Čo je evanjelium a čo pre nás znamená.

Evanjelium napísali štyria ľudia podľa človeka Ježiša Krista. Z týchto štyroch ľudí trom povedal Ježiš pred tým, než napísali evanjelium, že ich mená sú vopred zapísané v nebi. Evanjelista Lukáš však podľa podrobnejšieho opisu Ježišovho detstva pravdepodobne prežil časť života s Matkou Ježiša a v ostatných veciach je jeho evanjelium podobné ostaným trom a teda Matkou je tiež zapísaný v nebi. Je veľká pravdepodobnosť, že musel prísť do styku s Ježišom po dobu oveľa dlhšiu, než ostatní traja evanjelisti a nedá sa vylúčiť ani jeho sledovanie Ježiša počas jeho posledných troch rokov tu na zemi. Teda mal osobný styk s Ježišom možno ešte intenzívnejší a dlhší, ako traja evanjelisti, ktorých si Ježiš povolal ako apoštolov. Teda, ak aj nie je jeho osobnosť spomenutá priamo v evanjeliu, je ho meno bolo už vtedy zapísané v nebi Matkou Ježiša. Ja si dokonca myslím, že Lukášovo evanjelium je akoby evanjelium Matky Božej a teda status jeho osobnosti vo vzťahu k evanjeliu je možné brať ako nebeskú osobnosť, teda status neba, ktorý vopred určil Ježiš ostatným trom evanjelistom.
A pretože tento status evanjelistov nikto pred tým a ani potom z ľudí nemal, je tým potvrdený status evanjelia nebom a teda evanjelium je výhradne nebeská záležitosť a nikto od vtedy, okrem neba, nemá právo do toho zasahovať, pretože už nie je možné viacej získať takýto status osobnosti.
Určite boli a sú aj evanjelia od iných ľudí, ako sú títo štyria evanjelisti a dokonca s podobným statusom, ktorý majú štyria evanjelisti, teraz myslím ostatných apoštolov, ale tieto neboli vybrané najranejšou cirkvou ako evanjelia, teda do roku 330, dokedy bola cirkev prenasledovaná a teda najčistejšia a teda nemali by sme prijať napríklad ani Judášovo evanjeliu, ak o ňom hovorí Ježiš: „zo všetkých, ktorých si mi dal, okrem jedného...“. Judáš by toto evanjelium musel napísať vopred a to určite neurobil a ak ho, napísal niekto, v jeho mene, stráca aj tak na autentite.
Možno by sme mohli označiť za potvrdenie autentity evanjelia aj jeho dvetisícročné trvanie.
Takže sú štyri a každé, akoby bolo diplomovou prácou jednotlivých evanjelistov potom, čo s Ježišom zažili a ako ho jednotlivo vnímali a každá z týchto diplomových prác na jednu tému a každá iná, bola vopred potvrdená v nebi. A ak k tomu pridáme posledného apoštola Ježiša , teda apoštola Pavla, máme kompletný návod na to, ako sa dostať do neba. Ale .....
Evanjelium nie len o Ježišovi Kristovi. Je aj o satanovi, ktorý sa takto stáva súčasťou nášho spasenia, lebo satan nás uvádza do pokušení, aby nás získal pre seba a navždy uzavrel cestu do neba. Evanjelium je aj boj medzi satanom a Ježišom o každého z nás a my sme tí, čo majú zodpovednosť a možnosť slobodne sa rozhodnúť, komu chceme patriť, ak teda sa evanjelium vôbec ku nám dostane.
Teda toto je evanjelium a nebo je jeho certifikát.
Evanjelium však začína byť zaujímavé práve v tom momente, ak sa dostane medzi ľudí, pretože Boh stvoril človeka ako samostatne sa rozhodujúcu ľudskú osobnosť a navyše nie všetci ľudia majú nadelené presne rovnako množstva rozumu, teda každý je rozdielne inteligentný. No a keď si rozdelíme ľudstvo na rozličné rovnaké inteligenčné vrstvy, zistíme, že niekde v strede je tá najväčšia inteligenčná vrstva, ktorá nie je top inteligencie ľudstva, lebo top je nepomerne menšia vrstva obyvateľstva a stáva sa akousi opozíciou najširšej vrstvy menej inteligentnej. Vyššia inteligencia sa obhajuje vyššou inteligenciou a teda vyšším rozumom a širšia a nižšia inteligenčná vrstva sa zase obhajuje množstvom. A tu je niekde kameň úrazu v celkovej ľudskej spoločnosti ako takej vo všetkých sférach a ak do takto zmiešanej ľudskej spoločnosti vložíme evanjelium, tak sa väčšinou stane s ním to, čo sa presne stalo s Ježišom Kristom. Širšia vrstva sa jednoducho chopí moci a svojím množstvom prevalcuje vyššiu inteligenciu, ktorá je v podstatnej menšine, aj keď má na svojej strane rozum.
A toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú nám dáva Ježiš na uvažovanie, prosí menej múdrych, ktorí sú vo väčšine, aby uverili viacej múdrym, ktorí sú v menšine. Lenže toto nejde, pretože satan im nabulíka svoje klamy, ktorých sa ľahšie chytajú, ako uznať, že by mohol byť nad niekým ešte niekto múdrejší a tým sa vlastne stáva evanjeliom aj základňou konfliktov, medzi viac a menej inteligentnými, až sa väčšinou presadí väčšina v množstve a nie v rozume. A ak zistíme štatisticky, že je veriacich sotva 15% a že je to obraz inteligencie ľudstva, hneď sa zdvihne širšia menej inteligentná vrstva, ktorá si je vedomá svojou sebaistotou a svojím zdravým rozumom, že inteligenti sú idioti.
A o tomto je ľudstvo a tomto je dobro a zlo a o tomto je evanjelium a o tom to je Ježiš Kristus a satan.

elemír naše spasenie je o pochopení seba samého a miesta v tomto svete, naučme sa mať rád seba samého len od toho možno odvíjať lásku k iným, dobro a zlo sú naše dobré a zlé vlastnosti

Evanjelii je vyse 30 a urcite ich nepisali len 4 ludia.

👍: Ranexill

zamjato: Ja osobne som našiel v evanjeliu ďaleko viac, než v sebe samom, ale na poznanie evnjelia je pochopenie seba samého prvý predpoklad úspechu a netreba na tom zastať. Hľadanie je budovanie osobnosti človeka a jeho inteligencie.
Ruwolf: Mnoho z nich sa aj objavilo v poslednej dobe v knižnej forme, napríklad marie magdalény, a aj na tomto fore som čítal Judášovo, ale predsa len si myslím, že tento výber bol šťastný a dokonca aj nedávno nájdené zvitky evanjelia niekde v Palestíne, či Izraeli potvrdili, že za 2 000 rokov sa nezmenilo takmer nič.

...ale budovať osobnosť môžeš iba vtedy, ak máš také pevné základy ako to vystihol v tej vete zajomato....inak to máš iba chybý domček z kariet....

Ak chápem názov témy ako otázku,tak odpovedám,že evanjeliá,ktoré poznám sú zväčša súdobé životopisy Ježiša z Nazaretu.A neznamenajú pre mňa o nič viac a rozhodne nič menej.

Čo pre mňa znamená evanjelium? Spolu s listami apoštolov a starým zákonom / písmom sú slovo Božie, ktoré reprezentuje božiu vôľu. To znamená, že človek, ktorý si váži Boha si váži aj jeho slovo a hľadá v ňom pravdu a návod na život. Špeciálne evanjelium je dobrá zvesť o spasiteľovi, dobrá zvesť pre všetkých. Asi toľko. Teraz moje dve otázky / výhrady. 🙂

1. Z týchto štyroch ľudí trom povedal Ježiš pred tým, než napísali evanjelium, že ich mená sú vopred zapísané v nebi. … A pretože tento status evanjelistov nikto pred tým a ani potom z ľudí nemal, je tým potvrdený status evanjelia nebom

Ich mená sú vopred zapísané v nebi? To je ten ich status? Je to niekde v Písme? Pouč ma o tom prosím viac, ešte som o tom nepočul.

2. A toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú nám dáva Ježiš na uvažovanie, prosí menej múdrych, ktorí sú vo väčšine, aby uverili viacej múdrym, ktorí sú v menšine. … konflikt až sa väčšinou presadí väčšina v množstve a nie v rozume.

Prečo do toho miešaš rozum a inteligenciu?
Lk 18,16: Nechajte maličkých prísť ku mne
1.Korint.3,19: Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: "On chytá múdrych v ich chytráctve"
1. Korint.2:10-16: Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie. 11Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží....Nezáleží na tom, ako si múdry a vzdelaný, nezáleží na tvojej inteligencii. Tie skutočné, večné, hodnoty – môžu byť poznané iba vďaka ducha Božieho / nášho učiteľa (tento výklad som si požičal od veriaceho v jeho téme komentár)

milky:1. Toto poovedl ježiš všetkým apoštolom, ktorých vyslal do sveta a keď sa radiňovali, že sa im poddávali d=meni a liečili ľudí, vtedy iom povedal Ježiš, ale všetkým apoštolom, Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú démoni, ale sa radujte, že vaše mená sú zapísané v nebi a traja z nich potom boli evanjelisti.
2. Tam je to hrošie vysvetliť, čo myslím. To všetko, čo potom píšeš o múdosti to je OK, to platí všeobecen, ale ja myslím na niečo, čo neplatí len v evanjeliu cirkvi a vo vzťahu k bohu, ale celkové v ľudskej spoločnosti a toto sa uplatnilo a uplatňuje aj pri hlásaní evanjelia. Mnohí napríklad si myslia, že tí istí, čo slávnostne uvítali Ježiša sprievodom do Jeruzalema, boli ti istí, čo ho ukrižovali. Práve tí, čo ho vítali boli v menšine, lebo ho pochopili, pochopili, čo hlásal a tí, čo ho ukrižovali boli vo väčšine, lebo nepochopili, alebo nechceli pochopiť Ježišovú pravdu. A práve ta väčšina, čo nepochopila, mala by byť teda manej inteligentná, ako menšina, tá rozhodla a previedla Ukrižovanie.
Teda o inteligencii musíme hovoriť, lebo menej inteligentný človek je viac aggresívny a vynucuje si veci hrubým nátlakom avtedy vyššia inteligencia ustupuje, lebo títo nemjú ako pochopiť argumenty, ktoré im dáva vyššia inteligencia satanom sú si istý svojou suverenitou, že to nepravdivé a zlé je u nich automaticky pravda.

No ja som nad tým tiež rozmýšľal, či Ježiša slávnostne vítali tí istí, čo potom kričali ukrižuj ho. Dospel som len k tomu, že možno. Mohli to byť tí istí, lebo ešte nemali vieru, nemali ducha Božieho, bolo pred Turícami. Takže nemali ustálený názor. Isteže mohli mať Ježiša radi ako človeka, ako priateľa, ako známeho, ale to s inteligenciou nemá moc spoločné.