Častý jav

Slová ako depresia, frustrácia, deprivácia, sa skloňujú v našom jazyku veľmi často. Ako ukazujú výskumy, depresiami trpia dvakrát častejšie ženy ako muži. Ide o genetické, hormonálne a biologické faktory. Rozlišujú sa aj podľa jednotlivých období. Prvé depresie vznikajú už v puberte, kedy si mladý človek hľadá svoje miesto v spoločnosti, v rodine, utvára si nové vzťahy a pokúša sa o prvé samostatné rozhodnutia. Neúspechy ho však môžu poriadne zničiť. V dospelosti ide predovšetkým o depresie vznikajúce z práce a domácnosti.
Vyššia pravdepodobnosť depresie je hlavne u ľudí s určitými charakterovými vlastnosťami, ako je napr. pesimistické zmýšľanie, sebapodceňovanie, prehnaný strach.

Žijem vlastne len tak,

život si oblieka čierny frak.

Depresia si ľahá tam,

kde už rozum nie je veľký pán.

Rozum mi riadi ústa, reč,

no všetko pravdivé je preč.

Srdce riadi oči moje,

v nich sú všetky války, zbroje.

Pozri sa do nich, a uvidíš,

či to tam ty v nich plieniš.

Kradneš, šliapeš po citoch mojich,

a ty len zbieraš zbierku "zvedených".

Pozri sa hlbšie do nich.

Čo vidíš? Krvavý kalich?

Smútok? Žiaľ? Prázdnotu?

Či neochotu, kráčať ďalej k životu?

Všetko je tam. Všetko je v tej tme.

V potupnej čierňave. V zradnej hmle.

Moje oči plné sĺz,

zachrániť od potopy skús.

Nedávam šancu. Nedávam nič.

Som sama a život mi dal veľký bič.

Bičom týraná, viackrát sklamaná.

Nedôverujem nikomu. Som v srdci zlomená.

Pýtam sa tohto veľkého sveta,

mám ja vôbec zmysel života?

Chceš mi povedať život....

že zmysel je tá veľká prázdnota?

Veronika Fialeková