Čo je svätá spoveď alebo inak nazývaná aj sviatosť zmierenia.

VYZNANIE HRIECHOV

1455 Vyznanie hriechov(1424) (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil;(1734) berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť.

1456 Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, „aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy,(1855) ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté a spáchané iba proti dvom posledným prikázaniam Desatora, ktoré niekedy väčšmi rania dušu a sú nebezpečnejšie ako tie, ktoré sa páchajú zjavne“.
„Keď sa veriaci v Krista snažia vyznať všetky hriechy, na ktoré sa rozpamätajú, bezpochyby predkladajú všetky Božiemu milosrdenstvu na odpustenie.(1505) Tí však, čo robia ináč a vedome niektoré zamlčujú, nepredkladajú Božej dobrote nič na odpustenie prostredníctvom kňaza. ,Lebo ak sa chorý hanbí odkryť lekárovi ranu, medicína nelieči, čo nepozná.‘“

1457 Podľa prikázania Cirkvi „každý veriaci,(2042) keď dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka“. Kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť,(1385) prv ako by prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa. Deti majú pristúpiť k sviatosti pokánia skôr, ako pristúpia k prvému svätému prijímaniu.

1458 Hoci spoveď z každodenných previnení (zo všedných hriechov) nie je striktne potrebná, Cirkev ju veľmi odporúča. Veď pravidelná spoveď z našich všedných hriechov nám pomáha formovať si svedomie,(1783) bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa vyliečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha. Keď touto sviatosťou častejšie prijímame dar Otcovho milosrdenstva, pobáda nás to, aby sme boli milosrdní ako on:
„Kto vyznáva svoje hriechy a obviňuje sa zo svojich hriechov, už spolupracuje s Bohom. Boh ťa obviňuje z tvojich hriechov; ak sa obviňuješ aj ty, pridávaš sa k Bohu. Človek a hriešnik sú akoby dve skutočnosti. Keď počuješ ,človek‘, urobil [ho] Boh, keď počuješ ,hriešnik‘, urobil [ho] sám človek. Znič, čo si urobil ty, aby Boh spasil to, čo urobil on… Keď sa ti začína nepáčiť, čo si urobil, vtedy sa začínajú tvoje dobré skutky, lebo sa obviňuješ zo svojich zlých skutkov. Začiatkom dobrých skutkov je vyznanie zlých skutkov.(2468) Konáš pravdu a prichádzaš na Svet

zdroj: odkaz

Tí čo pochopili aké neuveriteľné milosti udeľuje Boh cez svojho služobníka kňaza v spovedelnici kajúcnikovi /tomu čo sa spovedá/ ten bude chodiť na spoveď nie 1x ročne, ale minimálne 1x mesačne. Niet na svete človeka,ktorý by nepotreboval mesačnú spoveď. Aj Panna Mária odporúča svojím deťom - mesačnú spoveď, zúčastňovať sa svätej omše a príjmať Eucharistiu /ľudovo ísť na oplátku/. Rovnako pochopiť čo sa deje, keď kňaz premieňa hostiu (tá oplátka) a aké milosti Boh udeľuje tým, ktorý právoplatne príjmajú sv. príjmanie resp. Eucharstiu resp. hostiu resp. (ľudovo oplátku) tak by chodil do kostola nielen nedeľami ale aj hocikedy a čo najčastejšie. To čo neurobíme tu na Zemi, až stratíme čas a nevyužijeme to čo nám Boh tu ponúka, na druhom svete už neurobím nič.

3,.....Spoveď /ušná/sa začala praktizovať až od 11-12 storočia postupne. Je to tiež odklon od biblických rád. A tak poukazovať,koľkokrát by sme mali ísť na spoveď je priam smiešne. Spoveď je spontánna reakcia previnilca,hriešnika,a nedá sa to presne načasovať a nie ešte to i rátať,počítať .Spovedáme sa iba Bohu. "Bože odpusť nám naše viny...."

Spoveď je biblická, kto pozná Bibliu vie. A inak to dobre a jednoducho vysvetľuje kňaz Kuffa. Stojí za to vypočuť si.

odkaz

Nie je biblická.

Sviatosť zmierenia

"Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20; 22-23)

„Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia." (2kor 5, 18)

Sviatosť zmierenia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť pokánia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť zmierenia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Ján 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané". Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.



Účinky sviatosti zmierenia

1. Odpustenie hriechov

2. Odpustenie večného trestu

3. Uvedenie do stavu Božej milosti - milosť posväcujúca

4. Zmierenie s Bohom a Cirkvou

5. Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí
odkaz

Načo to sem všetko kopíruješ, keď aj tak to nikto nečíta.