11
|
|
1. 12.05.2011, 08:25
..viete ?
▲
12.05.2011, 11:58
|
rýchlosť vedenia vzruchu na myelinizovanom vlákne je max. 120 m/s...Zem sa na svojej orbite pohybuje rýchlosťou 30km/s..myšlienky sú pomalé
|
|
|
13
|
|
11. 12.05.2011, 11:58
rýchlosť vedenia vzruchu na myelinizovanom vlákne je max. 120 m/s...Zem sa na svojej orbite pohybuje rýchlosťou 30km/s..myšlienky sú pomalé
▲
12.05.2011, 12:24
|
takže predsa len svetlo je rýchlejšie .. ..Aj tak myšlienka má svoju váhu - hmotu ktorá pôsobí v daný okamžik - vlnenie , energia..., mYšlienka je idea , forma ktorá prechádza do hmotnej úrovne.. čiže myšlienka má svoju rýchlu a pohyblivú formu.
..k téme len toľko, že keby sa dalo skutočne rýchlosťou myšlienok hýbať tak, že by mali tendenciu okamžitého účinku, už by na svete neostalo nič.
|
|
|
2
|
A akou rýchlosťou sa hýbu myšlienky?
Myslíš tým rýchlosť myšlienky ľudí zaostalejších, alebo inteligentnejších? Či nejaký aritmetický priemer?
|
|
|
3
|
si nedokazem predstavit, by sme si ani nestihli prdnut
|
|
|
4
|
|
3. 12.05.2011, 11:03
si nedokazem predstavit, by sme si ani nestihli prdnut
▲
12.05.2011, 11:20
|
a kolko vrazd
Romane 🙂 zas smirujes cez fon
odkaz
|
|
|
6
|
|
4. 12.05.2011, 11:20
a kolko vrazd
Romane 🙂 zas smirujes cez fon
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=JcTouOxcMik
▲
12.05.2011, 11:22
|
Heee??? To bola inteligentna otazka...na to musis odpovedat 🙂)))))
|
|
|
5
|
|
3. 12.05.2011, 11:03
si nedokazem predstavit, by sme si ani nestihli prdnut
▲
12.05.2011, 11:21
|
|
7
|
|
5. 12.05.2011, 11:21
Ty nie...ja ano
▲
12.05.2011, 11:38
|
|
8
|
|
7. 12.05.2011, 11:38
do prace kiss 🙂)
▲
12.05.2011, 11:41
|
bez prace nie su kolace
|
|
|
9
|
|
8. 12.05.2011, 11:41
bez prace nie su kolace
▲
12.05.2011, 11:42
|
alebo skor dolace ***e mi
|
|
|
10
|
|
8. 12.05.2011, 11:41
bez prace nie su kolace
▲
12.05.2011, 11:43
|
heh, dobry od*** 🙂))))))))) Ok padam pomaly. A iste si myslela eurace 🙂)) kiss
|
|
|
14
|
Temná energia zmenila veľkosť vesmíru
Asi 11,5 miliardami rokov, keď bol ako štvrtina skutočnej veľkosti, vesmír existoval v stave mrazené, že môže vysvetliť prítomnosť temnej energie.
Vedieť to robí model navrhnutý Vanderbilt University v Oregone, ktorý publikoval štúdiu v časopise "Physical Review D". Podľa tejto štúdie, je sám o sebe zdrojom temnej energie vesmíru.
V rozpore s Einsteinovou teóriou o neustále zvyšovanie of the Universe, nová teória hovorí, že temná energia je súčasťou inej oblasti známej ako "piata podstata", spojená s elektromagnetickými poľami a gravidacionale, ale jeho intenzita je rovnaká , že celý vesmír, a to má anti-gravidacionale sily.
Tak, vedci sa vynoril z Oragoni k záveru, že asi 2,2 miliardy rokov po explózii veľkého tresku, vesmír bol v pohode. Podľa odhadov, hustota energie poľa "piata podstata", zostala nezmenená až do meniace sa fázy patriace do nižšej úrovne.
V priebehu transformácie fáze bola súčasťou temnej energie uvoľní vo forme žiarenia, ktorý spôsobil rozpínanie vesmíru. Takže podľa tejto štúdie, temná energia je hlavnou príčinou expanzia vesmíru v určitom okamihu, a to odmieta Einsteinova teória, podľa ktorej vesmír je vždy rozširuje.
nj trochu off- topic, ale zaujimave ..
|
|
|
15
|
To,akou sa šíria rýchlosťou myšlienky,asi nevie nikto,lebo taký prenos nebol zaznamenaný.Doteraz sa myšlienky šíria len médiami.
Dôležitejšie pre nás je,akou rýchlosťou dokážeme vnímať našimi zmyslami a od toho záleží aj vzhľad toho,čo vnímame.
|
|
|
16
|
keby to bolo možné, ako sa o to veľa ľudí pokúša, znamenalo by to takú energiu, ktorá by sa podobala svojim významom Božskej.
|
|
|
17
|
Jedna možnosť je taká, že sa tu porovnávajú principiálne odlišné veci. Už René Descartes odlíšil zmyslovú skutočnosť tým, že jej prisúdil rozľahlosť, teda merateľnú kvantitu, na rozdiel od "mysliacej veci" (mysle), ktorá - fyzicky, kvantitatívne - rozľahlá nie je (nemá kvantitatívne určenie). Téma by sa dala zjednodušiť, keby nešlo o "rýchlosť myšlienky", lež povedzme nervového impulzu. Nervové procesy majú aj kvantitatívne hodnoty, napr. rýchlosť, sú fyzicky merateľné. Ľudia s materialistickým názorom dávajú znamienko rovnovnosti medzi nervovými a myšlienkovými procesmi, ale tak jednoduché to asi nebude, inak by stačilo hovoriť o nervových impulzoch, otázka "myšlienky" by bola nadbytočná. Pozri aj tzv. psycho-fyzický paralelizmus.
V tejto téme sa vlastne porovnáva fyzická (svet) a psychická (myšlienka) realita. No fyzická má na rozdiel od tej psychickej aj kvantitatívne určenie, čiže možno ju fyzicky merať, má nejaké rozmery, váhu, rýchlosť, čas (taký slimák koľko "vytiahne"? 10 cm/h?). Matematika a fyzika sa zaoberajú práve týmito kvantitatívnymi vzťahmi.
Psychika ako "myšlienkový svet" je iná, nemá kvantitatívne určenie, nie je viditeľná, kvality ako pocity alebo sny nemajú váhu (iba ak v prenesenom význame) atď.
|
|
|
18
|
|
17. Krištof 12.05.2011, 17:24
Jedna možnosť je taká, že sa tu porovnávajú principiálne odlišné veci. Už René Descartes odlíšil zmyslovú skutočnosť tým, že jej prisúdil rozľahlosť, teda merateľnú kvantitu, na rozdiel od "mysliacej veci" (mysle), ktorá - fyzicky, kvantitatívne - rozľahlá nie je (nemá kvantitatívne určenie). Téma by sa dala zjednodušiť, keby nešlo o "rýchlosť myšlienky", lež povedzme nervového impulzu. Nervové procesy majú aj kvantitatívne hodnoty, napr. rýchlosť, sú fyzicky merateľné. Ľudia s materialistickým ...
▲
12.05.2011, 17:40
|
To, že tlak plynu abo vrstvu kvapaliny vytvárajú pomerne jednoduché interakcie molekúl, neznamená, že tam okrem tých molekúl je niečo viac - len kvôli ich vzjájomnému spojeniu vzniká "nová kvalita".
|
|
|
19
|
|
17. Krištof 12.05.2011, 17:24
Jedna možnosť je taká, že sa tu porovnávajú principiálne odlišné veci. Už René Descartes odlíšil zmyslovú skutočnosť tým, že jej prisúdil rozľahlosť, teda merateľnú kvantitu, na rozdiel od "mysliacej veci" (mysle), ktorá - fyzicky, kvantitatívne - rozľahlá nie je (nemá kvantitatívne určenie). Téma by sa dala zjednodušiť, keby nešlo o "rýchlosť myšlienky", lež povedzme nervového impulzu. Nervové procesy majú aj kvantitatívne hodnoty, napr. rýchlosť, sú fyzicky merateľné. Ľudia s materialistickým ...
▲
14.05.2011, 12:26
|
Oprava, nie "kvantitatívne určenie", lež kvantitatívna určenosť :-)
|
|
|
|