Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Čo je najodpornejšie v EÚ?

20
reakcií
510
prečítaní
Tému 16. februára 2019, 13:29 založil ranexil.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 13:29 avatar
Dávam úvodný príspevok.
Nič sa v odpornosti ti nevyrovná nemeckej káve. Podľa mňa. Obzvlášť káva z automatu Dalmayer je extrémne hnusná. Čosi jak Nestlé.
Nie. Ja nemám žiadnu predajňu z kávou, nemám nič z nejakej kontra produkcie.
Ak viete o čomsi odporné jedinom, než je nemecká káva. Téma je vaša


2.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 13:34 avatar
A admin, čo si to dorobili s DF?
Založim tému, vyhodí ma to k opätovnému prihla
seniu.
A ku vám ľudia z df, tiež máte problém cez telefón?
Preto sa ospravedlňujem za Google. Tá obluda si napíše čo chce. Takže ak vidíte chyby, nie sú moje, ale Satanove.


3.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 13:46 avatar
Ešte sa mi zdá už na pohľad odporný Mistrik, ale aj Harabin.
Prezident je reprezentant štátu.
Takže by mal aj vyzerať. ..že pubertiaci?


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 13:46 avatar
ranexil je to spôsobené prehliadačom a nastavením hesla .

K tej káve .

V Nemecku som robil dlhé roky kde som poskytoval služby v lesníctve a poľovníctve ako i fotografické služby .

Nemám znalosť že by Nemci produkovali nejakú kávu.
Pravdou je , že na nemeckom trhu je celá škála mnoho druhov odrôd káv .
Nechýbajú tie najlepšie na svete .
Dallmayr Prodomo patrí k tým najlepším na svete

Divoko rastúca v pralese

V káve Dallmayr Prodomo sa snúbia vyberané odrody kávy z vysokohorských oblastí Ázie, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky a vytvárajú jemne vyváženú zmes špičkovej kvality.

Kvalita Pure Arabica

Umenie spočíva v snahe dosiahnuť napriek rozdielnym výnosom z úrody vždy rovnaký chuťový profil, ktorý tak zbožňujú milovníci kávy Dallmayr Prodomo. Zostávame verní našim vysokým nárokom: 100 % kvalitná arabika.


5.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 13:58 avatar
Ja tiež viem, čo hovorí Dallmayr o svojej káve. Je to hnus.
Pretože asi Nemci nevedia o popradskej káve, či káve z Talianska.
Raz som v Taliansku a potom v Nemecku.
A tak na striedačku.
Vidím nápis Lavazza , či Segafredo v. Nemecku. Kúpim si kávu, skoro za 3 eura a nakoniec ju nedopijem.
Oni sú schopní skurviť aj taliansku kávu.
V Taliansku si kúpim kávu z automatu za 50 centov a oblizujem pohár.
A Dallmayr? Hehe. To je hovno.


15.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 19:41 avatar
Ľudia, ja som dal tému o tom, čo stojí za hovno v EU.
Osvietený, ty si sociopat, ktorého tiež v EU neznášam a preto na toto fórum nechodím.
Skurviť všetko, to je tvoj účel?


17.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 19:51 avatar
Už toľko neznášaj lebo sa na sliepku premeníš a začneš kvôkať . Buď rád že takému chujovi vôbec niekto auto zveril a neplač nad kávou . Buď rád že ti niekto vôbec dá nejaké drobné toč kolieskom šti do flašiek a dávaj si pozor .A hlavne makaj .


21.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 19:59 avatar
Nik mi peniaze nedáva.
Zarábam si ich sám. To len na upresnenie.


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 14:04 avatar
Nie Popradskú . Musíš použiť názov toho mesta podľa toho kto ho vybudoval pred nedávnom sa volal Poprad Deutschendorf.

Samozrejme , že každá káva nemusí chutiť každému .

Moja rada je nekupuj si veci ktoré ti nechutia .


9.
označiť príspevok

Kasafran
   16. 2. 2019, 18:18 avatar
(6) Ožiarený,
si skutočne profesionálnym dezinformátorom, ale na veľmi úbohej úrovni. Vedz, že v roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí - z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré následne splynuli pod názvom Poprad...
Až neskôr, po ďalšej postupnej nemeckej kolonizácii, dostal názov Popradzaza (Saský Poprad); a až v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie Deutschendorf, ktoré sa používalo až do 17. storočia. No a odvtedy je Poprad stále slovenským Popradom - bez Kiskom plánovanej vojenskej základne NATO...!


10.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 18:30 avatar
Kasafran nemeckí kolonizatori dúfam boli čistej slavänskej rasy ??? Dúfam že sa nám sem neprimiešala nejaká germánska krv do toho arijského blaha    

Nemecké obyvateľstvo v Bratislave do 19. storočia:

Západné Slovensko vzhľadom na svoju geografickú polohu malo vždy blízke kontakty s nemeckými krajinami. Územie okolo rieky Moravy bolo od 10. storočia priesečníkom maďarskej, slovanskej a nemeckej jazykovej oblasti. Bratislava so svojím okolím bola miestom stretávania sa slovienskeho ľudu s obyvateľmi Východnej marky – súčasné Horné a Dolné Rakúsko.

Počas celého 11. a 12. storočia nemeckí panovníci organizovali vojenské výpravy so zámerom ovládnuť uhorskú krajinu, a bratislavský hrad bol často cieľom týchto útokov.11

Za vlády Bela III. roku 1189 sa v meste dlhší čas zdržiaval nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý tu získaval bojovníkov do tretej križiackej výpravy. Jej tábor bol na území dnešnej Petržalky. V listine z roku 1211, v ktorej pápež Honorius III. povolil presťahovanie prepoštského kostola do Podhradia, sa spomínalo Podhradie ako burgum. Pomenovanie sa vzťahovalo na osadu kupcov, ktorí mali oproti poddanskému obyvateľstvu isté výsady a boli osobne slobodní. Toto podporuje predpoklad, že sa jedná o nemeckých osadníkov.

Kontakty s nemeckým etnikom sa zintenzívnili v 13. storočí, kedy sem prichádzali veľké skupiny osadníkov. Tak, ako v celom Uhorsku po ničivom tatárskom plienení v roku 1241, Belo IV. pozýval do krajiny hostí – hospites.

Hostia boli v stredovekom Uhorsku zvláštnou kategóriou obyvateľstva. V textoch uhorských prameňov sa o hosťoch na jednej strane hovorí ako o hospitoch, ktorí so sebou priniesli rozličné jazyky a zvyklosti, rozličné náuky a zbrane, teda o osobách vznešeného pôvodu, rytieroch, a na strane druhej sa uvádzali i chudobní hostia kladení na úroveň sluhov.12 No napriek tomu je možné hneď od začiatku nájsť jeden spoločný znak spájajúci rôzne kategórie hostí, ktorým sa vyznačovala táto nová utvárajúca sa sociálna kategória. Týmto znakom bol nárok, resp. výsada žiť podľa osobitného práva, práva hosťov – ius hospitum – odlišujúceho sa od vtedajšieho v Uhorsku uplatňovaného domáceho zvykového práva.13

Kráľ udeľoval hosťom kolektívne výsady, ktoré zasadili ich právnym a hospodárskym zvyklostiam pevný rámec a položili základ ich ďalšieho vývoja smerom k vytvoreniu mesta ako samosprávnej hospodársko-sociálnej jednotky. V 13. storočí však nebolo možné hovoriť o nejakom mestskom práve. Privilégiá v 13. storočí boli adresované hosťom a nie mestám. Keď kráľ udeľoval privilégiá hosťom nejakej lokality, nemohol predpokladať, či sa daná lokalita vyvinie na mesto. Nie všetky sa i v skutočnosti na mesto vyvinuli – ako napríklad Seňa, Dobrá Niva, Babiná, Hybe a iné.14

Vplyv nemeckých kolonistov je možné sledovať v mnohých aspektoch ekonomicko-hospodárskeho charakteru, na urbanistickom vývoji mesta, na rýchlom rozvoji remesiel, či na viacerých administratívno-právnych normách.

Veľký význam pre hospodársky rozkvet Bratislavy malo už od najstarších čias vinohradníctvo. Prvé zmienky o viniciach v Bratislave pochádzajú z polovice 13. storočia – vinice cistercitiek z roku 1249. Významný vplyv na rozvoj vinohradníctva mala výsada mešťanov, v zmysle ktorej nemuseli platiť poplatky za vinice vysadené a to ani za tie, ktoré mienili vysadiť.15

Úspešné obchodné podnikanie a stúpajúca produktivita remeselníckych dielní viedli na jednej strane k hlbším sociálnym rozdielom medzi obyvateľmi, na druhej strane zvyšovali prosperitu mesta. Nemeckí hostia tu mali oproti pôvodnému obyvateľstvu mnohé výsady. Predovšetkým to bolo právo voliť si richtára, ktorý zastával ich záujmy.

V decembri 1291 dostala Bratislava mestské privilégium od kráľa Ondreja III., ktoré jej obyvateľov oslobodzovalo na desať rokov od platenia daní za usadlosti, od poplatkov za drevo na stavby, od poplatkov od výčapov. Najdôležitejšou výsadou bola slobodná voľba richtára, ktorého volili každoročne na svätého Juraja (24.apríla). Richtár spolu s 12 prísažnými mal súdiť spory mešťanov medzi sebou a ich spory s cudzincami. Právomoc mestského súdu sa vzťahovala na prečiny spáchané na území mesta. Richtár a mestská rada mali právomoc vylúčiť zo spoločenstva tých mešťanov, ktorí nerešpektovali meštianske povinnosti.

Väčšia časť Bratislavy sa udelením privilégia oddelila od ostatných častí Podhradia, ktoré zostali naďalej závislé na županovi. Vedľa seba tak vznikli dva rozdielne hospodársko-spoločenské útvary: slobodné kráľovské mesto Bratislava a Podhradie, osada bratislavského hradného panstva. Privilégium bolo v tom období najvýznamnejšou udalosťou pre tvorbu mestskej samosprávy. Dosiahlo sa ním vyňatie mesta spod právomoci hradného pána župana.

Mesto sa priamo podriadilo pod panovníka, ktorý okrem iného v slobodných kráľovských mestách videl svojich spojencov proti vyššej šľachte. Panovník ním uznal vznikajúcu samosprávu mesta. Zástupcovia bratislavskej samosprávy sa dostali politicky na úroveň šľachty a cirkvi, čo malo v podstate veľký význam pre mesto a jeho samosprávu.

Dôležitou výsadou bola i sloboda obchodovania, oslobodenie od mýtnych poplatkov v Bratislavskej župe a ďalšie privilégiá, ako napríklad platenie desiatkov podľa nemeckého zvyku.

Dovtedajší vývin i zachované doklady naznačujú, že z kupeckej osady pod hradom sa stalo mesto už v priebehu 13. storočia a privilégium len legalizovalo dávnejšie jestvujúcu hospodársko-spoločenskú skutočnosť.

V Bratislave neskôr nastal nebývalý pohyb v 16. storočí (1530 – 1540), po bitke pri Moháči, kedy nastala mohutná turecká expanzia do Uhorska a Bratislava bola vyhlásená za jeho hlavné mesto. Do Bratislavy smerovali prúdy prisťahovalcov z dolného Uhorska, nielen maďarská šľachta a zemania, ale i Chorváti a Nemci.

V súvislosti s protireformáciou v Rakúsku a Bavorsku prichádzajú skupiny nemeckých exulantov do Bratislavy a jej okolia, ktoré ešte nepostihla rekatolizácia. Títo sa usadzovali sčasti priamo v predmestiach, ale i v Prievoze a vo viacerých obciach Žitného ostrova, kde posilňovali staršiu vrstvu nemeckého osídlenia.

Počas celého 18. a 19. storočia prúdili do Bratislavy a okolia, vo väčšej miere ako do iných miest a oblastí, mnohí remeselníci, umelci, obchodníci a priemyselníci z nemeckých krajín.

Nemecké obyvateľstvo na území stredného Slovenska do 19. storočia:

Nemecké osídľovanie stredného Slovenska podnietilo bohatstvo rúd vzácnych kovov. Najvýznamnejšou oblasťou baníctva v Uhorsku bolo stredné Slovensko s centrami v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici.

Pre stredoslovenský nemecký ostrov sa v rokoch druhej svetovej vojny zaužívalo toponymum Hauerland. Opiera sa o početné názvy nemeckých obcí, ktorých pomenovanie v nemčine je ukončené koncovkou -hau. Hauen v preklade znamená klčovanie, žiarenie, čo úzko súvisí so spôsobom získavania zalesnenej pôdy v danej oblasti.

Hauerland pred zaužívaním svojho pomenovania bol nazývaný i kremnicko-pravniansky jazykový ostrov. Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemeckých obyvateľov, sústredených najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna, v Handlovej a na juhu tejto oblasti vo Veľkom Poli, v Píle a Kopernici. Administratívne obce patrili do viacerých žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej.

Hornatá oblasť stredného Slovenska bola v 11. a 12. storočí ešte veľmi riedko osídleným územím. Je však isté, že pri výstavbe hradu Turiec po roku 1241 a pri výstavbe kláštorných stavieb pôsobili i cudzí stavitelia a remeselníci. Aj ich pričinením sa rozvíjala podhradská osada, ktorá sa oficiálne nazývala Podhradím popri ľudovom Znieve. Jej komunita, ktorá pozostávala okrem domáceho obyvateľstva i z nemeckých remeselníkov, sa usilovala o dosiahnutie mestských výsad u kráľa.

Pravdepodobne v lete 1266 Belo IV. pri svojom pobyte na hrade Turiec upravil cirkevné pomery v znievskom Podhradí, a súčasne ho povýšil na kráľovské mesto s podobnými právami, aké užívali nemeckí hostia v Krupine a vo Zvolene. Belo IV. svojím privilégiom ustanovil, že hostia z Podhradia hradu Turiec majú desiatok z obilia ponechať v snopoch na poli. Polovicu z neho mal dostať premoštránsky kláštor a jeho mnísi, druhú polovicu farár ich kostola sv. Mikuláša spolu s malým desiatkom z oviec, prasiat, syra, medu a vosku.16

Dal im právo každoročnej slobodnej voľby richtára a 12 prísažných, ktorí mohli súdiť všetky spory okrem vraždy, krádeže a podpaľačstva domov.

Ak by súdili niektorého mešťana – cudzinca, súd sa nesmel konať bez svedectva obyvateľov dediny, z ktorej pochádzal, ako aj súdnych vykonávateľov. Mešťanov z ich domov nesmel vyhnať ani richtár, ani nikto iný, ak im za ne nedal primeranú satisfakciu.

Mesto malo každoročne okolo sviatku sv. Michala zaplatiť kráľovskej pokladnici pozemkovú daň. Po splnení týchto povinností mohli mešťania svoje domy slobodne predať a odísť z mesta, ak zaplatili svojmu richtárovi 12 denárov. Ten im nesmel brániť v predaji domov a v odchode z mesta.

Týmito výsadami povýšil kráľ cudzích hostí i domáce obyvateľstvo na mešťanov a Podhradie medzi kráľovské mestá Uhorska.

Pre rozmach nemeckého osídlenia malo mimoriadne veľký význam udelenie mestských privilégií Kremnici v roku 1328. Vzorom boli privilégiá Kutnej Hory. Kremnica sa stala sídlom kráľovskej komory s právom razenia mincí. Ekonomický rozmach Kremnice v 14. storočí si vynútil množstvo pracovných síl, a to nielen v samotných baniach, ale i v infraštruktúre. Tento problém sa vyriešil pozývaním Nemcov, ktorí založili viaceré nemecké obce v okolí Kremnice.

Centrom druhej nemeckej oblasti stredného Slovenska bolo Nitrianske Pravno. Obec vznikla začiatkom 14. storočia. V roku 1337 získali privilégiá ryžovači zlata na Hornej Nitre, pričom sa spomína aj Nitrianske Pravno. Dolovanie zlata bolo pravdepodobne impulzom na založenie jednak Nitrianskeho Pravna, ale aj okolitých obcí, v ktorých sa dodnes zachovali stopy po banskej činnosti.17

Akýsi prechod medzi kremnickou a pravňanskou oblasťou predstavuje najväčšia nemecká obec Handlová. 8. marca 1376 kráľ Ľudovít I. Veľký vydal pre osadníka Henricha Krickera zakladajúcu listinu, aby na mieste zvanom Krásny Les mohol založiť svoj dom a osadu a zaplniť ju množstvom ľudí. Spolu s ním z mesta Kremnice prišlo do nového sídla asi 200 rodín. Na území Slovenska došlo totiž v druhej polovici 13. a 14. storočí k zaceľovaniu rán spôsobených síce nie dlhotrvajúcimi, zato pustošivejšími tatárskymi vpádmi pod vedením Batuchána. Bolo to obdobie postupného hospodárskeho rozvoja. Jednou z foriem bola aj tzv. šoltýska kolonizácia. Jej výsledkom bolo doosídľovanie, resp. znovuosídlenie už prv existujúcich osád a vznik nových. Na tomto základe vznikla aj Handlová. V čase založenia Handlovej bolo na jej budúcom území ľudoprázdno. Bol tu len les a príroda. V zakladacej listine bolo napísané: „... Henrich, rečený Chrikeer..., ... na istom lesnom mieste zvanom Seperdeo ..., niekedy prázdnom..., dedinu založil..., ..a množstvom ľudí ozdobil.“18

Zakladateľom bol dedičný richtár Henrich Kricker a pôvodné nemecké obyvateľstvo sa venovalo prevažne poľnohospodárstvu a pastierstvu. Prvé správy o uhlí sa objavili až v druhej polovici 18. storočia, kedy sa uhlie dolovalo pre potreby Bojnického zámku.

Nemecké obyvateľstvo na Spiši do 19. storočia:

Samuel Weber19 tvrdí, že prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš už za uhorského panovníka Gejzu II. (1141 – 1161) z oblasti Rýna.20

V roku 1147 získal kráľ časť nemeckých obchodníkov a remeselníkov zúčastnených druhej križiackej výpravy, ktorí sa usadili ako hostia na Spiši a v okolí Banskej Štiavnice. Nemecká manželka Ondreja II. (1205 – 1235), Gertrúda, darovala v roku 1209 Spiš svojmu bratovi Eckbertovi, biskupovi z Bambergu.

Ničivý nájazd Tatárov z Ázie do Európy zasiahol nielen Spiš, ale aj celé bývalé Uhorsko.21

Kráľ Belo IV. bol nepripravený a celá krajina bola vydaná napospas Tatárom. Táto katastrofa mala za následok rozvrat krajiny a spustošenie mnohých oblastí kráľovstva. Panovník za účelom ich obnovy hromadne povolával hostí, aby sa krajina čím skôr pozviechala z predchádzajúceho úderu a hospodársky i kultúrne sa povzniesla.22

Nemeckí hostia sa usadili hlavne na Spiši, kde prvotným motívom migrácie do tohto pohraničného kraja Uhorska bola, podobne ako v Sedmohradsku, obrana hraníc. Nerastné bohatstvo Spiša umožnilo v ďalšom období rozvoj baníctva.

Na Spiši žijúci Nemci sa ako osadníci aktívne zúčastňovali nielen na dosídľovaní samotného Spiša, ale i na zahusťovaní osídlenia podľa zásad tzv. nemeckého práva v susednom Šariši a v Gemeri.

Uhorský kráľ Štefan V. (1270 – 1272) udelil svojou listinou z roku 1271 spišským mestám rozsiahle výsady23, ktoré platili pre všetko obyvateľstvo osád, ak sa tieto riadili saským právom. Výsady boli formulované v nasledujúcich bodoch: Spišskí Nemci museli platiť každoročne pozemkovú daň vo výške 300 hrivien striebra budínskej váhy, čím sa vykúpili z iných poplatkov a záloh; v prípade zvolania kráľovského vojska boli povinní vyslať 50 kopijníkov pod kráľovu zástavu; ak prišiel panovník so svojimi barónmi na Spiš, museli ho prijať; spišskí Nemci mali právo zvoliť si svojho komesa alebo richtára, ktorý súdil spolu so spišským županom v Levoči, hlavnom meste provincie; zo súdnych poplatkov, ktorých výška sa stanovovala pre každý druh prečinu, mal dve časti dostať spišský župan a tretiu ich komes so spišským županom; každoročne na Kvetnú nedeľu mali prijať účastníkov kráľovskej komory, ktorí urobili výmenu peňazí v priebehu 6 týždňov; povolil sa im slobodný rybolov a poľovačka; mohli klčovať lesy a pôdu spod nich spracovať na oráčiny, ktoré sami využívali; úradníkov, ktorí mali vyberať pozemkovú daň, mali sami vydržiavať až do vybratia celej dane; povolilo sa im hľadať drahé kovy a dolovať ich vo svoj prospech.

Alžbeta v roku 1280 potvrdila právne výsady spišských Nemcov a súčasne stanovila povinnosť platiť desiatok. Ondrej III. v roku 1297 rozšíril toto ustanovenie o platenie 3 mariek pokuty v prípade neplnenia povinností.

V listine kráľa Karola Róberta, ktorou potvrdil roku 1312 a 1328 pôvodné privilégiá i s výlučnou súdnou právomocou spišského grófa, je najstarší zoznam obcí, ktoré sa spravovali saským právom a je ich 44. Ich počet sa časom menil, niektoré vypadli zo zväzku provincie (Kežmarok, Levoča), iné zas doň prijali.

Takto bol na Spiši, popri vlastnej župe a župe spišských kopijníkov od roku 1344 utvorený ďalší samosprávny celok pod názvom Spoločenstvo 24 kráľovských miest (Provincia 24 spišských miest).

Provincia24 sa spravovala podľa vlastného spišského práva (Zipser Willkuhr). Vyvinulo sa zo starého saského, magdeburského, franského a uhorského obyčajového práva, prispôsobeného tunajším majetkovým, rodinným a verejno-právnym pomerom, ktoré boli zvláštne vzhľadom na udelené privilégiá.25

V mestách sa výsady vzťahovali len na relatívne nepočetnú skupinu mestského patriciátu. Z jeho radov bol volený aj richtár. Do meštianskeho stavu mohol byť prijatý obyvateľ mesta, ktorý spĺňal striktne vymedzené podmienky: pochádzal zo zákonného manželstva, bol mravne bezúhonný, vyučený majster v niektorom remesle, vlastnil dom a majetok a zaplatil istú taxu za prijatie.

Spišské mestá používali Zipser Willkuhr v pôvodnej podobe do 15. storočia. Po zálohovaní 13 spišských miest Poľsku nastali zmeny v súdnictve, pretože poľské mestá používali magdeburské právo.

V roku 1412 sa 13 spišských miest dostalo do zálohu poľským kráľom a zostali v ňom celých 360 rokov. Odovzdaním do zálohu uhorským kráľom Žigmundom poľskému kráľovi Vladislavovi II. bola rozbitá Provincia 24 spišských miest, ktorá im dovtedy zaručovala samosprávu, kultúrne a hospodárske napredovanie a slobodu.26 Úsilie uhorských panovníkov, ale i uhorských snemov o vyslobodenie spišských miest bolo vzhľadom na odpor a rozličné zámienky poľských panovníkov neúspešné. Až roku 1772 pod vplyvom poľsko-ruských konfliktov bola uzavretá aj dohoda o formálnom vypustení spišských miest zo zálohu.27

Formálnu dohodu o zrušení zálohu podpísal 18. septembra 1773 vo Varšave poľský kráľ August Poniatowski.

Všetky zálohované mestá sa domáhali samosprávy, pretože panovníčka Mária Terézia ich chcela začleniť do správy Spišskej župy. Roku 1774 mestá nakoniec samosprávu dostali a po štyroch rokoch – roku 1778 z nich bola utvorená nová samosprávna jednotka Provincia 16 spišských miest. Jej organizačným centrom a sídlom zväzových orgánov sa stala Spišská Nová Ves.28 Prevažnú väčšinu týchto miest tvorilo nemecké obyvateľstvo, ktoré doviedlo Spiš na vysoký stupeň rozvoja.

Ďalšie prúdy nemeckých prisťahovalcov prichádzali na Spiš v období protireformácie. V tomto prípade išlo najmä o tereziánsku a jozefínsku kolonizáciu. To boli aj prví prisťahovalci, o ktorých sa čiastočne vie, odkiaľ, ako a v akom počte prišli.29

Pravdepodobne poslednou migráciou Nemcov na územie Slovenska bolo založenie nemeckej kolónie v Michaloku a Merníku (pri Vranove) v roku 1899. Nemecké obyvateľstvo prišlo z Galície, kde sa predtým dostali z oblasti Tachova. V Merníku pracovali ako ťažiari ortuti.

www.saske.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 18:31 avatar
Ten Kiska musí mať veľkú moc keď si svojvolne základne nato v Deutschendorfe stavia    


12.
označiť príspevok

Lemmy muž
   16. 2. 2019, 18:37 avatar
Fašisti z KSS plánujú niekde v Poprade základňu?


13.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 18:40 avatar
Lemmy tento hoax zdielal Krysa XY krát

Plánovaná utajená americká základňa je hoax

Bulvárny server Topky.sk minulý týždeň napísal, že Spojené štáty možno budú stavať na Slovensku americké vojenské centrum. Skreslenému článku naletel bývalý premiér Ján Čarnogurský, ktorý vo svojom blogu nazval údajné americké vojenské centrum okupáciou.

Pred tou by nás podľa Čarnogurského mohol ochrániť Marian Kotleba a polovojenská skupina Slovenskí branci s pomocou Ruska. Blog neskôr zmizol.

Server sa odvolával na zverejnenú zákazku americkej federálnej agentúry. Tá hľadá uchádzačov na plánovanie a dizajn vojenských zariadení, plánovanie, rôzne topografické mapy a prieskumy na území Slovenskej republiky.

Autor textu si z toho vyvodil záver, že ide o projekt vojenskej základne na Slovensku. Ministerstvo obrany už vysvetlilo, že Američania majú záujem pomôcť pri modernizácii už existujúcej infraštruktúry v rámci slovenských ozbrojených síl.

Konkrétne by malo ísť o letiská na Sliači a Kuchyni. Zatiaľ však nič podpísané nebolo. Tender je výsledkom neformálnych rokovaní s USA. Nijaká výstavba americkej vojenskej základne na Slovensku sa nechystá.

Čítajte viac: domov.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Lemmy


14.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 18:42 avatar
Lemmy Kasafran tú dezinfošku ešte vylepšil že tú základňu ide postaviť Kiska len tak na čierno    
Súhlasí Lemmy


7.
označiť príspevok

gabriel pb
   16. 2. 2019, 17:37 avatar
tie rožky sladké balené po 10 tich kusoch boli plné chémie, ak si hladný, nemáš čo protestovať


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 17:40 avatar
Tie rožky si nosila naša chemikárka na hodiny na strednej škole .4 roky nám z nich všetky chemické látky vyťahovala . Nakoniec sa zistilo že ani muku neobsahujú len chemtrails


16.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 19:50 avatar
Ešte raz.
Je tak ťažké povedať čo neznášate???
Veď téma je jasná.
10 rokov späť, by sa ľudia na df nebáli napísať, čo neznášajú.
Dnes ??
Jebe vám? Ešte stále žijete v slobodnej krajine,veste stále môžete zvoliť koho chcete a nie koho chce ESET.
Veď sa vyjadrite k veci.


18.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 19:53 avatar
Najodpornejší v EU su idioti . Ale takých ako ty nájdeš všade na svete .


19.
označiť príspevok

ranexil muž
   16. 2. 2019, 19:55 avatar
No vidíš, že ti to ide. Dal si k teme niečo a nie od témy.
Ako idiot, si to cením.


20.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2019, 19:56 avatar
Koľko som zarobil ?
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:21,  Prezradil američanom počet MiG 29 na slovensku
dnes, 00:34,  120. tych 30 litrov bol vklad do druzstva, vlastníctvo bytov neexistovalo. :) tj akoby si teraz...
včera, 23:40,  mal by si sa poriadne vyspať, lebo vedecké a technické informácie sa získavajú za životné...
včera, 23:21,  nie sme tu potom za trest
včera, 23:19,  (3) Jasnýmyseľ, ja som sa zrejme na študentskú hymnu Gaudeamus igitur priptavoval až...
včera, 23:18,  Nikto sa nevyvija iba ak doplna to co zabudol a teraz opakuje aby nikdy uz nezabudol..
včera, 23:14,  pýtam sa čo máme milovať v zločincovi ? Zlo ? Výstižne na to odpovedá veľká duchovná...
včera, 23:08,  A Boh ma potom milovat nas ...?podla krestanskej tradicie.... Ved sme zli... Niesme dobri.......
včera, 23:02,  máme teda milovať zločincov, teda máme milovať zlo v nich ? nemilujem politické hry
včera, 23:00,  Neviem.... Ale spýtam sa teraz ja ... Skus mi odpovedať... Co milujes na politickych hrach?
včera, 22:57,  djjaro a čo mali na ňom milovať ?
včera, 22:56,  Milovat nepriatela neznamena automaticky aj milovat jeho zle skutky
včera, 22:55,  Snazim sa ti vysvetlit ze nepriatel nieje hitler Ale kazdy v sebe nosime svojho nepriatela ...a...
včera, 22:54,  Tento problém chápania sa výrazne líši s narastaním skúsenosti a vedomosti.
včera, 22:52,  Toto je asi základný problém, ktorého nepochopenie motá hlavu liberálom, neskôr...
včera, 22:50,  djjaro odpovedz - mali ľudia ktorým hitler priniesol toľko utrpenia ho milovať ?
včera, 22:42,  Preco nechces pochopit ze tvoje duchovne ja. Sa tymto straca vo svete ...
včera, 22:41,  Osvietený- ako vidím, ty sa chceš považovať za ľud? Usilovne tu vybliakuješ a...
včera, 22:39,  ty si písal milovať nepriateľov tak mali ľudia ktorým hitler priniesol toľko utrpenia ho...
včera, 22:38,  Akoze mam v sebe zivit nenavist? Viem ze neurobil dobre....urobil zle... Co mam teraz robit s...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Dneškom začína zvyšok tvojho života, tak ho nepremárni.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(104 225 bytes in 0,449 seconds)