Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  kultúra  téma
kategórie:  

Čínske veľvyslanectvo na Slovensku začalo informačnú ofenzívu

10
reakcií
98
prečítaní
Tému 13. mája 2020, 14:37 založil Čeka.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Čeka muž
   13. 5. 2020, 14:37 avatar
Žijeme v dobe nebojových vojenských operácií, ktorých cieľom už nie je protivníka poraziť v boji, ale vnútiť mu svoju vôľu. Dnes sa vojenské víťazstvá dosahujú takto – hybridne.
Pred Čínou tu boli Rusi

Odkedy Ruská federácia v rozpore s medzinárodným právom anektovala ukrajinský Krym a proxy skupinami žoldnierov a rozviedčikov obsadila územia na východe Ukrajiny, zúri vojna.

U našich východných susedov je skutočná. Zomierajú vojaci a civilisti. U seba doma, no najmä v zahraničí, kde bojovať neprichádza do úvahy, vedie Ruská federácia ofenzívne informačné operácie. Deje sa to vo veľkom aj u nás.

Tak ako žoldnieri z Donbasu sú na Moskvu prepojení aj jej virtuálni vojaci. Pripomeňme si známy slovenský prípad.

Začiatkom roka 2016 našli a spracovali Juraj Smatana a Ján Benčík uniknutú nahrávku Tibora Rostasa (Zem a Vek), ako pre svoj časopis dohaduje peniaze s ruským veľvyslancom, ktorého sa medzi iným pýta:

„… či by existoval v Rusku záujem podporovať na Slovensku ľudí alebo aj médium, ktoré by propagovalo väčšiu vzájomnosť (…) aby sa naštartovala nejaká iná, nová línia podstatne užšej spolupráce do budúcnosti, pretože naša krajina je zaujímavé geostrategické teritórium.“

Podozrení na podobné prepojenia poznajú slovenskí experti tucty. Zo zahraničia sú dobre známe prípady, keď ruské peniaze tiekli k populistom do Talianska, Francúzska, Anglicka či Rakúska.

Prepojenie českého prezidenta Zemana a jeho ľudí rovnako nie je tajomstvom. Prečo by to malo byť inak na Slovensku?

Nelegitímnu spoluprácu s cudzou mocou ako kvalifikovanú skutkovú podstatu niektorých trestných činov slovenská právna úprava nepozná. V opačnom prípade by boli aktivity pána Rostasa bezpochyby predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní.

Nové programové vyhlásenie vlády hybridné hrozby a dezinformácie veľmi správne definuje ako priority zahraničnej a obrannej politiky. Tak komplexne ako teraz je to prvýkrát v histórii našej krajiny. Bol najvyšší čas.
Začala už aj Čína

Vojenskí propagandisti či politickí populisti roztočili dezinformačné súkolie, ktoré sa za posledných niekoľko týždňov úplne preorientovalo na koronakrízu.

Musí sa nimi zoberať aj Slovenská polícia či občianska spoločnosť, ako napríklad Slovenská iniciatíva pre informačnú bezpečnosť DISI, ktorej je Infosecurity.sk zakladajúcim členom.

Tá zozbierala, overila a vyvrátila už viac ako 70 hoaxov o koronavíruse.
Čína na slovenskom Facebooku

Facebooková stránka Čínskeho veľvyslanectva na Slovensku bola založená iba 11. 2. 2020, keď začínalo byť jasné, že rozšírenie koronavírusu do celého sveta, z toho vyplývajúca ekonomická kríza a ďalekosiahle následky, ktoré budeme pociťovať ešte roky, bude treba vysvetľovať.

Dnes veľvyslanectvo zverejnilo sériu memečiek v slovenskom jazyku, ktoré majú vyvracať údajné mýty, ktoré sa o Číne v súvislosti s globálnou pandémiou širia.

Totalitný režim sa pokúša prejsť do informačnej ofenzívy aj u nás.

Veľvyslanectvo sa snaží presviedčať verejnosť, že vírus pochádza prirodzene z prírody a nie z laboratória, že virologický inštitút vo Wuchane s ním nič nemá.

Lživo a vedome zavádza, že čínske úrady okamžite po zistení úniku vírusu informovali verejnosť a poskytli informácie iným krajinám, aby sa mohli na pandémiu pripraviť. Renomované médiá už niekoľko mesiacov informujú presne o opaku.

Lekára. ktorý na prvé prípady nákazy upozorňoval, polícia vyšetrovala za šírenie poplašnej správy a nechala ho podpísať dokument v ktorom stojí, že svojím správaním vážne narušil spoločenský poriadok. 34-ročný lekár na následky ochorenia zomrel.

Čínske veľvyslanectvo na Slovensku tvrdí, že „žiadny lekári neboli zatknutí… naopak… boli ústrednými orgánmi odmenení“. Dnes sa nebojuje na území iného štátu, ale v jeho infopriestore. Ako vyzerá štátom riadená propaganda proti inému štátu? Takto.

Nerobme si ilúzie. Ide o nebojovú vojenskú operáciu, pretože geopolitické následky pandémie môžu byť výrazné. Získať si na svoju stranu srdcia a mysle svetovej verejnosti je preto kľúčové.

Veľvyslanectvo komunistickej Číny, ktorá svoje obyvateľstvo tvrdo kontroluje systémom všadeprítomných priemyselných kamier a rozpoznávania tvárí, sa snaží na Slovensku napodobniť ruské metódy provokatívnej štátnej propagandy.

So 470 fanúšikmi na Facebooku, výborne zohratou skupinou slovenských expertov na hybrid, propagandu a dezinformácie a novej politickej vôli im želám veľa úspechov.

www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:41 avatar
USA falšuje pravdu o 2. svetovej vojne

Nespomenuli Sovietsky zväz, hanba Američanom!

www.humanisti.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:43 avatar


4.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:43 avatar
Ach, nezobralo správne: USA šíri hoax


6.
označiť príspevok

Čeka muž
   13. 5. 2020, 14:51 avatar
Čo je na tom hoaxom ??? Ved USA a Británia sú víťazné mocnosti . Čo je na tom klamstvo ???
ZSSR a Nemecko + Slovensko sú krajiny ktoré 2 svetovú prepadnutím Polska rozpútali


7.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:55 avatar
Americkí podliaci vynechali najväčšiu obeť vojny, a to Sovietsky zväz. Americké svine sa do vojny v Európe pustili až ku koncu vojny, keď už Červená armáda išla na Berlín. Dlho váhali, čakali, kým Hitler porazí Sovietsky zväz. Keď zistili, že sa mýlia, a Sovietsky zväz začal vyhrávať, tak sa zmenili na tzv. spojencov. Aj to im išlo najmä o územie budúcej Nemeckej spolkovej republiky.


8.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:56 avatar
Oslepený žobrák, ako vždy, sa ukázal na tej správnej riti, na americkej. Spraví zo seba žobravého, pýta sa akože, pritom je to obyčajný a zákerný diskusný podvodník. Len mu ide o hanobenie Ruska.


10.
označiť príspevok

Osvietený muž
   13. 5. 2020, 15:56 avatar
Lemmy táto tema vôbec nebola o USA ale tvoja bolševícka hlava je plná USA . Teda ako zrovna nežobreš o peniaze na DF    

Lebo ty si tu jediným žobrakom žobrajúcim peniaze pod ruškom klamstiev a intrík o odrezaných nohach pozitívných testoch na kovid a podobne bludy .

Zober širak a sadni pod most a tam žobri nie na DF


11.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 15:58 avatar
Tvoja dutá hlava.     


9.
označiť príspevok

Lemmy muž
   13. 5. 2020, 14:57 avatar
Ty si žobravý mäkký kartón, a taký aj zomrieš.


5.
označiť príspevok

Čeka muž
   13. 5. 2020, 14:48 avatar
Asi nechceli spomenúť že tu druhu svetovu ZSSR rozputali    

Nakoniec dostali možnosť stať po boku víťazných mocností .

Preto si treba zaspominať i na ZSSR

Od podpisu diabolského paktu Ribbentrop-Molotov uplynulo 80 rokov

Koncom augusta 1939 vzrušila európsku verejnosť správa, že dvaja najobávanejší európski diktátori – Hitler a Stalin – uzavreli medzi sebou zmluvu o neútočení. Stačilo sa pozrieť na mapu, aby človek pochopil, že ide o nejaký komplot. Veď Nemecko a Sovietsky zväz nemali spoločnú hranicu, prečo by sa mal teda hociktorý z nich obávať, že ho ten druhý napadne? Oprávnené obavy z nepriateľského útoku mohlo mať jedine Poľsko, ktoré ležalo práve medzi nimi a bálo sa oboch.

Náš severný sused už mal s nimi historické skúsenosti z 18. storočia, keď Prusko, Rusko a Rakúsko využili situáciu v rozrušenej Európe na to, aby si uzurpovali poľské územie, a tak postupne na dlhú dobu zničili poľský štát.

(1772: prvé delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko, 1793: druhé delenie ?Poľska medzi Rusko a Prusko, 1794: povstanie proti okupantom, 1795: tretie delenie Poľska medzi Rakúsko, Rusko a Prusko – zánik poľského štátu)

Poľsko malo s Ruskom aj novšie skúsenosti, ktoré si, pravda, privodilo samo. Bezprostredne po prvej svetovej vojne chceli totiž viaceré štáty využiť okolnosť, ?že na národnostne zmiešanom území ešte neboli pevne určené hranice.

Preto sa usilovali vydobyť si ozbrojenými akciami čo najvýhodnejšiu situáciu, dúfajúc, že mierová konferencia ju bude viac či menej akceptovať. Pokúsila sa o to aj poľská vláda, ktorá chcela dosiahnuť hranice spred rozdelenia Poľska v 18. storočí.

Pod vedením Jozefa Piłsudského vtrhli poľské vojská na Ukrajinu, anektovanú Sovietskym Ruskom. Dostali sa až ku Kyjevu, lenže Sovieti prešli do úspešnej protiofenzívy a dostali sa až k Varšave. Poliakom sa podarilo vytlačiť boľševickú armádu zo svojho územia a získať aj západné územie Bieloruska a Ukrajiny.

Avšak skutočnosť, že samotná Varšava bola v ohrození, pôsobila na dlhú dobu traumatizujúco. Ešte aj po príchode Hitlera k moci sa vo Varšave obávali viac Sovietskeho zväzu ako nacistického Nemecka. Bola to chyba, lebo po rozbití Československa bolo už celkom jasné, že sa treba báť oboch rovnako. Pochopilo to aj Poľsko a 6. marca 1939 prerušilo rokovania s Nemeckom, ktoré od neho požadovalo vydanie Gdaňska.

(1932: Poľsko uzavrelo pakt o neútoční so Sovietskym zväzom, 1934: Poľsko uzavrelo rovnaký pakt s nacistickým Nemeckom, 1938: Po Mníchovskej dohode, súbežne s nemeckým obsadzovaním Sudet, obsadila Poľská republika Tešínsko, ktoré patrilo k Československu.)

Zbližovanie diktátorov

Vodca nemeckého národa a vodca medzinárodného proletariátu sa začali nenápadne zbližovať hneď po Mníchove. Vtedy sa zaviazali, že zakážu akúkoľvek propagandu, namierenú proti sebe navzájom. Tak sa stali boľševizmus ako ideológia, Sovietsky zväz ako štát a samozrejme aj Stalin ako personifikácia toho všetkého, v Nemecku nekritizovateľnými.

Hitler sa zriekol vývesného štítu antiboľševizmu, ktorý ho robil v demokratickom svete do istej ?miery akceptovateľným. A boľševický vodca zase upustil od antifašistickej línie, vďaka ktorej získaval od polovice 30. rokov, a najmä počas občianskej vojny v Španielsku, veľmi veľa prívržencov. Zo dňa na deň sa zo sovietskej tlače vytratila kritika Hitlera, nacistickej ideológie i politiky.

Nezostalo len pri tom. Na 18. zjazde komunistickej strany obvinil Stalin západné veľmoci, že chcú vyvolať vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom a zdôraznil, že nepripustí, aby ktokoľvek zatiahol Sovietsky zväz do vojny. Mimoriadne ostré slová adresoval francúzskym a britským novinárom.

Tvrdil, že úmyselne rozširujú zlovoľné chýry o údajných vojnových zámeroch Nemecka, len aby poštvali Sovietov proti Hitlerovi. Odkázal im, že to sa nikomu nepodarí, lebo „Sovietsky zväz nebude za nikoho vyberať horúce gaštany z ohňa“.

Nemecké ministerstvo zahraničia aj bez zvláštnych analýz pochopilo, čo Stalin naznačuje. Preložené do otvorenej reči to znamenalo, že ZSSR sa nebude miešať ?do nijakej vojny, ktorá by sa netýkala priamo jeho. Teda, že nepríde nikomu na pomoc, nech by sa ktokoľvek stal obeťou nemeckého útoku.

Stalinov prejav odznel ?10. marca 1939. O štyri dni neskôr bolo rozbité Československo, ďalšieho dňa nacistické Nemecko obsadilo Čechy a Moravu. A desať dní po ich okupácii vydal Hitler príkaz najvyššiemu veleniu armády, aby vypracovalo plán útoku proti Poľsku.

Priestor medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom sa tak odrazu dostal do centra veľmocenských záujmov. Veľká Británia konečne skončila s appeasementom a v posledný marcový deň roku 1939 poskytla Poľsku spolu ?s Francúzskom záruky, že mu príde v prípade nevyprovokovaného útoku na pomoc. Od tejto chvíle sa začala horúčkovitá diplomatická činnosť, ktorá dávala akú-takú nádej, že bude možné nemeckú agresiu zastaviť.

Stalin vyslal priaznivé signály na obe strany. Voči Nemecku urobil ústretové gesto tým, že odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí Maxima Litvinova, na ktorého hľadeli nacisti s nevôľou, lebo bol židovského pôvodu a ešte k tomu aj predstaviteľ línie kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však poveril svojho nového ministra zahraničných vecí Vjačeslava Molotova, aby sa obrátil na západné mocnosti s ponukou uzavrieť pakt o vzájomnej pomoci,?v ktorom by boli zafixované aj garancie a pomoc Poľsku a pobaltským republikám, teda Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Začiatok rokovaní

V polovici apríla začali splnomocnenci všetkých troch veľmocí – Veľkej Británie, Francúzska a ZSSR – rokovať o podrobnostiach možnej zmluvy. Po celý čas však na oboch stranách prevládala nedôvera. Všetci sa chceli trojstrannou zmluvou zabezpečiť pred Nemeckom, ale zároveň sa nemienili na seba príliš viazať. Od začiatku bolo jasné, že táto diplomatická hra bude veľmi zdĺhavá. Pre Hitlera ?to bolo výhodné, mohol sa tak pokojne pripravovať na útok proti Poľsku.

Najprv preťahoval rokovania Stalin. Možno kalkuloval s tým, že anglicko-francúzske garancie Poľsku by mohli byť istou zárukou aj pre Sovietov. Bola to však riskantná špekulácia. Bolo treba rátať aj s takou možnosťou, že nacistické Nemecko zlomí poľskú obranu rýchlejšie, ako by západné mocnosti stihli prísť Poľsku na pomoc.

V takom prípade by už mal Hitler otvorenú cestu na východ, nič by mu nebránilo napadnúť ZSSR. Stalinova nedôvera voči Západu musela vyplývať aj z reflektovania toho, ako sa demokratické mocnosti chovali v prípade Mníchova, či v prípade občianskej vojny v Španielsku. Pokiaľ išlo o dodržiavanie medzinárodných záväzkov, vyzerali západné demokracie rovnako nedôveryhodne ako Nemecko, ibaže sa nechystali nikoho prepadnúť.

Ani britský premiér Arthur Neville Chamberlain sa neponáhľal s rokovaniami, lebo sa obával, že keď sa bude uzatvárať reťaz zmlúv okolo Nemecka, Hitler urýchli útok proti Poľsku skôr, než by sa reťaz uzavrela. Navyše robilo problémy aj samotné Poľsko.

Nechcelo dať súhlas k vstupu sovietskych vojsk na poľské územie, lebo sa obávalo nacistického útoku takisto ako sovietskej pomoci. Podobne reagovali pobaltské štáty, ktorých bezpečnosť mala byť tiež garantovaná. Tiež nevedeli, koho sa majú báť viac: Hitlera alebo Stalina.

Aj počas samotných rokovaní o protinemeckej spojeneckej zmluve bolo veľa nejasností a nezhôd. Angličania chceli, aby jej cieľom bolo zachovať daný stav. To znamenalo na jednej strane nedotknuteľnosť štátov, ktoré ešte boli samostatné, ale na druhej strane akceptáciu Hitlerovho „nového poriadku“ v strednej Európe, čím by sa zafixoval aj ?pre budúcnosť anšlus Rakúska, rozbitie Československa i okupácia Čiech. Sovieti si zase chceli vytvoriť priaznivé podmienky na to, aby mohli pohodlne rozšíriť prinajmenšom svoj vplyv na okolité štáty.

Rokovania sa nekonečne naťahovali. Všetkým bolo jasné, že niet veľa času, lebo nemecký tlak na Poľsko sa neustále stupňoval. V júni západní spojenci akceptovali takmer všetky Stalinove požiadavky. Súhlasili so zákazom separátneho mieru, aj s tým, že zmluva bude mať tajný protokol, v ktorom budú menovite uvedené všetky štáty stredovýchodnej Európy, ?ktorých by sa garancie týkali.

Kameňom úrazu sa však stala požiadavka Sovietskeho zväzu, aby v prípade „nepriamej agresie“ mohol obsadiť štáty, ktorých bezpečnosť mal garantovať. ?Ako nepriamu agresiu označil napríklad možnosť, že by sa v niektorom štáte dostali k moci vlády, priaznivo naklonené Nemecku.

Tak by mohol Stalin označiť hociktorú vládu, ktorá by mu bola nepohodlná, za pronemeckú a vytvoriť tak údajný stav, ktorý by mu umožnil okupovať daný štát. S tým ani anglická, ani francúzska vláda nechceli súhlasiť. Videlo sa im, že v snahe zachrániť tieto štáty ?pred Hitlerom, vydali by ich napospas Stalinovi.

Od rokovania so Západom k paktu s Hitlerom

Prieťahy v rokovaní, vyhýbavé odpovede z jednej strany a neústupčivosť z druhej, poskytli Nemcom dosť času, aby vývoj ovplyvnili. Koncom júla Hitler zrazu navrhol sovietskemu chargé d´affaire v Berlíne, aby tlmočil v Moskve jeho úprimnú snahu obnoviť medzi oboma štátmi dávnejšie priateľské vzťahy, nadväzujúce na zmluvu z roku 1926. Stalin spočiatku nereagoval.

Keď začali v Moskve rokovať vojenské misie o konkrétnych opatreniach a možné spojenectvo sa, napriek všetkému, predsa len začalo rodiť, vstúpil Berlín do diplomatickej hry razantnejšie. Cez diplomatické kanály ponúkol 19. augusta Stalinovi, aby uzavreli pakt o neútočení „alebo niečo podobné“.

Hlavnou vábničkou mal byť prísľub, že Nemecko je ochotné dohodnúť sa aj na riešení niektorých teritoriálnych otázok východnej Európy. Nacistické Nemecko ponúklo teda hneď na začiatku to, čoho sa Stalin od západných demokracií márne domáhal.

Hitler veľmi súril, nechcel nechať čas na nijaké dlhé úvahy. Molotov žiadal ešte spresniť nejaké podmienky, ale Ribbentrop naliehal, aby sa okamžite spustila záverečná fáza prípravy zmluvy. Hitler sa osobne obrátil na Stalina, akceptoval všetky jeho požiadavky a naliehal na bleskové rozhodnutie.

Tento telegram bol odoslaný 20. augusta a nešiel cez diplomatickú sieť, ale priamo verejnou poštou na adresu: Pán Stalin, Moskva. Bolo to 11 dní pred plánovaným ?a potom aj realizovaným útokom na Poľsko.

Práve keď dal Stalin súhlas k Ribbentropovej návšteve, takže pakt bol už takmer pod strechou, rozhodli sa západné mocnosti, že predsa len priznajú Stalinovi právo „preventívne“ okupovať „chránené štáty“ v prípade „nepriamej agresie“.

Jozef Beck, poľský minister zahraničia, bol ochotný zoči-voči stupňujúcemu sa nebezpečenstvu súhlasiť s tým, aby sovietske vojská smeli, v prípade spoločnej obrany, vstúpiť na územie poľského štátu. No už bolo neskoro. Stalin sa už rozhodol, komu dá prednosť a 23. augusta 1939 Ribbentrop a Molotov podpísali v Moskve pakt o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.

Pakt a jeho dôsledky

V oficiálnej časti zmluvy sa obe strany zaväzovali, že nebudú bojovať proti sebe a neposkytnú ani pomoc nijakej tretej strane, ktorá by napadla jedného z nich. V tajnom dodatkovom protokole si nacisti a Sovieti jednoducho rozdelili priestor, ktorý bol medzi nimi. Litva, Estónsko, Fínsko a Besarábia pripadli do sovietskej sféry vplyvu, rovnako aj poľské územie vymedzené povodím riek Narva, Visla a San.

V letných mesiacoch, počas oficiálnych anglicko-francúzsko-sovietskych a neoficiálnych sovietsko-nemeckých rokovaní, existovali aj viaceré tajné kontakty medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Ich iniciátorom bol Hermann Göring, no nepochybne sa to nemohlo diať bez Hitlerovho vedomia.

Pokus o kontakt sprostredkovali švédski priemyselníci, ktorí sa dostali až k Chamberlainovmu spolupracovníkovi Horacovi Wilsonovi. Göring vo svojich posolstvách ubezpečoval Britov, že Nemecko neohrozuje ich životné záujmy a odrádzal ich od toho, aby vyvolávali nepriateľstvo s Nemeckom tým, že sa budú angažovať vo východnej Európe.

Odpoveď znela: „Nemecko vyvolalo nedôveru Veľkej Británie obsadením Československa. V budúcnosti bude Veľká Británia na akékoľvek podobné chovanie reagovať vojenskou silou.“ Ešte aj dva dni po podpísaní paktu so Stalinom sa Nemecko pokúsilo zmeniť anglický postoj.

Hitler si osobne zavolal anglického vyslanca, aby britskú vládu ubezpečil, že ak odvolá garancie Poľsku, Nemecko bude garantovať britskú ríšu. Tým naznačoval, že v opačnom prípade sa v budúcnosti do stredu jeho záujmu môžu dostať britské kolónie.

Oficiálne stanovisko Veľkej Británie zostalo nezmenené, ale minister zahraničia lord Halifax odporučil poľskému ministrovi Beckovi nadviazať priame rokovania s Hitlerom za predpokladu, že Hitler nebude hroziť násilím. To bolo 31. augusta. Na druhý deň v skorých ranných hodinách nemecké vojská prepadli Poľsko a za dva týždne rozbili poľskú obranu. Proti takmer vykrvácanej poľskej armáde zaútočili 17. septembra 1939 Sovieti a potom nasledovalo štvrté delenie Poľska.

Obaja diktátori triumfovali. Hitler jasal, že Poľsko „nikdy znovu nepovstane“ a Molotov mu kontroval radostným konštatovaním, že „konečne zmizol z mapy Európy ten odporný výplod versailleského systému“. Po dobytí Poľska 22. septembra 1939 usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku v Breste (v dnešnom Bielorusku) a 28. septembra podpísali novú zmluvu, tentoraz už o spoločných hraniciach a priateľstve. Okrem oficiálnej časti, ktorej podstata bola už aj tak hotovou vecou, mala aj táto zmluva niekoľko dodatkových protokolov.

Prvý stanovil istú korekciu delimitačnej línie medzi nemeckou a sovietskou okupačnou zónou Poľska a dával „sovietskej vláde právo na ochranu jej záujmov v litovskej oblasti“, čo otvorenou rečou znamenalo, že Sovieti mali od Hitlera súhlas na okupáciu Litvu.

Druhý tajný dodatkový protokol zakotvil to, na čom sa obe strany neoficiálne dohodli už po Mníchove, a síce, že nestrpia na svojom území nijakú agitáciu proti zmluvnému partnerovi. Tretím dôverným dodatkovým protokolom vyjadrili obe vlády súhlas ?s tým, že umožnia Nemcom, žijúcim v ZSSR (ak budú chcieť) emigrovať do Nemecka a vice versa.

Perfídnosť tohto dôverného protokolu bola v tom, že ani vo všetkej tajnosti nepomenovali veci pravým menom. Sovietsky zväz totiž na jeho základe násilne vyhostil nemeckých emigrantov a odovzdal ich na hranici rovno do rúk Gestapa. Boli to väčšinou ľudia, ktorí prišli do ZSSR v nádeji, že sa zachránia či už pred politickým alebo rasovým prenasledovaním.

Zmluva o neútočení a jej tajné klauzuly uľahčili obom diktátorom, aby začali realizovať svoje agresívne plány. Nacisti sa pri útoku na Poľsko, ale ani pri ďalšom vojnovom ťažení na západ, nemuseli obávať vojny na dvoch frontoch. A Sovieti mohli okupovať pobaltské štáty. Mali k tomu jednak súhlas svojho nemeckého partnera, navyše túto agresiu realizovali v čase, keď už nacistické Nemecko porazilo západné demokracie.

(9. apríl 1940: Nemecké oddiely sa vylodili v Dánsku a Nórsku, 12. máj 1940: Začala sa nemecká ofenzíva proti štátom Beneluxu, 14. jún 1940: Hitlerove vojská obsadili Paríž, 15. jún 1940: Sovietske oddiely okupovali Estónsko, Lotyšsko a Litvu)

Pakt Hitlera so Stalinom vyvolal rozruch, neistotu ?a tichý či hlasnejší nesúhlas aj v ich vlastnom tábore. ?Vo fašistickom bola najzjavnejšia nespokojnosť Mussoliniho. Adresoval Hitlerovi niekoľko listov, v ktorých žiadal vysvetlenie a vyjadroval pochybnosti o správnosti tohto kroku.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým pochopil, že ide o príslovečnú „nordickú lesť“. V Komunistickej internacionále, ktorá bola sústavnými čistkami uspôsobovaná k tomu, aby bola poslušným nástrojom Moskvy, sa tiež ozývali hlasy, ktoré to považovali za zradu.

Až po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prijala väčšina dočasne neposlušných francúzskych, talianskych i slovenských komunistov oficiálnu verziu, podľa ktorej bol vraj pakt iba taktickým manévrom, aby Stalin získal čas pripraviť krajinu na obranu. Ako ju pripravil, to sa ukázalo 22. júna 1941. Reakciou na nemecký útok bol totiž dlhý a spočiatku priam panický ústup Červenej armády.

www.historickarevue.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:52,  Nikdy neopúšťaj niekoho, koho miluješ, pre niekoho, kto sa ti páči, pretože ten, kto sa...
dnes, 00:33,  21„Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ?(Ján 14:6) Už aj tu ježiš...
dnes, 00:21,  9) No tak si pozri evanjelia a zistíš v nich, že ked bol Ježiš v ľudskom tele, bol...
dnes, 00:19,  22) Nesmrteľná duša existuje, a sú na to aj biblické dokazy. Kristus sa za nás prihovára k...
dnes, 00:12,  existuje vela katolíckych svedectiev o nebe/pekle, stačí len hladať.
dnes, 00:11,  Len hlásam to čo je pravda.
dnes, 00:10,  "Hovoril vtedy, že to je jeho telo a krv v tom zmysle, že takpovediac ukazoval vzor, čo...
dnes, 00:08,  Nerozumieš eucharistickej obety, nejde o dalsie obety, ale o sprítomnenie tej jednej jedinej...
dnes, 00:07,  "Už som písal, že Ježiš a Pavol aj o kalichu tvrdia , že to je Nová zmluva!...
dnes, 00:04,  Ak by sa aj eucharistia mala sláviť len raz do roka, nijako to nepotvrdzuje to že nešlo o...
dnes, 00:03,  lenže aj štenatá jedia z odrobinok svojich pánov
dnes, 00:02,  Odpovedz na moje otázky v uvodnom príspevku, prečo Ježiš nazýval víno ako krv, ktorá sa...
včera, 23:46,  Severné Nemecko, jazero Wulfsahl-Gusborn. .. Nadaar, ja idem.
včera, 23:36,  Dobrú noc.
včera, 23:36,  havran v poslednej dobe sa iba trápim, teda šachovo. S Janom som odmietol remízu, krásne ho...
včera, 23:32,  A hviezdy na nebi sú pritom stále tie isté. *38
včera, 23:31,  havran ja nešportujem, ale tvrdo makám v dielni. Mojich cca 107 kg patrí postavičke 183 cm...
včera, 23:30,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/fr/cp0/e15/q65/100991413_2988688657833242_7343285...
včera, 23:28,  Bolo možno aj pred 20 - timi rokmi. Boli to ťažké, ale krásne časy. *04
včera, 23:17,  peter67- tak maj sa, idem ešte vyvenčiť svoju pitbulku a pospať.
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Buď samouk, nečakaj, kým ťa naučí život.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(90 067 bytes in 0,339 seconds)