Boj medzi dvoma názormi

Bolo to už dávno, za mojich univerzitných čias. Chodieval som na víkendy k naším stopom. Raz mi zastavil duchovný. Išiel do susednej dedinky zrejme na nejakú slávnosť. Dobre vyzerajúci, luxusné auto, tváril sa, že ho ku mne zoslalo samo nebo. Cestou sme sa rozprávali, samozrejme o Bohu. Bol som z nášho rozhovoru resp. z dotyčnej osoby hodne zmätený. Naivne som sa domnieval, že mu môžem ozrejmiť moje chápanie. Keď som vystupoval z auta, podozrievavo som skúmal okolie, či na mňa nečakajú miestni farníci s inkvizítorskymi chúťkami. Prežil som to bez fyzickej ujmy a dnes ma to inšpirovalo k napisaniu nasledujúveho prispevku. Vlastne to nie je presné, ta inšpirácia je z iného zdroja, ktorý nie je dôležitý. Slušnosť však káže povedať, že nie všetkého v príspevku som autorom, povedzme, že som to opísal. Dôležité sú len slová a ich význam, nie autor.

Už je to viacerým zrejmé, že dnes voči sebe stoja dva sevetové názory? Nazvime bojom to, čo sa dnes deje medzi ľuďmi rozumu a vážnými hľadačmi pravdy.

Väčšina toho, čo sa v tejto súvislosti v nie tak dávnej minulosti odohrávalo, pozostávalo iba z jednostranných útokov rozumových ľudí. Proti všetkým, ktorí sa snažili čisto duchovne o vývoj k vyššiemu, bol vždy pohotový posmech, nepriateľstvo, dokonca aj prenasledovanie najvážnejšieho druhu, aj keď oni sami zachovávali tichú zdržanlivosť. Mnohí sa museli stať skutočnými mučeníkmi, pretože na strane rozumárov bolo nie len veľké množstvo, ale súčasne aj pozemská moc.

To čo môžu dať ľudia rozumu, je už zreteľne vyjadrené v slove “rozum“. Je to úzke ohraničenie chápavosti na čisto pozemské, teda na najnepatrnejšiu časť nášho bytia. Pod rozumármi treba rozumieť takých ľudí, ktorí sa bezpodmienečne podrobili svojmu vlastnému rozumu. Títo sa po tisícročia domnievali, že majú bezvýhradné právo na to, aby svoje obmedzené presvedčenie smeli prostredníctvom zákonov a moci vnucovať aj tým, čo chceli žiť podľa iného presvedčenia.

Aj na tomto fóre sú takí, ktorých útoky alebo príspevky proti hľadačom pravdy sú často nepochopiteľne nenávistné, zriedka kedy sa snažia byť vecné. Väčšinou sú to skryté alebo i zjavné pošpinenia osoby, hľadajúcej pravdu. To koná len ten, kto nemôže namietnuť nič vecného. Hľadač alebo nostiteľ Pravdy predsa nedáva seba osobne, ale dáva to, čo hovorí.

Slovo sa musí skúmať, nie osoba! Zvyklosťou rozumových ľudí býva to, že si vždy najprv hľadia osoby a len potom uvažujú, či môžu počúvať jej slová. Keby mali pevnú oporu vo vnútri, nechali by hovoriť vec proti veci a osoby by pritom vylúčili.

Často poukazujú ironickým spôsobom na “laický výklad“, aby tak zakryli vlastnú prázdnotu. Je to stratégia, ktorej účelom je postaviť hľadačov pravdy, ktorí by sa mohli stať nepohodlnými, vopred na podradný stupeň, aby ich nikto nebral vážne. Toto poukazovanie na laikov, toto pohŕdavé dívanie sa zvrchu na takých ľudí, kotrí svojim zosilneným vyciťovaním stoja omnoho bližšie k Pravde a cestu k poznaniu si nezatarasili strnulými formami rozumu, zároveň odkrýva ich vlastnú neistotu a prázdnotu.

Vedomosti o vývoji náboženstiev so všetkými omylmi a chybami neprivedie ľudstvo bližšie k Bohu a takisto ani rozumový výklad Biblie alebo iných cenných spisov rôznych náboženstiev. Rozum je a ostane viazený na priestor a čas, teda pripútaný k zemi, k hmote, zatiaľ čo Božstvo a podľa toho i spoznávanie Boha a jeho zákonov je povznesenné nad priestor a čas i nad všetko pominuteľné a preto nemôže byť nikdy pochopené úzko obmedzeným rozumom. Z toho jediného dôvodu nie je tiež ani rozum povolaný k tomu aby prinášal vysvetlenia o hodnotách večnosti. A preto, kto sa v týchto veciach pýši svojim univerzitným uschopením a pritom sa chce na ostatných ľudí dívať z hora, prejavuje tak svoju neschopnosť a obmedzenosť.

Len povolaní môžu byť pravými učiteľmi. Povolaní sú tí, ktorí majú uschopenie v sebe. Tieto uschopenia nepovažujú vysokoškolské vzdelanie, ale záchvevy zjemnenej citovej schopnosti, ktorá sa vie vzniesť nad priestor a čas, teda nad pojmomú hranicu pozemského rozumu.

Každý vnútorne slobodný človek hodnotí vec alebo náuku vždy podľa toho, čo prínáša, a nie podľa toho, kto ju prináša. Zlato ostáva zlatom, či ho má v ruke kráľ alebo žobrák. Tí čo skutočne hľadajú, nedajú sa tým ovplyvniť. Tí však, ktorí sa dajú ovplyvniť, nie sú ešte dosť zrelý na prijatie pravdy, tá ešte nie je pre nich.

Ak ešte nezačala, nech už príde tá hodina, keď započne skutočný boj. Jednostrannosť skončí a nastane rázne postavenie sa proti, ktoré zničí každú falošnú domýšľavosť.

chýba záujem ..a k tomu patrí pochopenie, trpezlivosť, takt..tolerancia,..niekedy sa na df cítim ako v súdnej sieni. 

Ako sudkyňa?

Vlado tvoj humor ma dojíma  ..

To ani tak nebol humor, ako skôr pravda.

Môže byť otázka pravdivá?  

a je to tu   .osočiť a útočiť,..tak na intrigy máš svoj nový multinick.  

uvažujem kto je taký zanietený..dvoch kandidátov tuším - viola...trinity ??? no tak si uľav, bude sa ti lepšie spať. 

Najviac sa to naozaj podobá na Oponenta, ale tu nemôžeš nič s istotou tvrdiť... a je to fuk, nereaguj na jeho (jej) provokácie, a máš kľud ))

som zvedavá..,..a kto je Oponent,  .. ( Oponent 2 že je Boris )

Zas len boj...

hm,ale hodnotit moze aj rozumny clovek nezainteresovane,nemusi nazerat nato kto,ale co mu hovori.ja si myslim,ze cit je pan a rozum je pomocnik,dvaja neodelitelni spolocnici,ktori sa maju navzajom doplnat a nie spolu bojovat.

Ak si tym myslela, ako to byt ma, tak s tebou suhlasim. Zial u vacsiny ludi, najma dospelych to tak nie je.

zrejme je za tym nejaka pricina,preco sa clovek sprava ,tak ako sa sprava.ono vzdy sa moze najst niekto z koho pohladu budeme zle zhodnoteni a vzdy sa moze najst niekto koho zhodnotime zle aj my.nie vsetci sme rovnaki,o tom to je,ze aj ako ludia sa mame vzajomne doplnat a nie spolu bojovat,pretoze tvorime jeden celok.

Pekný nick, že muz.zmarsu, už tu chýba iba zena.zvenuse :-)
Ako ma kedysi učil jeden múdry človek, čím viac sa človek priblíži ku poznávaniu čo najväčšou harmóniou rozumu a srdca, tým väčší úspech bude mať a najviac sa priblíži ku skutočnej pravde ... Zmysly sú klamlivé, rozum obmedzený, city skresľujúce, jeden komponent vnímania a poznania musí adekvátne vplývať na iný a usmerňovať sa navzájom.

zaujímave, ze ja som traz stopol knaza, ktorý ma mimo svoju trasu vzal az rped moj dom .
A nebol ziadnym hlupakom, ale povedal, ako kajucnik, ze vie o velkych v cirkvi samej, ale jeho v cirkvi drzi viera v Krista a nie institucia ktorej je clenom.
Bol to dobry chlap.

Aj ja dve ďalšie dievky. Boli sme na výške a celý víkend sme trávili na školaniach a večer na párty. Tie ťapy si sadli dozadu, spali tam a ja som sa z Modry až do Piešťan pichala špendlíkmi pod nechty, lebo mi hlava kveckala dopredu a pán farár sa strašne chcel rozprávať.

...jaa,keby s0m st0p0l knaza,ist0 by t0 b0l sam najsamvyssi...z h0ra))

Tiež nechápem, prečo, ak je niekto so svojim životom, podľa svojich názorov a videnia, spokojný, potrebuje o ich správnosti presviedčať iných. To robia len nespokojní ľudia. Nie všetci ateisti a veriaci sa potrebujú hádať. Nie som veriaca a u farárov som varená pečená.

muz.zmarsu; ... k téme pre jednoduchosť /moju .../ opäť len okopčím:
Komunikácia je nástrojom priblíženia sa jeden k druhému. Musí však byť úprimná, akceptujúca slobodu, práva toho druhého, "bojom“, v ktorom každý odovzdá svoje zbrane tomu druhému". Všetko "zaobchádzanie" s druhým je v nej len prostriedkom a v takej miere, čo možno najláskyplnejšej, ktorá je potrebná k dospeniu ku koreňom veci.
Komunikácie nie je len takýmto nástrojom. Je aj prostriedkom, v ktorom sa vyjavuje pravda ... Často tvrdenia pokladané za jasné, pravdivé, považované za "vedenie" sa príliš ľahko kladú na miesto skutočnosti. A ich "majitelia" chcú, aby im ostatní porozumeli, aby sa v komunikácii potvrdili ... Jednoznačné výpovede však zvádzajú k zdanlivému vedeniu. V tvrdeniach, v myslení, existuje i protichodná možnosť. Diskusia môže byť obranou proti omylu v konfrontácii s iným názorom. Nemá byť "bojom o moc", ale "bojom", ako cestou k ozrejmovaniu, k prejasnejovaniu problematizovaním ...
Ešte pár poznámok k pravde, v súvislosti s komunikáciou. Čo je pravda, tu už bolo viackrát rozoberané. Bolo písané o jej subjektívnosti, objektivite, že ide o zhodu myšlienky zo skutočnosťou a pod. Bola spomínaná i "teistická Pravda" ... Podľa mňa, a to tu spomínané asi nebolo, pravda musí byť zdielateľná, vysloviteľná, inak pre nás nemá význam. Pravda sa "uskutočňuje" v komunikácii. Pravdu človek nemôže vlastniť, môže sa k nej približovať, viac či menej chápať aká je skutočnosť, ktorú však jednotlivec, asi nikdy nedokáže "uchopiť" v jej celku a aj v jednotlivostiach je to problematické ... Ak máme o ňu seriózny záujem, ak ju chceme v čo najväčšej miere spoznávať, musíme sa vzdať iných subjektívnych cieľov. Nemôžme ju spoznávať za iným cieľom než je pravda samotná a ani dopredu určovať jej zmysel ... Aj diskusiu, by sme mali viesť, ak nám ide o pravdu, v duchu "padni Prečo diskusia ... /so Slušným človekom a podobným/?#ixzz2LBQzDnDy
 

Prva cas, suhlas, aj ked treba podotknut, ze tu pises o zidealizovanej komunikacii, ktora je v realite vacsinou ina.
K druhej casti:
Zdielatelnost pravdy: tu sme nasim rozumom, ako som sa snazil vysvetlit, obmedzovani. Mozeme zdielat alebo reprodukovat len pravdy "nizsieho druhu" (dovolim si ich takto nazvat) vo vyzname vyhodnotenia, popisu alebo vnimania danych foriem hmoty a ich vzajomneho posobenia. Ak sa chceme bavit o vsetkom dalsom stvoreni stojacom mimo hmotu, cas a priestor, mame automaticky problem so zdielatelnostou. Inak cisty suhlas.

muz.zmarsu; ... uznávam, že človek akosi vnútorne môže cítiť pravdu, ale tento pocit pravdy, túto jeho „vnútornú pravdu“ nedokáže vyrozprávať ... potom to však, podľa mňa, nie je pravda ako taká. „Pravda“ je výpoveďou človeka o skutočnosti. Ak človek o skutočnosti nič nevypovedá, len niečo cíti, uvedomuje si akúsi „imaginárnu pravdu“, potom „nemá pravdu“, len pocit, uvedomenie, ktoré pokladá za pravdu samu ...
Čo sa týka toho, žeby mohol objaviť pravdu o vonkajšej skutočnosti /ale aj o sebe .../ len vo svojom vnútri, tak takéto pokusy, doteraz v histórii zlyhali. Nedokážeme sa odtrhnúť od sveta, v ktorom žijeme. Všetci významní filozofi, učenci, „majstri“, „osvietení“, „prebudení“ ... ktorí takýmto spôsobom hľadali a nachádzali pravdu, vypovedali o skutočnosti len to, čo pochádzalo z ich skúsenosti, poznania, zo skúsenosti, poznania doby, ako základu ich výpovede ... Naopak, človek odtrhnutý od ľudskej spoločnosti /napr. vychovaný zvieratami .../ nevypovedá o skutočnosti nič, dokáže vypovedať len to, čo sa naučí, ak sa naučí, od spoločnosti, do ktorej sa neskôr dostal ...

To, ze clovek nedokaze vyrozpravat alebo reprodukovat "citenie pravdy" predsa neznamena, ze s nou v kontakte nie je, ze ju neciti, alebo ze citi nieco menejhodnotne. Ja tusim (zamerne zvolene slovo), ze je to skor naopat. Vnima alebo citi to, co sa hmotou, cize rozumom, vnimat neda. To ani logicky popriet nejde, kedze logika sa musi opierat o fakty vnimatelne hmotnymi receptormi, schopnymi posudzovat, hodnotit opat len hmotu pripadne energiu, co je tiez vo svojej podstane len forma hmoty. Tu mozeme len konstatovat, ze ti ktori citia, nieco citia, ale nevieme to vyhodnotit a reprodukovat na rozumovej urovni. Popriet neexistenciu takehoto citenia hnotnymi faktami je nemozne, rovnako ako dokazat ju. Nas rozum na to jednoducho nema ureceny definicny obor.
Co sa vsak da a o co by sa kazdy z nas mal pokusat, je sledovat indicie, skumat fragmenty, nosne body, nasledne cez tieto body aproximovat pravdu definovanu v hmote a pokusit sa ju extrapolovat tam, kde nejestvuje riesenie v hmote, priestore a case, tam kde definicny obor chyba.
Uz viacero nezavislych vedcov zopakovalo pokus s prenosom myslienok s rovnakym vysledkom. V jednoduchosti islo o dve osoby, z ktorych jedna bola uzavreta v izolovanej miestnosti, izolovanej od hmoty a energii. Nic, co na svete vieme zmerat, ohmatat, uvidiet, ... sa do tejto miestnosti nemohlo dodstat. Ako je potom mozne, ze osoba uzavreta v takto upravenej miestnosti bola schopna primat telepaticke impulzy vysielane druhou osobou? Podla jednej z interpretacii vysielanie prebjehalo v smere vysielac, mimohmotna uroven, primac (laicky). Je to jedna z indicii smerujuca k tomu, ze sa da vnimat aj inak ako cuchom, hmatom, zrakom, sluchum a chutou. Link na spomenuty pokus som tu niekde daval, asi by mi zabralo dlhsiu dobu sa k nemu dopatrat. Ale ak si ho vyziadas, pokusim sa.
Teoreticka kvantova fyzika, resp. niektori z vedcou zaoberajucich sa nou, tiez vyslovuju zavery zhodne s danym pokusom.
Tvoje namietanie je celkom v poriadku a nic proti nemu nemam. Naproti tomu je mnoho veriacich, ktori veria rozumom. Nesnazia sa skutocne spoznavat Pravdu alebo Boha. Stacia im informacie podavane druhymi. Neposudzuju, nehladaju, uz vsetko "vedia", napominaju, ze nekonas podla cirkvi, poukazuju na teba prstom za to, ze si dovolis poukazat na do oci bijuce nezrovnalosti a protirecenia si v ich rozumom prijatom koncepte Boha. Netusia ze Boh vymeni 1000 takychto za jedneho ako si ty.

muz.zmarsu; ... v reakcii na Tvoje konštatovanie, že pravda nemusí byť vždy zdielateľná ... som napísal: uznávam, že človek akosi vnútorne môže cítiť pravdu, ale tento pocit pravdy, túto jeho „vnútornú pravdu“ nedokáže vyrozprávať ... Pri úprave tejto vety som zabudol spojku „ale“ pozmeniť /pôvodne bola daná v súvislosti s „...nie je pravda ako taká...“/. A až teraz som si uvedomil, že to trochu pozmenilo to, čo som mal namysli. Malo byť:
... uznávam, že človek akosi vnútorne môže cítiť pravdu, a že tento pocit pravdy, túto jeho „vnútornú pravdu“ nedokáže vyrozprávať ...
Toľko na odstránenie nedorozumenia /medzi nami zatiaľ telepatia nefunguje ... /. Skrátka nespochybňujem: „ze clovek nedokaze vyrozpravat alebo reprodukovat "citenie pravdy" predsa neznamena, ze s nou v kontakte nie je, ze ju neciti, alebo ze citi nieco menejhodnotne“. Podľa mňa však „nemá pravdu“ v zmysle toho, ako som písal v „ , to, čo cíti, je skôr imaginárne, „zdanlivá pravda“ ... Veriaci dokážu vnímať také „nadzmyslovo“, aká je ich viera a takýchto rozličných i vzájomne si odporujúcich „cítení pravdy“ je toľko, koľko je vier ... A podobne je to i s indíciami, fragmentmi, nosnými bodmi ... kresťania majú svoje nadzmyslové osobné stretnutia s Bohom, majú ich teopanteisti, panteisti všeobecne ... svoje nadzmyslové vnímanie majú budhisti, brahmanisti ... atď. a všetci i svoje prislúchajúce indície, fragmenty, nosné body ... To samozrejme neznamená, že sa nedotýkajú čohosi nadzmyslového, len ho vnímajú rozdielne. Všetci sme totiž odkázaní na „informacie podavane druhymi“. Rodíme sa s istými dedenými danosťami do konkrétneho sveta, ktorý nás ovplyvňuje /nadzmyslového vnímania včítane .../, či už chceme, alebo nie. Rovnako dobre sa však môžu dotýkať napr. vromái  , alebo môže ísť o „prácu“ nášho mozgu, podvedomia, citov ...
Čo sa týka telepatie, pokiaľ viem, pozitívne výsledky „telepatických experimentov“ mali vedci, ktorí v telepatiu verili /negatívne, skeptickí vedci/ a svoje pokusy nedokázali verejne zopakovať ...
K tomu poslednému odseku ... ďakujem za pochvalu , ale neviem, neviem, či by mňa, neveriaceho psa, Boh menil čo len za jedného veriaceho , aj keď sa mi vidí, že spôsob ako o ňom niektorí svedčia, je skôr jeho urážkou /ak existuje a má vlastnosti, ktorými ho opisujú .../, nie preto, že „veria rozumom“, ale práve preto, že ho pri otázkach viery vypínajú /a niekedy sa mi zdá, že vypínajú i srdce .../ 

Inymi slovami, ako sa neda dokazat kvalita citenej pravdy neda sa ani vyvratit. Mas namietku?
Tu je odkaz na zmienene pokusy:
www.stream.cz 
Uz si to raz ofrflal, tak si to rovno daj na cca 35:45 a pozeraj asi 5 minut.

muz.zmarsu; ... „Inymi slovami, ako sa neda dokazat kvalita citenej pravdy neda sa ani vyvratit. Mas namietku?“ – nemám žiadne ...
K tomu videu ... najprv trocha odbočenia, všeobecnosti ... často si kladiem otázku či vedeckí eskamotéri robia svoje kotrmelce preto, že im sami veria, alebo chcú nimi ohurovať, bohatnúť, prípadne dokonca ohlupovať ... Je za tým vedomé vrtenie, alebo vrtia bez toho, aby si to sami uvedomovali ... ?  Človek od svojich počiatkov upchával Bohom diery svojho nevedenia a zároveň nimi dokazoval i jeho existenciu. Dnes je najviac týchto dier v kvantovej fyzike. Museli by zasahovať archanieli, aby neboli využité učiteľmi nemyslenia ... 
Ale k veci. Nebudem písať o „strašidelnom pôsobení na diaľku“ /predpokladám, že o tom niečo vieš/, ktorým sa tu vrtí, ale stručne o „Tvojom“ pokuse z videa. Nie som neurológ, psychológ, nemám v podstate žiadne vedomosti o činnosti mozgu, takže budem písať neodborne ... Aj keď vedci nedokážu zmerať myšlienky - pocity, „duševné stavy“, už svojim spôsobom áno. Vedia vyhotoviť „mozgový graf“ o tom, ako, nad čím, do akej miery, sa „vzrušuje“ mozog. Dokážu rozlíšiť, či jeho majiteľ počúva hudbu, ktorú má rád, prípadne medituje, alebo sa rozčúlil v zamestnaní, prípadne pre nezhody s partnerkou ... Ak niekto medituje a potom sa mu takýto graf vyhotoví, bude v podstate identický s grafmi ostatných meditujúcich, aj keď nemeditovali spolu a každý meditoval v iný deň a pochybujem, žeby nejaké záblesky dokázali výraznejšie pozmeniť aktivitu mozgu spôsobenú 20 minútovým meditovaním a sústreďovaním sa na „prenos, príjem“ ... Podobne budú identické i grafy ľudí, ktorí boli rozčúlení. Ak by sme osoby, ktoré spolu meditovali od seba oddelili a jednu potom nejakým spôsobom rozčúlili, a v tomto rozčúlení by sa snažil o prenos, ich „mozgové grafy“, robené v ten istý čas, by boli odlišné ... telepatia sem, telepatia tam ...
Podľa mňa, serióznejšie by bolo zistiť, ktorá časť mozgu sa aktivuje, akým spôsobom reaguje, pri tých zábleskoch u jednej i druhej osoby pred meditáciou, bez pokusu o prenos a až potom previesť pokus už i s prenosom a porovnaním ich vyhodnotiť ... To čo som písal je samozrejme laické, podobne ako je, podľa mňa, povrchným i ten pokus, ktorý sa tvári vedecky, ale je len eskamotérstvom určeným pre laickú verejnosť, nie dôkazom pre vedeckú komunitu ...  

Som ta trosku precenil starec, som sklamany.
1. "Aj keď vedci nedokážu zmerať myšlienky - pocity, „duševné stavy“, už svojim spôsobom áno" - by som si daval pozor na to, co sa da zmerat, minimalne by som to presnejsie zadefinoval. Skor myslienky zmeraju ako dusevny stav.
2. Na to, ze si laik si ho sfukol ako sviecku, pana vedca. Princip pokusu nebol taky, ako ho tu zachytavas. Do meditacie jedneho bol vneseny novy prvok, ktoreho posobenie bolo zaznamenane a ak chces aj odmeratelne na elektroencefalograme. Cize neslo o udrziavanie daneho stavu, podobneho u druheho onjektu. Prave naopak, prvy objekt bol podrobeny budiacou aktivitou. Reakcia tejto aktivity bola zaznamena. Podobna reakcia u druhej osoby, bez toho, ze by tato bola vystavena tomu istemu budeniu, bola zaznamenana tiez. Zklamany som z toho, ze sa na jednej strane dovolavas vedeckosti a faktickosti a na druhej ju popieras. Ak ju chces popriet, tak len faktamy alebo dokazmy opat len vedeckymi a nie tymi, ktore si tu podal. Okrem toho, tento pokus bol dalej zopakovany dalsimi nezavislymi vedcami s rovnakym vysledkom. Tiez sa tu hovori o dlhom casovom obdobi medzi jednotlivymi pokusmi. Ak by teda boli podvrhom alebo ak by neboli urobene spravne, uz davno by sa nasli oponeneti a dotycnych panov by zrejme zosmiesnili natolko, ze by sa o tom uz aj vedelo.

Muz.zmarsu; ... ten súhlas pod Tvojim príspevkom nie je daný omylom. Vyjadrím sa neskôr ... teray sa budem snažiť byť faktickým, bez „zbytočných“ poznámok.
Elektroencefalogram:
upload.wikimedia.org 

... tieto rytmy je možné namerať
artshangkala.files.wordpress.com 

... tu je rytmus /hladina/ beta webzoom.freewebs.com 
porovnaj z grafom vo videu /pôvodne som mal pripravené "printscreeny", len mi ich tu nechce zobraziť ... preto reagujem takto trhane .../

... a tu je "vneseny novy prvok, ktoreho posobenie bolo zaznamenane"
ars.els-cdn.com   

... ešte som našiel neurologie-v-edukacii.axweb.sk   

Odpustite mi tych par gramatickych chybiciek (za ktore sa hanbim), prosim.

muz.zmarsu; ... ja ich robím toľko, že ani sa nestíham ospravedlňovať ...  

Zrejme sa k tomu este najako vyjadris, alebo nieco dodaj a ja sa chytim.

Muz.zmarsu; ... v tento čas môžem tu byť len nakrátko ... Mňa ten pokus z videa nepresvedčil. Prečo je tam len taký krátky úsek grafu, ktorý je, podľa mňa, asi hladina beta, bez akýchkoľvek „vyrušení“ ... prečo nevidieť rozdiel, keď ešte nebol „objekt bol podrobeny budiacou aktivitou“ ako i úsek po tejto budiacej aktivite, nehovoriac o opakovaní „budenia“ ... 

Skepsa nie je zla vlastnost, a mam ju aj ja, aj v tomto pripade. Pokial vsak nemam fakty, ukazujuce na omyl alebo chybu, tak sa neopovazujem vyslovovat ine zavery. Opakovanie tu bolo s rovnakym vysledko. Tie grafy co si tu dal, neukazuju na nic. Mozno by bolo lepsie posurfovat a zistit o danych pokusoch viacej...

muz.zmarsu; ... zatiaľ budem písať len o námietkach, ktoré mám voči prezentovanému dôkazu telepatie ... Ako to, že tie grafy, neukazujú na nič ... Elektroencefalogické vyšetrenia sa robia predovšetkým zo zdravotných, terapeutických dôvodov a o tomto je dosť i na internete. Je pre mňa zložité nájsť k téme relevantnejšie odkazy a ako som už písal, nie som neurológ ... svoju laickú predstavu však o tom mám ... Tento graf ars.els-cdn.com  nie je grafom viacerých osôb, ale jednej. Na hlavu vyšetrovanej osoby sa umiestnia elektródy tak, aby boli pokryté jednotlivé oblasti mozgu a elektrický signál od každej z nich, potom vytvára graf, ktorý sa zaznamenáva. Preto je na jednom elektroencefalograme tých grafov toľko. Ich analýzou je možné zistiť stav tej ktorej časti mozgu i mozgu ako celku. Je síce pravda, že náš mozog pracuje ako jeden komplex, predsa však, pokiaľ nie je poškodený, je rozdelený na „špecializované“ oblasti. Povedzme oblasť zraku. Signál tejto oblasti, na tomto zázname ars.els-cdn.com  tuším ukazuje aktivitu pri otvorení očí. V iných oblastiach je zaznamenaná oveľa nižšia aktivita /neviem Ti ich ukázať .../. Podobne, ak chceme vstať, vykonať nejaký úkon, bude zaznamenaná aktivita určitých oblastí vyššia ako v iných. O hladinách /rytmoch/ mozgu máš v odkaze neurologie-v-edukacii.axweb.sk  ... Napriek tomu, dá sa povedať, že sme rovnaký, sme ľuďmi ... každý z nás je originálom. Týka sa to i mozgu. Neexistujú dva rovnaké, rovnaká je len ich „charakteristika“ ... Preto aj elektroencefalogramy sa v detailoch, pri tých istých podmienkach, budú líšiť. Predpokladajme, že telepatia funguje a máme pripravené dve osoby tak, ako je to uvedené vo videu. Jedna je sústredená na odosielanie a druhá na príjem. Toto sústredenie sa prejavuje aktivitou ich mozgov, ktorá je merateľná a vzhľadom k tomu, že nie sú rovnaké sa v detailoch bude prípadný záznam líšiť /nie preto, že u jednej ide o sústredenia na záznam a druhej na príjem ..../. Ak teraz „odosielateľa“ vystavíme svetelným zábleskom, aktivujeme uňho predovšetkým zrakovú oblasť mozgu a ak funguje telepatia, potom sa nameria aktivita tejto oblasti aj u prijímateľa, ktorá sa však bude líšiť tak, ako sa líšia ich mozgy a zároveň dojde ku konfliktu medzi signálmi tela, okolia ... prijímateľa a tými „telepatickými, čo potom tiež významnou mierou prispeje k odlišnosti. Toto by bol dostatočný dôkaz telepatie. Ja som opakovanie nemyslel ako opakovanie pokusu, ale opakovanie „zábleskov“ – opakované „budenie aktivity“ mozgu odosielateľa, nielen preto aby bolo možné vylúčiť subjektivitu, náhodu ... Ak je pravdou, čo sa tvrdí vo videu a graf /podľa mňa v tejto súvislosti podivný.../ je natoľko totožným, ako je to uvedené, že teda mozgy tvoria „kvantovú previazanosť“ /miešať ju s telepatiou je podľa mňa parádnym vrtením .../, potom navyše toto prepojenie, by muselo „zničiť“, všetky subjektívne signály, signály tela, okolia ... prijímateľ by bol bez vlastnej vôle ...otvoril by oči /ak by ich mal zavreté/, zreničky by sa mu zúžili i keď by bol v tme a ak by odosielateľ pohol rukou, potom by rukou musel pohnúť i prijímateľ a pod ...

muz.zmarsu; ...“ Mozno by bolo lepsie posurfovat a zistit o danych pokusoch viacej...“
Neviem anglicky, takže je to pre mňa zložitejšie, napriek tomu som niečo málo vysurfoval ... K experimentu Jacoba Grinberga som pomocou prekladača zistil, že pokus robil tak, že „prvy objekt bol podrobeny budiacou aktivitou“ – zábleskami svetla v náhodných intervaloch /už som spomínal, že ten graf je podivný. Je podivným najmä preto, že tam tie „záblesky nevidieť“/. Tých zableskov mali byť sto a experimentu sa zúčastnilo sedem párov. Údajná úspešnosť mala byť 25%, čo zjavne odporuje grafu uvedenému vo videu
freiheitdenken.de 
Čo sa týka ďalších podobných experimentov /Peter Fenwick, Leona Standish/ som našiel len v súvislosti s Amitom Goswamim
beliefinstitute.com 
Peter Fenwick sa zaoberal „predsmrtným vedomím“
en.wikipedia.org 
a o Leone Standish som nenašiel /okrem súvislosti s Goswamim .../ nič
Ak nájdeš viac rád si pozriem ...
 

Pozrem na to.

Takze tych 25 percent suvisi len so schopnostou mat telepaticky prenos. Ak sa uskutocnil, tak boli zmeny zaznamenane. T.j. ak subiekty nemali prenost, tak nebolo zaznamenane nic, co bolo u 75 percent. Inymi slovami, toto cislo kvalitativne nevypoveda o vyzname samotneho pokusu. Pozrem dalej.

muz.zmarsu; ... ja som to pochopil inak, ale neriešim teraz „o vyzname samotneho pokusu“ ... poukazujem na to, že pán Amit Goswami zavádza a to som sa, momentálne, vyjadril veľmi mierne ... 

Inak dakujem za link. Celkom zaujimave.

muz.zmarsu; ... pod „27“ som dal súhlas /nevyjadril som sa k nemu, lebo je to odbočenie .../ nie preto, žeby som celkom súhlasil s tým, čo je tam priamo napísané /v ďalšom som sa k meritu veci vyjadroval .../. Súhlasím s tým, čo je „medzi riadkami“. Je dobre, ak som upozorňovaný na vlastnú subjektívnosť. Viackrát som spomínal, že som „neveriaci“. Neverím v „Boha“, nech sa pod týmto pojmom myslí čokoľvek, ale rovnako neverím, ani že neexistuje. Ja to neviem a ani neviem, či sa dá na túto otázku objektívne pravdivo odpovedať. Všeobecne sa však prikláňam skôr k „materialistickým“ riešeniam. Vilkovu britvu nemusím, ale o to viac používam Humeovu. Subjektívne som prístupnejším kritike dôkazov „transcendentna“, než k dôkazom „transcendentna“. Mám určité „predsudky“, voči „nadprirodzeným“ javom a hlavne voči ich dokazovaniam. Proste človek všeobecne oveľa ľahšie prijíma „veci“, ktoré ho v jeho názore utvrdzujú /nielen čo sa týka „Boha“ .../ a je subjektívne „nepriateľským“ voči tým, ktoré mu odporujú. Preto je dobre, ak si to uvedomuje a nie je na škodu mu to pripomenúť ... 
Okrem toho, aj ten, kto sa preukázateľne mýli, nemá pravdu v konkrétnej veci, veciach, to neznamená, že nemôže mať pravdu v iných /platí to aj naopak - ten čo mám pravdu v jednej, neznamená, že sa nemôže mýliť v iných.../, prípadne pravdivo nepoukazuje na nejaký aspekt, čo nám, vďaka spomínaným „predsudkom“ môže uniknúť ...