Cesta za šťastím

Ľudstvo kráča po ceste modernej civilizácie. Chce dosiahnuť pohodlie a luxus, chce sa mať dobre. Ako najsilnejší živočíšny druh na Zemi – možno povedať – nemá zjavných nepriateľov, a tak môže bezstarostne kráčať za svojimi túžbami. Kráča teda za ďalšími vymoženosťami doby, vymýšľa nové a nové technológie, ktoré mu majú uľahčiť, spríjemniť alebo spestriť jeho bytie. A ... je šťastné?

Nachádza stálu vnútornú radosť v tom, čím sa obklopuje? Žiaria ľudské tváre týmto šťastím?

Kilometre betónu a asfaltu, ktoré v sebe nenesú žiadne stopy po kráse a neposkytujú človeku ani kyslík, ani neosviežia myseľ ako to dokáže prírodná zeleň, pohodlie veľkomestského života, ktorý neprináša zdravie telu ani duši tak, ako to dokáže svieži vzduch a zdravá telesná činnosť. Stovky bilboardov a reklám, ktoré v skutočnosti neprinášajú nič, čo by človek potreboval a čo by ho urobilo šťastnejším. A uprostred tohto plytvania a šedivého zmätku a hluku mihá sa ľudstvo v honbe za ešte väčším pohodlím, luxusom, ktorý v stále nových podobách mení svoju tvár, ale nemení svoju neúmerne nadhodnotenú potrebu.

Čím viac sa človek necháva strhnúť honbou za pohodlím a pôžitkami, tým väčšiu prázdnotu, neuspokojenie a ničotnosť toho všetkého, celej tej námahy pociťuje; potom si tým viac zúfa a dúfa, že príde niečo, čo nedokáže pomenovať, ale v čo jednoducho musí veriť, keď si chce udržať silu ísť ďalej. Niečo, čo ho priblíži k naplneniu túžby byť šťastný.

Čosi v ľudskom vnútri neodbytne klope a búcha na dušu, hýbe sa hlboko v srdci a žiada o vypočutie. Je predzvesťou cesty za šťastím – keby ... keby to človek chcel počuť.

On sa však väčšinou ešte viac upína a zarýva do pachtenia sa za pozemským blahom.

Jeho srdce však netúži po nových technológiách, po ešte väčšom luxuse, kariére, ani po novom mobile, aute či nebodaj lietadle.

Ľudské srdce túži po ústretovosti, po harmónii medzi ľuďmi, po radosti a mieri, po kráse, po porozumení...

Kritiku veľkomesta by mali robiť tí, čo si už vyskúšali život v Bohom zabudnutej dedine. Tí dokážu oceniť, že nemocnica nie je na míle vzdialená, že cesty sú prejazdné aj v zime, atď.

Nove technologie maju zivot ludom ulahcit, nie im ho spravit stastnym, o svoje stastie sa musi postarat kazdy clovek sam. Stastie je vnutorny pocit a mne je jedno, ci ma obklopuje blahobyt, ci bieda, pretoze tento stav spajam uplne s niecim inym.

šťastie nadeľuje osud

Niekoho urobi stastnym aj vychod slnka, usmev, vona travy.....

Zbal kufre a utekaj do Tibetu, tam nemaju kilometre betónu a asfaltu

ty dokážeš reagovať len takýmto drsným spôsobom ?

A co ti mam na to povedat? Clovek hladal vzdy cesty k pohodlnejsiemu a jednoduchsiemu zivotu. A vsetko, co je v tom k tomu patri.

treba si nasadiť ružové okuliare a kráčať v ústrety za šťastím.

minule ukazovali v telke take vertikalne zahrady na budovach, Nieco ako ked zatepluju panelaky, ale toto bolo z rastlin, Domy potom vyzerali ako velke kockate stomy. Boli to nejake specialne rastliny takze im staci dazdova voda. Keby take spravili cele mesto bolo by fajn. Inac podla mna ludia patria do miest, cim sa viac totiz rozliezaju po svete stale viac ustipuju z divej prirody.

a vieš Rado ako sa zavlažovali Esmeraldine záhrady ..??? .