Ruskej diplomacii sa podaril tento týždeň husársky kúsok. Pre objektivitu treba povedať, že nielen ruskej, ale i čínskej, no tá sa nerada vystavuje na obdiv, keď nemusí. Ochotne prenechala i 9. júla mediálnu pozornosť Rusku, ktoré v baškirskej Ufe hostilo summit dvoch združení so skratkami BRICS a SCO.
Prvé je všeobecne známe najmä preto, že vzniklo ako teoretický koncept v publikácii Building Better Global Economic BRICS v novembri 2001 pod autorstvom Jima O'Neilla, ekonóma najmocnejšieho finančného domu súčasnosti Goldman Sachs. Predpovedal v nej skvelé perspektívy skupine rýchlo rastúcich ekonomík so začiatočnými písmenami BRIC: Brazílii, Rusku, Indii a Číne.
S bohorovnou samozrejmosťou predpokladal, že tomu tak bude v rámci globalizačného procesu pod vedením USA a nadnárodných, no predsa len z New Yorku navigovaných finančných trhov. Útrapy svetovej finančnej krízy 2008/2009 však spôsobili, že sa tehla – BRIC – vymanila finančným trhom spod kontroly a začala už na prvom summite v ruskom Jekaterinburgu v júni 2009 sondovať vlastné alternatívy. Pred piatimi rokmi organizačne spevnela, pribrala za nového člena Juhoafrickú republiku (South Africa) a rozšírila si názov z BRIC na BRICS.
Alternatívna tehla sa transformovala na základné tehly nádejného multipolárneho sveta, bez dominantného postavenia jednej egocentrickej superveľmoci. Na vlaňajšom summite v brazílskej Fortaleze podpísali dohody o založení vlastných alternatívnych finančných inštitúcii: Novej rozvojovej banky a Rezervného devízového fondu. Môžu si za to Medzinárodný menový fond a Svetová banka odmietaním väčších rozhodovacích práv členom Pätorky. „BRICS otvára pred svojím summitom v Rusku novú banku,“ informoval 7. júla Wall Streeet Journal s tým, že do konca kalendárneho roku vyberie prvé projekty na financovanie. Centrálne banky členských krajín BRICS zároveň podpísali v Ufe operačnú dohodu o podmienkach činnosti Rezervného devízového fondu zoskupenia.
Skutočné prekvapenie priniesol ale v Ufe summit šanghajskej organizácie pre spoluprácu, známejšej pod anglickou skratkou SCO (Shanghai Cooperation Organisation). Mienkotvorné médiá ju pri založení pred 19 rokmi karikovali ako trápnu Šanghajskú päťku slúžiacu Moskve na márne predlžovanie kontroly nad postsovietskou Strednou Áziou. SCO ale neskončila na smetisku dejín, ako jej predpovedali. K ostatným členom tohto bezpečnostno-hospodárskeho paktu – Kazachstanu, Kirgizstanu a Tadžikistanu – sa neskôr pridal Uzbekistan. Pred jedenástimi rokmi sa stalo pozorovateľom Mongolsko a rok po ňom India s Pakistanom. Pred tromi rokmi Afganistan.
Tento mesiac Ufa rozochvela planétu: summit SCO schválil plné členstvo Indii a Pakistanu a udelil pokyn na rozbehnutie prijímacích procedúr. Tie budú formalitou, no obidva štáty zatiaľ ešte de iure členmi nie sú. Pozorovateľmi sú teraz Afganistan, Bielorusko, Irán a Mongolsko. Neprehliadnime ani partnerov dialógu: Arménsko, Azerbajdžan, Kambodžu, Napál, Šrí Lanku a Turecko. V Ázii sa zrodil nový monolit, ktorý ešte farebne nezaktualizovala ani mapa na Wikipédii. Siaha od ľadovej Arktídy až po tropický Indický oceán.
Zdroje:
odkaz
odkaz
