Bolesť a strach



1. jerry	25. 11. 2009, 20:00
Bolesť a strach sú prvou a poslednou vecou v našom živote. Rodíme sa a umierame s nimi.



3. VeronikaH	⇑    25. 11. 2009, 20:11
A ako vieš či pri pôrode cítiš bolesť? Pamätáš si to?



22. piskotka	⇑    25. 11. 2009, 22:31
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



24. jerry	⇑    25. 11. 2009, 22:56
ale na čo sa vracať za niečím čo si už sama dobrovoľne odhodila?? a hlavne bacha na ruky keď sa budeš hrabať v minulosti, vie byť totiž nechutne špinavá ;o)



25. piskotka	⇑    25. 11. 2009, 23:02
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



34. VeronikaH	⇑    26. 11. 2009, 13:45
Ty si tu bola aj tak neskoro?



2. Ónya	25. 11. 2009, 20:08
prečo by mala byť bolesť a strach prvou vecou v našom živote ?? poslednou už áno ..ale aj to je objektívne. Prvou vecou je "životaô je radosť , úsmev.. koniec je "agónia". )))



4. jerry	25. 11. 2009, 20:12
čo myslíš, že prežíva dieťa keď opustí matkino lono asi neplače od čírej radosti Súhlasí Anette



5. Ónya	⇑    25. 11. 2009, 20:17
no ja sa z vás idem pošúľať.. dieťa okamžite po narodení plače preto aby dostalo do seba kyslík, aby sa rozprúdili pľúcka a aby dalo okoliu na známo že hurááá TU SOM --na svete (to chudátenko ešte nevie do akého sveta sa narodilo --ale to je o inom )) Dospelý človek si z detstva -asi do 4 rokov nepamätá bolesť .")).



6. jerry	⇑    25. 11. 2009, 20:20
to že si bolesť nepamätám neznamená, že ju necítim Súhlasí Anette



8. Ónya	⇑    25. 11. 2009, 20:23
jerry, samo že nie, ale dieťa po narodení plače nie pre bolesť...



7. Anette	25. 11. 2009, 20:22
Iste sa dá umrieť aj bez bolesti a strachu. Napríklad zaspať a ráno sa už nezobudiť. Alebo také predávkovanie sa drogami, tiež zvláštna smrť.



9. jerry	⇑    25. 11. 2009, 20:26
dobre zaspíš a teoreticky nemusíš nič cítiť, ale čo tí ostatní?? Veľa bolesti čaká tých, čo nás milujú. [A.Camus] Súhlasí Ónya, jana lane, Anette



10. ranexil	25. 11. 2009, 20:34
jerry , teda smrt je najegoistickejsí cin aky jestvuje . Súhlasí Anette



11. jerry	⇑    25. 11. 2009, 20:45
z istého uhľa pohľadu určite a najmä ak umrieš dobrovoľne a vlastnou rukou, ale taktiež je nadmieru egoistické očakávať, že naďalej budem znášať neznesiteľnú bolesť a kráčať po tŕňoch života Súhlasí Lady_S, Anette



12. ranexil	⇑    25. 11. 2009, 21:33
Nechapem tej kontre:"ze je ndmieru egoisticke ocakavat ...atd. Ved je to nezmysel, co to ma z egoizmom?



15. Ónya	⇑    25. 11. 2009, 22:02
"citujem:" egoistické očakávať, že naďalej budem znášať neznesiteľnú bolesť a kráčať po tŕňoch života"..preto egoistické nakoľko toto všetko bude znášať jeho okolie a okolie bude možno viac trpieť psychicky ako on sám fyzicky.



16. ranexil	⇑    25. 11. 2009, 22:04
Ved je to nezmysel, nevidím v tom nic egoisticke . Ego neciní nic proti vlastnej individualite-proti sebe.



17. jerry	⇑    25. 11. 2009, 22:07
a čo egoizmus tých čo ho nútia ďalej žiť pretože by nezniesli jeho dobrovoľný odchod zo sveta??? Súhlasí Lady_S



18. Ónya	⇑    25. 11. 2009, 22:10
jerry, toto ja fakt už totálna sprostosť čo píšeš, isto sú to ľudia ktorí majú k nemu vzťah, majú toho človeka radi, a napriek jeho utrpeniu a snahe mu pomôcť, by ťažko znášali jeho odchod ..naviac neprirodzenou cestou.



19. jerry	⇑    25. 11. 2009, 22:14
už si sa niekedy cítila tak zle, že si nevidela iného východiska len odchodu?? vtedy aj tú ich najčistejšiu lásku začneš nenávidieť a nazývať egoizmom čo ťa drží ako okovy v ohni problémov a pozerajú sa na to ako sa škvaríš zaživa .... možno ti to znie zvrátene, ale už len tá bolesť čo ťa núti k odchodu je zvrátená no nie?? Súhlasí Lady_S



23. piskotka	⇑    25. 11. 2009, 22:38
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



28. Anette	⇑    26. 11. 2009, 08:36
Tu je na mieste eutanázia. No ak sa niekto "neznesiteľne trápi" len kvôli neopätovanej láske, tak je to jeho trápenie nezmyselné a hlúpe a tak aj jeho samovražda by mi prišla len nezmyselne hlúpym aktom posadnutého egoistu   Súhlasí Lady_S



20. ranexil	⇑    25. 11. 2009, 22:16
Ano to je egoizmus tých druhych. Oni ho udrzuju a oddaluju fatalnu bolest prameniacu zo straty dotycneho, ale zaroven to je ako jed v malych davkach a privyka sa na neho, takze i tak tento proces koncí tzv. psychologickou smrtou . Udrzuju niekoho, kto je akoze zivy, ale pritom je uz mrtvy.



13. aza89	⇑    25. 11. 2009, 21:35
bolo by velmi polemicke uvazovat co je neznesitelne...poznam ludi, ktori prezili tolko bolesti, ze sama neviem, co by som robila na ich mieste a napriek tomu su tu...a pocula som o mnohych ludoch, ktorych "zabil" jeden hlupy rozchod v puberte, kedy pravemu zivotu len klopu na dvere a rozhodli sa pre samovrazdu....hoc aj kracat po trnoch zivota a aspon robit stastnejsimi ludi okolo seba ako popriet jeden z najzakladnejsich a najsilnejsich pudov...pud sebazachovy....zivot pre niektorych prestal mat zmysel...a nie je zmyslom aj nieoc po sebe nechat? prirodzenym zmyslom zivota cloveka? co po sebe necha mrtva 15ka ktoru opustil frajer? deti? zivotne dielo? radost? alebo len zrutenych rodicov ktori nechapu kde spravili chybu? nie je trochu sebecke vlastnym rozhodnutim (ktore je spravne a vhodne na vyriesenie zlej situacie) znicit zivoty inym ludom? Súhlasí Anette



14. *game*	⇑    25. 11. 2009, 21:52
Je to velmi sebecke, ale kazdy clovek ma na to rozhodnutie pravo....ma slobodnu volu. Súhlasí Lady_S



21. piskotka	⇑    25. 11. 2009, 22:24
Príspevok bol vymazaný administrátorom.



26. mayya.tt	25. 11. 2009, 23:53
videla som bolest blizkeho cloveka. videla som maminu zomierat na rakovinu, na paliativnom oddeleni na klenovej. do posledneho dna som nevedela, ze mamina uz zomiera. v posledny den som prisla za nou skor, bola prevezena na samostatnu izbu. a ked som sa sestricky pytala, preco maminu previezli. povedala mi, ze zomiera. stratila som uz i tatina a po tejto vete som si hovorila, ze to nie je mozne. nemozem stratit druheho rodica. mamina mala metastazy. bola som pri mamine do posledneho dychu. mamina uz nemohla rozpravat, mala dychavicu, vsetko vnimala a pocula, aspon zo zaciatku. pocula vsetky moje slova, len nemohla odpovedat. tiekli jej slzy a ja som nemohla nic spravit, len sa prizerat. len sa bezmocne prizerat ako mi pomaly zomiera pred ocami. ak si to z vas niekto prezil, viete o com rozpravam a aka je to nevyslovna bolest, ktora vas trha na kusy. a potom uz nemate dusu, len akusi vnutornu prazdnotu. mala som strach, ked nadide chvila, ked sa uz nenadychne. stale mam tie obrazy pred ocami a vzdy to rovnako boli a bude. stratila som oboch rodicov behom roka a je to neskutocna strata. jedine co ma drzi pri zivote je moja mala. kazdy vidi len to, co zdezim, ale nikto nevidi tu stratu!!!!!! lebo ludia su taki sprosti, ze kym si to sami nepreziju, tak im to nedojde!!!



30. Kontesa	⇑    26. 11. 2009, 09:53
aj ja som prišla takto o oboch rodičov ( mamina 61r.,otec 58 r. )prežívala som to strašne ťažko,nemohla som sa s tým vnútorne vysporiadať,hlavne s tými mukami,keď trpeli  .....jediný liek je čas,Tvoja dcérka Ťa potrebuje,ale daj si pozor na parazitov,ktorí môžu z Tvojho smútku profitovať.Človek nakoniec zistí,že je na všetko sám,hoci má pri sebe " akože " oporu.Držím palce,buď silná



31. Anette	⇑    26. 11. 2009, 10:10
Nesúhlasím s tým, že všetci sú len bezcitné stroje, ktoré vidia len majetky a materiálne veci. A tiež nie si jediná, kto prišiel o rodičov. Taký je poriadok sveta, rodičia odchádzajú , detičky sa musia vedieť postaviť na vlastné nohy. Oveľa hnusnejšie je, ak rodič prežije vlastné dieťa, lebo to sa mu v puberte obesí kvôli nešťastnej láske, alebo sa len spije ako drak a v plnej rýchlosti narazí do prvého stromu. Čo má povedať taký rodič, ktorý takto stratí zmysel svojho života?



27. myrai	26. 11. 2009, 08:31
mayya.tt presne, preto sa mi clovek ako tvor ludsky nepaci,pretoze sa neludsky dokaze zachovat kvoli peniazom a zavisti,nikto si nevsima tu duchovnu stranku cloveka,tu iba vnima vtedy ,ked vidi daneho tvora v stave horsom ako je on sam,ale zial po materialnej stranke.. drzim ti palceky,bo viem co to je zit a dychat bez rodicov a ich duchovnej podory Súhlasí achesa



29. jerry	26. 11. 2009, 09:26
mayya.tt prijmi prosím moju najhlbšiu sústrasť, ľudia sú odporní, ale nie všetci a tak ti držím palce a dúfam, že opäť raz si niekedy budeš môcť povedať, že máš svoju dušu



32. mayya.tt	26. 11. 2009, 11:12
Dakujem za podporu a silu vam vsetkym. Anette, mas pravdu, ponala som to cisto egoisticky, pisala som svoju skusenost s rodicmi, no a zial moja skusenost s reakciami inych ludi bola vzdy na zarazenie..preto som to ponala objektivne. neviem si predstavit prezit dieta a ani nechcem! prepac, nechcem si predstavit TU bolest, to musi byt nieco strasne. a ak mas taku osobnu skusenost, velmi ma to mrzi. viem, ze tieto slova absolutne nepomozu a nic nezmiernia. nikoho som sa nechcela dotknut. ak som vyvolala zle pocity, ci spomienky, to nebol moj umysel. prepac, nechcela som ublizit. prajem ti vela stastia a sily. nech najdes podporu v ludoch okolo teba.



33. Kontesa	⇑    26. 11. 2009, 13:16
si veľmi citlivá,nemusíš sa ospravedlňovať...máš nárok na terapeutické vypísanie pocitov,ktoré Ťa trápia



35. achesa	⇑    26. 11. 2009, 19:33
Viem co si zazivala, presla som cez to. Vdusi trva bolest najdlchsie.



36. jerry	3. 12. 2009, 21:49
ďakujem za všetky príspevky v mojej téme, urobili ste mi veľkú radosť ako aj rozmanitosťou názorov aj tým, že ste sa zastavili a porozmýšľali nad vecou na prvý pohľad možno bizarnou a prajem vám aby som sa vo vašom prípade sa vo svojom výroku mýlim