Boh ako „Ty“ (XIX.)

Boh, zjavený v sláve vesmíru, je tajomným, hrozivým, vzdialeným, nepochopiteľným a nevypočítateľným Bohom. Tento Boh nám v Ježišovi Kristovi odkrýva svoje vnútro. V Kristovom vtelení sa Boh otvára, vo svojom obetavom sebadarovaní sa nám zjavuje ako Láska. Boh sa pre nás v Kristovi stáva absolútnym Ty.

Utváranie vzťahu človeka s Bohom sa v niečom podobá utváraniu vzťahu človeka s človekom:
Keď Janko po prvýkrát stretne Aničku, zmocní sa ho príjemné zaujatie. Je očarený jej vonkajším vyžarovaním, jej krásou, šarmom, bezprostrednosťou, hravosťou, milotou – vonkajšími kvalitami jej osoby. Ešte nepozná ani jej meno – je pre neho iba Ona. Začne o nej snívať, zaujíma sa o ňu, chce o nej vedieť čo najviac. Postupne ju spoznáva. Dozvie sa jej meno, pôvod, časti jej životného príbehu. Potom nastane chvíľa, keď oproti sebe stoja tvárou v tvár. Janko koktavo vysloví svoje vyznanie. Anička odpovedá. Slovo za slovom sa ich vzťah zo vzťahu On a Ona mení na vzťah Ja a Ty.

Aj vo vzťahu s Bohom sme na začiatku zaujatí zázrakom bytia, slávou zmysluplných kvalít, ktoré k nám vyžarujú z absolútna za vesmírom. Ak to oslovenie aktívne prijmeme, začíname hľadať. Siahame po informáciách, ktoré by nás k nemu doviedli; berieme do rúk Bibliu, čítame texty, ktoré na Boha odkazujú, vyhľadávame ľudí, ktorí Božiu skutočnosť osobne zakúsili. Vo vlastnom živote, vo vesmíre i v dejinách postupne nachádzame stopy Boha, znamenia, ktoré nám zanechal, útržky jeho príbehu vo svete.

Boh je však pre nás stále tým neosobným „To“. Potrebujeme sa s ním stretnúť osobne, tvárou v tvár, aby sme mohli prijať a darovať lásku. Boh ako absolútny subjekt vstupuje do komunikácie s naším subjektom vo vtelení, v sebaobetovaní a v zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.

Tajomstvo Ježišovej identity
Ján vo svojom evanjeliu zaznamenal tajomnú udalosť. Pri večeri pred ukrižovaním sa Ježiš rozpráva so svojimi priateľmi, pripravuje ich na tragické udalosti, ktoré o chvíľu nastanú. Jeden z učeníkov vysloví prastaré ľudské prianie, tú najstaršiu trýzeň človeka: „Ukáž nám Boha.“ Ježišova odpoveď vyráža dych: „Taký dlhý čas som s vami, a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl Boha.“

Kto si, Kriste? V tej tajomnej chvíli, pred drámou ukrižovania, sa Boh v Ježišovi definitívne odkryl. Ten, ktorý je všetko vo všetkom, ktorý udržuje vesmír v neprestajnom tanci atómov, ten, ktorý obnovuje život buniek vo všetkých tvoroch, dáva svetlo mysli a rytmus srdcu človeka, tu sedí s priateľmi za stolom. Svojimi ľudskými očami sa im díva do očí. O krátky čas vstane a podstúpi cestu odsúdenia, mučenia a smrti. Ten, ktorý je všetko vo všetkom, sa stane ničím. A práve tam, kde sa Boh v Kristovi úplne vzdá svojej moci nad svetom, vytvoril Boh miesto pre svoje zjednotenie s človekom. Tam môže naše Ja vstúpiť do vzťahu lásky s jeho absolútnym Ty.

(úryvok z knihy D. Pastirčáka)

Azaňat!...to fakt?

Boh je však pre nás stále tým neosobným „To“. Potrebujeme sa s ním stretnúť osobne, tvárou v tvár, aby sme mohli prijať a darovať lásku. Boh ako absolútny subjekt vstupuje do komunikácie s naším subjektom vo vtelení, v sebaobetovaní a v zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.

Pekne napísane, ako od neosobného chapania bozstva prejst k osobnemu v tomto prípade skrze mysterium smrti a zmyrtvych vstania J.Krista.
Moja otazka Rastos,
Prečo potrebuješ prostredníka ku tomu, aby si vstupil v priamy kontakt s Bohom?

Ved je to tam napisane. Inac o nom nevies dost, bez jk zostava z velkej casti nespoznany.

Ja som cital v inej knihe, knihe, tkroá tu bola skor nez biblia, a mnohymi je tiez pokladana za svatu, ze uctievanie Boha skrze prostredníkov je nepsravne, aj ekd on Boh ich v takomto smerovaní utvrdí. Pretoze clvoek ide nato podla svojich sklonov a vysky duchovnosti a pripravenosti. Cez prostredníkov sa znu iste plody, ktoré prostredník ako ista tvar vlastností dava z Boha. V prípade JK ide o zname veci.
Vacsi veriaci nez najsvetejsi krestan bol trebars Job, kedze uctieval Boha priamo a prijal i to zle co an neho Boh dal. V prípade JK zlo nema miesto.

Ano, mas pravdu, je to nespravne, ini prostrednici nie su.
jk je vsak legitimny a jediny prostrednik, dany ludom.

Ale nie je. legitímny prostredník je aj Satan. Vid knihu Jobovu. ALe Satanove sprostredkovanie bozieho na cloveka prinasa to co temer nik nechce. Takze skus radsej popremyslat.
A co apostolovia? Tí su tak silnym odklonom od Boha, ze ta posuvaju skrz svoje videnie k Jezisovi a nasledne este cez Jezisa. Vlastne kazdy apostol bol iba odchylením cloveka od Boha. Ku tomu prirataj dalsich prízivníkov na jeho svetle a ziastis ze ak pocuvas farara, tkroý ti hovorí o apostolovi tak uz zo svetla bozieho mas figu, lebo kazdy v tom retazci su kusok vzal.
Uctievaj Boha a Jezisa obidi.

Alebo presnejsie aby si porozumel Rastos, s JK sa cloveku dava vízia Boha, vlastna jeho pohladu na Boha. Pohladu J.K.ako bozieho syna. Ale ty si niekym inym a tak pohlad sprostredkovaný okuliarmi J.K. Je pohlad skresleny.

Clovek sam nevidi Boha, moze sa o nom dozvediet iba od niekoho, kto ho naozaj videl a legitimoval sa ako vyslany posol.
V dejinach nie je nik takyto iny, nez jk.

Nie nepravda, ved i Mojzis ho videl. Henoch videl tiez Hospodina, salis rastos.

isteze, nieco aj sprostredkovali, a bolo nacim ich pocuvat. Tak isto ako (a hlavne) jk, a nie ako ty vravis, ze obist ich.

rastos dobre vies, co sa snazim povedat🙂) Ak pocuvas niekoho skusensoti, to este neznamena, ze si jeho nasledovníkom, ci uctievacom🙂))