Cesta k prirodzenosti

S prirodzenosťou je to asi ako s dobrom: je len jedno dobro a čo nie je dobré, je viac menej zlé (symbolicky ako slnko - stred je dobro, všetko ostatné je zlo, bližšie k stredu menšie, ďalej od stredu väčšie). Je jednoznačne dané Bohom, čo je pre každého živého tvora prirodzené. Ak koná podľa toho, jeho život je zmysluplný, šťastný. Ak to robí inak, je to neprirodzené (slnko, viac alebo menej). Je zaujímavé, že všetky živé tvory (a niečo podobné by sa určite dalo povedať i o neživých veciach) akosi prirodzene vedia, ako žiť, čo robiť v danej prítomnej chvíli. Celkom spontánne, intuitívne konajú v každom okamihu, a pritom je ich život šťastný, zmysluplný, naplnený, v súlade s Božími plánmi. No život človeka, s rozumom a slobodnou vôľou rozhodovať sa, sa od prirodzenosti veľmi vzdialil. Preto sú ľudia nešťastní, nenaplnení, bez zmyslu života a ľudská spoločnosť sa dnes ocitá vo všeobecnej kríze.

Lenka Balážová

...peknéééé! Dám si ešte jedno pivo, a môžeš mi ďalej vyprávať rozprávky...

"Človeku nie je dané v čomkoľvek dosiahnuť dokonalosť. Človek sa má k dokonalosti len blížiť."

L.N.Tolstoj

co ked clovek dosiahne v niecom dokonalost, alebo ked ju dosiahne vo vsetkom? len cisto hypoteticky..co potom?

potom nič, dokonalosti sa už nič nežiada

Nie vinou ludí, ale vinou spolocenskeho systemu sa tak ludia cítia. Dovod je rpave ten, že nemaju na výber. Stále niečo musia robit, nie pretože sami chcu, ale pretože musia. Umele vyvolavana nezamestnanost je hlavnym donucovacím prvkom k ludkej neslobode. Malo ludí ma vobec stastie, že robia co chcu a nie čo musia.

určite sa každý snaží ísť prirodzenou cestou ..ale vieme že sú nám "umelo dané prekážky "ktoré nám v tej prirodzenosti bránia. Napriek tomu je na každom jednom ako v sebe spracuje vonkajšie negatíva, ktoré musí znášať.. preto ak sa dá je dobre byť nad vecou, povzniesť sa a v pohode "žiť" - tak ako je každému vlastné - teda prirodzené..a tak napĺňať svoje potreby k spokonosti samej.