoriť z neho vynútiteľnú štátnu ideológiu, presnejšie povedané ani nie tak z kresťanstva, ale z rímskeho katolicizmu.

Hlásajte svoje kresťanské posolstvo, ale vo svojich príbytkoch, plaťte si svojich kňazov z vlastných vreciek, a ak sa nedostavia vám výsledky, potom obviňujte iba seba a nehádžte to na diabla a jeho úklady.

Vnucovať, žeby každý jednotlivý Európan mal byť kresťanom, alebo že ten, kto nie je kresťan do Európy nepatrí a že národovcom a vlastencom môže byť len príslušník cirkví, pričom svetskí humanista (ateista, agnostik, voľnomyšlienkar) je stelesnené zlo, je nezmyselné, hlúpe, arogantné.

Kresťanská viera často bola zdrojom hrôz, prenasledovaní a násilia, ktoré sprevádzali Európu. Osvietenci, svetskí humanisti boli a sú základom veľkých intelektuálnych, umeleckých a morálnych výdobytkov nášho kontinentu. A je na mieste týmto osobnostiam vzdať hold, tak ako aj tým veriacim, ktorí mierovo budovali Európu a jej kultúru.

Lídri Európy, či sa im to páči, alebo nie musia uznať rozmanitosť ako osobitnú hodnotu európskeho života. Ak hovoríme teda o európskej civilizácii, ponechajme teraz bokom územné kritériá, má to byť územie, kde sú zaistené občianske slobody a kde fungujú dobre zakorenené demokratické inštitúcie pri hospodárskom raste. Už to samo je veľa, ale nie je to všetko. Existujú aj kritériá kultúrnej povahy, ktoré sú príliš ťažko podchyteľné, než aby ich išlo prakticky vymáhať.

Aké existujú kritéria pre uchádzanie sa o členstvo v únii, tak, aby spomínaný civilizačný základ bol stále prítomný? Medzi akými osobnosťami hľadať civilizačné základy? Samozrejme nie len tak, že sa budeme vychvaľovať a donekonečna opakovať, akých že sme to mali znamenitých predkov v Aténach, Ríme alebo Jeruzaleme. Ale kto sú oni predkovia? Sokrates - alebo skôr tí, ktorí ho odsúdili na smrť za bezbožnosť? Veľkí rímski cisári ako Augustus alebo Marcus Aurelius - alebo skôr Caligula, Nero a Tiberius? Či veľkí a úctyhodní svätci cirkvi - alebo skôr tí z pápežov, ktorí organizovali krížové výpravy, alebo tance kurtizán vo Vatikáne?

Dejiny Európy boli chvályhodné iba občas. Európska civilizácia splodila totalitarizmus dvadsiateho storočia: hitlerizmus, komunizmus, fašizmus. A nešlo len o šialené fantasmagórie niekoľkých fanatikov, ale o silné, sebavedomé, dobre zorganizované masové hnutia so silným ideologickým zázemím. Naše dedičstvo oplýva mimoriadnymi dielami, ale aj monštróznymi nehanebnosťami a zločinmi; tie prvé sú predovšetkým dielom vynikajúcich jednotlivcov, tie druhé skôr dielom masových otrasov.

Európa súčasnosti je svätyňou peňazí - poisťovní, búrz, bánk, kde v porovnaní s Áziou, Afrikou, Južnou Amerikou zatiaľ funguje uspokojovanie materiálnych potrieb. Dokedy? Miestom, kde navyše deklaratívne existuje sloboda slova a zákonnosť a teda úžasné vynálezy, bez ktorých by život bol neznesiteľný. Žiaľ a to podčiarkujem v mnohých prípadoch len deklaratívne. Radšej nešírme klamstvá, nepestujme zlodejinu, hanebnosti a zlá, nech nám život prináša veci pozitívne, životodarné a veselé. Umelé zlepovanie Európskej únie na základe nejakej európskej ideológie alebo filozofie nám je a bude k ničomu.

Prevzaté z: odkaz

Znova sa stretli starý známi diskutéri, tak poďme na to:
ˇUniu zakladali Nemci a Francúzi, teda tí hlavní a prečo?
1)Nemecko je najexportnejšia krajina v Europe a pri tom toho z vonku moc nenakúpia, takmer všetko si vedia vyrobiť sami a teda vyvážajú neporovnateľne viac, ako dovážajú.Takýto obrovský vývoz má aj svoje nevýhody.Mena sa veľmi rýchlo revalvuje, teda rastie jej hodnota a to potom zpätne brzdí vývoz. Nemec vyrobí auto v nemecku za tie isté marky, ale kdže marka rastie na hodnote následkom vysokého vývozu, Slovák napríklad si takéto auto kupuje stále drahšie a drahšie, až je tak drahé, že si ho nemôže dovoliť. Preto sa založila únia, do ktorej boli zobraté schválne a najprv chudobné štáty, ab sa tieto financie z nadbytočného exportu rozložili aj na chudobné štáty a Nemci vyvážajú, až sa zelenajú hory a už im nehrozí revalvácia v takom rozsahu. Samozrejme, že časť z týchto peňazí rozdávajú chudobným štátom vo forme europskzch grantov, ale chamtivosť je veliká a dávajú málo a preto ten systém, ktorý vymysleli je iba čiastočný a hrozí únii zánik. Zánik iba hrozí, aby ratingové spoločnosti držali nízke kurzy, aby sa ešte aj na tom zarobilo a aby sa nezvýšila hodnota eura a znevýhodli by sa export.. Preto zánik únie musí nad nami zudanlivo visieť, kvôli ratingom, ale keď príde skutočne zle, pustia žilu viacej a zas bude všetko v poriadku, teda naoko, stále sa musí byť kvôli ratingovým spolčnostiam nad priepasťou. Preto Nemci nikdy nedovlia Grécku odísť, aj ke)d Nemci majú dôchodky okolo 750€ a Gréci okolo 1 500 €. Gréci sú prví, čo chcú z toho vyťažiť a zatiaľ sa im to darí. Napriek tomu museli aj Nemci pohrotiž a vážne a vtedy vybrali Gréci z bánk svoje úspory.To bolo prvé vážne bu-bu.
2.Tvrdosť meny - tá je v Nemecku najmäkšia, lebo v´únii sú štáty, ako napríklad Slovensko, kde chleba a iné tovary sú približne tak drahé, ako v Nemecku, ale v nemecku sa zarába najmenej tri krát viac. Teda Slovák má trikrát tvrdšiu menu, ako Nemec. Z výplaty si kúpi trikrát menej,
3. Tvrdosť meny vplýva na produktivitu práce. Na Slovensku sú nízke mzdy, ale autá, ktoré sa vyrábajú a predávajú na Slovensku sa predávajú za ceny ako nemecké. Ak teda na Slovensku je trikrát nižšia mzda, malo sa to prejaviť na cene auta aspom 20%, alež cena je tá istá, je rozdiel v produktivite čistý zisk a preto francúzi majú nezamestnaných, ale autá sa vyrábajú na Slovensku a predávajú sa vo francúzku za cenu, ako keby sa vyrábali tam.
A čo z toho má Slovensko iba výhody.Pozrite sa do štátov, kde plakali za suverenitou, málokto má väčší export, ako je na Slovensku. znížená je nezamestnanosť, vyššie odvody do štátu, atď... Slovenskí podnikatelia tiež povedali, aby im dali tie isté úľavy ako cudzím a tiež by rozbehli výrobu podobne. Ja si myslím, že nie, lebo by nedokázali vytvoriť takú pracovnú disciplínu a také vyťaženie pracovnej sily, že by dosiahly zisky, ako zahraničné firmy.
Suverenita štátu v tomto prípade by zmenšila podstatne prísun kapitálu zo zahraničia a ekonomika by bola poodstatne slabšia, viď ostatné V4. Klaus povedal, svoji menu si nedáme, ale tým špinavo klamal ľuďom, ako pri kuponovej privatizácii. Suverenita štátu je dobrá pre politikov, aby už nad nimi nebolo nikoho a mohli si zo štátnym rozpočtom robiť, čo chcú. Pre obyčajného občana znamená únia akúsi záruku, že nad štátnym rozpočtom ešte niekto je a niekto to kontroluje. Teda suverenita by bola nevýhodná pre nepoctivých politikov, aby viac kradli, ale výhodná pre občanov a štát, kvôli vyššiemu dozoru nad financiami a teda väčšiemu šetreniu. Ak by nebolo Klausa a nebola kuponová privatizácia a rozbehnuté fabriky by sa predali už vtedy, mohol by tu byť zahraničný kapitál oveľa skorej, ako dnes a tým mohla byť aj životná úroveň vyššie tiež ovewľa skorej. Od samého začiatku po 89 roku boli češi oveľa racinálnejší vo finančnej politike a ihneď predpokladali rozdelenie štátu a pripravovali si pôdu na veľký balík z rozdelenia a Mečiar už iba vošiel do klietky, ktorá zaklapla. Na Slovensku to dodnes nikoho nenapadlo a tak sa v niektorých ekonomických časopisoch objavila soma oklo 470 milárd korún. Podľa mňa je aj toto podhodnotené, lebo ak si pamätáte, Klaus ešte po roku 2 000 vyhlasoval vyrovnaný schodok rozpočtu a nezamestnanosž 2%, Teda Desať rokov bola dopované česká ekonomika z rozdelenia. Dne sa však ukázalo, že táto chamtivosť im urobila medvdiu službu, Slováci sa dostali na dno a museli siahnúť na rezervy, teda urobiť poriadok v štátnych financiách už vtedy a dôsledok prijaté euro. Čechov táto reforma ešte len čaká a čím viac to budú oddiaľovať, tým viacej sa bude prehlbovať zadĺženie štátu a je možné, že to za nich nezaplatia ani ich vnuci. Pokiaľ Slovensko nemalo automobilky, bola česká ekonomika neprovnateľne výkonnejšia, ako dnes. Ona aj je ešte aj dne o niečo výkonnejšia, ale keby boli Češi urbili to, čo Slováci v tom čase, bola by česá ekonomka najmenej na úrovni rakúšanov. A takto česi pre pár milárd prepásli ekonomický rast a pomohli slovákom postavť sa na europske nohy už pre desiatimi rokmi.A ešte raz nakoniec zdúrazním, suverenita štátuje dobrá pre špinavých politikov, lebo tým ľahko oklamú ľudí, ale ak sa rozumný občan nepozerá na suverenitu, ale na to, že tak malý štát sa zaradil do veľkej ekonomiky, ptpom je suverenira nezmysel, akokoľvek by nás niektorí politici k tomu nabádali, naopak takýchto politikov si treba zapamätať.

Re: elemír

A začal si tak dobré...záver katastrofický. Nesúhlasím.

Romanov mám taký dojem, že my dva by sme si vedeli na túto tématiku dosť vášnivo podiskutovať. A ešte niečo, Európu si vybral samotný Boh už počas rímskej ríše.Ja osobne nevylučujem, že aj samotný Ježiš mohol byť v Ríme, pred tým, než začal účinkovať.200 000 armáda turkov neporazila niekoľkodesiatok tisícových viedenských žoldnierov. Z tejto invázie, akoby už aj samotné nebo dostalo strach a pre istotu pred tým vyviezlo kresťanstvo do Ameriky. Keď sa podarilo Europu uchrániť, zostalo kresťanstvo v Amerike take, ake je dodnes. Akoby to nebo potom viacej nezaujímalo. Keď vysielal Ježiš 72 učeníkov, tak im prikázal, aby do Ázie nešli. A nakoniec v samotnej apokalypse, žena odetá (neviem teraz presne v čom) má nad hlavou dvanásť hviezd a pod nohami mesiac. Katolíci si myslia, že to je Panna Mária, ale dvanásť hviezd na oblohe je modrá Europska zástava a pod nohami mesiac to sú moslimské krajiny sever Afriky a Malá ázia. To je samozrejme iba môj výklad. Jozef z Arimatie, ktorý pochoval Ježiša, dávno pred tým obchodoval s Anglickom a údajne tam odniesol aj grál. V stredoveku sa diali v jednom kláštore podorzivé veci, kde mal byť tento grál uložený, pretože nie iba veriaci mali záujem nájsť tento kalich z poslednej večere. Za zvláštnych okolností tam zahynulo mnoho mníchov tohoto kláštora.Údajne sa dostal do nesprávnych rúk a Anglicko bolo potrestané odlúčením od Ríma.
To je samozrejme skôr námet na dobrý film, ak to už nie je sfilmované, ale pozícia Europy na zemeguli je tiež pomerne dobre situovaná, čo sa týka klimatizácie. Dokonca ešte aj pri oteplovaní zemegule sa vypne Golfský prúd, aby sa menej prehrievala. Takže mi Európani máme toho od Boha dosť, je len otázka, čo my za to Bohu ?

Ešte k tomu jedna poznámočka. Anglicko cez druhú svetovú vojnu patrilo do Ameriky, takže niečo v tomto smere ešte stále pretrváva a akoby hranica medzi Eurpou a Amerikou, podľa neba, bola až v prielive medzi Anglickom a Europou. Akoby to bol symbol, že Europa sa v II.sv.vojne neoslobodila sama, Oslobodilo ju Anglicko s Amerikou aj tým, že dodali rusom zbrane a možno aj peniaze

Tupé kopírovanie siahodlhých článkov, neschopnosť pochopiť čo diskusia je, no netreba ďalší komentár...........tuposť, tuposť.....

Dúfam, že toto DF nie je iba pre tých, čo nie sú schopní dať dokopy viac ako tri vety a tiež si treba dať pozor, aby sme nepovažovli veci za tupé, ak sú nad naše pochopenie. Také diskusie typu, že :" Ja nie som idiot, to ty si idiot", a opakuje sa to po sebe osem razy, mňa nezujímajú. V poslednej dobe sa predsa len trošku zdvihla úroveň a začalo ma to aj baviť, ale také veci sú naozaj nepríjemné, aj keď by to napísal 11 ročný chlapec a podobných diskutujúcich je tu väčšina. Je to presne, ako všetko u nás na Slovensku, akonáhle by začala trčať niekomu hlava z davu, treba jo odťať, aby nezáclaňala tu moju, čo tiež trčí.