Boh a veda – krok za krokom :)

O vedách, ktoré môžu hovoriť o Bohu

I.) Každá veda má svoju metódu skúmania a svoj predmet skúmania.
II.) Predmet skúmania a metóda skúmania navzájom súvisia. Metóda sa prispôsobuje predmetu.
III.) Boh je predmetom skúmania iba v dvoch vedách: filozofia a teológia.
IV.) Filozofia rieši existenciu Boha a jeho základné atribúty. Teológia rieši Božie zjavenie seba samého. Obe tieto vedú majú svoju vlastnú metodológiu a východiská.
V.) Niektoré vedy, ako napr. religionistika, sociológia či psychológia sa síce zaoberajú náboženstvom či subjektívnou náboženskou vierou, nie však Bohom samotným.
VI.) Logika a matematika tiež nemajú za svoj predmet skúmanie Boha, hoci aj na ich poli vznikol napr. (Godelov) ontologický dôkaz Božej existencie (inšpirovaný však filozofiou a potrebný filozofického výkladu)
VII.) Empirické vedy sú zamerané len na niečo z tohto sveta. Ide napr. o fyziku, chémiu, botaniku, astrológiu, zoológiu, medicínu atď. Sú preto veľmi obmedzené, čo sa týka komplexného pohľadu.
VIII.) Empirické vedy, teda všetci empirickí vedci, nemajú za predmet svojho skúmania Boha, ani im to nedovoľuje ich metodológia a teda títo vedci nie sú kompetentní sa k otázke Boha odborne vyjadrovať.
IX.) Keď sa fyzik vyjadruje k fyzike, je to odborné a dôveryhodné vyjadrenie a prináša to ovocie do oblasti vedy. Keď sa však fyzik, chemik alebo biológ vyjadruje o politike alebo o Bohu, VŽDY je to len jeho osobný a nie odborný, názor, pretože tieto veci nie sú predmetom jeho vedeckého bádania.
X.) Jediná veda, ktorá sa zaoberá „svetom ako takým“ v jeho komplexnosti a aj Bohom je filozofia. Hoci i v nej už existujú špecializácie.


O Filozofii

XI.) Filozofia je veda.
XII.) To znamená, že má striktné logické a metodologické pravidlá a jej vyjadrenia majú seriózny vedecký charakter.
XIII.) Vyjadrenia filozofov musia rešpektovať všetky fakty a výskumy empirických vied, pretože dôkazy empirických vied (nie však ich interpretácie) sú nemenné.
XIV.) Filozofický dôkaz alebo argument napriek tomu, že má svoju vedeckú váhu, môže historicky meniť svoju váhu.
XV.) Filozofický argument alebo dôkaz pozostáva stojí totiž na aktuálnych vedeckých poznatkovh.
XVI.) Kvôli tomu, že vedecký pokrok a vedecké poznatky sa stále rozširujú, filozofia má čoraz viac podkladov pre vyvodzovanie dôsledkov pre naše chápanie sveta a človeka. A aj Boha.
XVII.) Vedy si môžeme predstaviť ako dodávateľov surovín a filozofa ako kuchára, ktorý z nich dokáže niečo vytvoriť. Aké suroviny, taký výtvor.
XVIII.) Samozrejme, že sú aj také smery vo filozofii, ktoré nevychádzajú z vedeckých poznatkov (existencializmus, fenomenológia, personalizmus, metafyzika), ale nikdy ich ani nemôžu ignorovať alebo im protirečiť.


Filozofia a Boh

XIX.) Zo všetkých vedcov sa iba filozof sa dokáže o existencii Boha vyjadrovať odborne (ale nemusí).
XX.) Filozofické skúmanie Boha vždy čerpá z aktuálneho vedeckého chápania sveta a človeka.
XXI.) Vo filozofii sa rieši otázka existencie Boha už od antiky.
XXII.) Prvý dôkaz Božej existencie rozvinul Platón.
XXIII.) Počas dejín filozofie vzniklo množstvo dôkazov/argumentov v prospech Božej existencie.
XXIV.) Tieto dôkazy sa rozdeľujú na apriórne (už spomenutý ontologický dôkaz) a aposteriórne (napr. kozmologické argumenty).
XXV.) Mnohí filozofi však zastávajú aj názor (odborný), že zo samotnej definície Boha (ako transcendentnej bytosti) vyplýva, že je nedokázateľný.
XXVI.) To potvrdzuje aj skutočnosť, že naše zmysly a aj naše myslenie sa vyvinulo účelne k svojskému videniu a chápaniu tohto viditeľného sveta.
XXVII.) Preto ak hovoríme o vedeckom dokazovaní Božej existencie, vždy sa to týka len filozofie, nikdy nie empirickej vedy, ktorá je zameraná len na skúmanie svojho obmedzeného kúsku z tohto sveta.
XXVIII.) Boh nie je a ani nemôže byť predmetom skúmania empirických vied.
XXIX.) Vždy, keď sa iný vedec ako filozof vyjadruje k existencii Boha, hovorí len svoj osobný názor. (= bod IX)
XXX.) Vždy, keď sa hocikto okrem filozofa vyjadruje k existencií Boha, hovorí len svoj osobný názor.
XXXI.) Dvaja rôzni filozofi môžu mať na existenciu Boha rozdielny odborný názor, podporený rôznymi argumentami, pretože je to vo vede bežná vec.
XXXII.) Otázka existencie Boha nebola za tých 2500 rokov ešte vyriešená a zdá sa, že objektívne nikdy ani nebude.
Vedecká nedokázateľnosť.
XXXIII.) Nedokázateľnosť Božej existencie sa v súčasnosti vôbec nejaví ako problém.
XXXIV.) Nad empiricky-vedeckou nedokázateľnosťou Boha si nikto neláme hlavu, pretože očakávať niečo také je taký istý nezmysel ako očakávať, že kombajn pokosí les.
XXXV.) To, že niečo nie je vedecky dokázané ešte neznamená, že to nie je pravdivé.
XXXVI.) Existujú aj iné skutočnosti, ktorým bežne veríme a nemáme ich vedecky dokázané alebo sú dokonca principiálne vedecky nedokázateľné.
XXXVII.) Koľkí z vás si dali urobiť vedecký dôkaz toho (napr. DNA), že váš otec je skutočne váš otec? Predpokladám, že nikto. Všetci tomu veríte a žijete podľa toho, pretože ste tak boli vychovaní.
XXXVIII.) Takmer nič z toho, čo vieme, nemáme (my osobne) vedecky dokázané.
XXXIX.) Sú skutočnosti, ktoré veda nedokáže dokázať vôbec. Napr. Vedomie človeka nikto nikdy nevidel a nikdy nebolo vedecky dokázané – napriek tomu, že s ním máme všetci skúsenosť.
XL.) Vedecká nedokázateľnosť Božej existencie zároveň neznamená, žeby viera v Boha bola proti vede alebo proti rozumu.
XLI.) O tom, že to tak nie je svedčia všetky filozofické argumenty o existencii Bohu.
XLII.) Tieto argumenty, ako už bolo povedané, majú svoju vedeckú váhu, no zároveň im nemožno pripísať 100% platnosť ako dôkazom empirickej vedy.


Teológia

XLIII.) V kresťanskej teologií sa otázka existencie Boha takmer vôbec nerieši, pretože sa to považuje sa samozrejmosť ako pre biológia molekula.
XLIV.) Tak isto ako biológ len mávne rukou nad človekom, ktorý mu povie, že molekuly neexistujú, pretože ich nikdy nevidel, podobný postoj má aj teológ k ateistom s rovnakým argumentom.
XLV.) Z teologického hľadiska by niečo také ako „dôkaz Božej existencie“ nemalo existovať.
XLVI.) Ak existuje Boh v kresťanskom chápaní, potom nemôže existovať žiadny dôkaz jeho existencie, pretože tento Boh chce, aby sa ľudia pre neho rozhodli slobodne a nie pod nátlakom rozumu.
XLVII.) Dokázanie Božej existencie by viedlo aj k strachu a „otroctvu“.
XLVIII.) Boh nechce nikoho nútiť a „prehovárať“ a preto sa aj po intelektuálnej stránke existuje vždy aj druhá cesta bez neho.
XLIX.) Ak Boh existuje, nebude sa ukazovať, niekomu, kto oňho nemá záujem a dokonca proti nemu bojuje.
L.) Komu sa Boh ukazuje?: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
LI.) Kto prejaví záujem o Boha, tomu sa Boh ukáže a prenikne celú jeho bytosť – intelekt, srdce a celý život, ktorý bude pokojný a požehnaný.
LII.) Boh síce nevidíme, ale jeho pôsobenie (ovocie viery) áno.


Boh a veriaci človek.

LIII.) Na Božiu existenciu odkazujú aj osobné skúsenosti, ovocie viery a zázraky
LIV.) Existencia Boha nie je niečo, o čom je človek presvedčený len intelektuálne, ale toto presvedčenie sa ho týka bytostne.
LV.) Existencia Boha je pre veriaceho tak samozrejmá a evidentná skutočnosť ako vzduch, ktorý dýcha.
LVI.) Pre bežného veriaceho človeka sa javí tvrdenie „Boh neexistuje“ tak isto nezmyselné ako tvrdenie „vzduch neexistuje“.
LVII.) Hoci je pravda aj to, že boli a aj sú veriaci, filozofi a teológovia, ktorí odmietajú tvrdenie „Boh existuje“ (mystika, negatívna teológia)


A teraz sa tu donekonečna môžeme vadiť o konkrétnych bodoch 🙂

Filozofia a teológia nie sú vedy, ale pavedy, obskúrne názory.

III.) Boh je predmetom skúmania iba v troch vedách: filozofia, teológia a duchovná veda

duchovná veda? to je čo?

ave satanas

Ondrej, ty píšeš, že nech žije satan? Ale no, nebuď ako salbea 🙂

XXV.) Mnohí filozofi však zastávajú aj názor (odborný), že zo samotnej definície Boha (ako transcendentnej bytosti) vyplýva, že je nedokázateľný


samozrejme , nemozeš dokázat existenciu toho čo neexistuje

Ak je nedokázateľný, ako na to prišli tí filozofi? Len tárajú do vetra!

34. Prečítaj si Platónove dialógy 🙂 Aj on to spomína. :P

33. Na to ti odpoviem bodom LVI. 😉

36. a ja ze biblia ( a iné ont. [ kvázi] dokazy )

Dôkaz je zbytočný, keď človek nemá ochotu ho prijať 😉

Je zvykom, že dostatočne zdôvodnené dôkazy sa bežne prijímajú. Ak to platí pre prírodné vedy, má to platiť aj pre iné odvetvia, inak sa ukazuje, že iné odvetvia varia z vody.

40. jáj a zázraky ešte. niekde som čítala, keby bolo mozné Boha dokázat, znamenalo by to ze je človek "nad" Bohom .

44. Ani v zázrak človek neuverí, keď nechce. Ako je to na konci podobenstva O boháčovi a lazárovi - aj keby sa niekto vrátil z posmrtného života a hovoril o posmrtnom živote.. kto neverí doteraz, neuverí ani teraz :P

"keby bolo mozné Boha dokázat, znamenalo by to ze je človek "nad" Bohom" - s tým môžem len súhlasiť

👍: Scarlette

48. Btw, ja ked sa nudím , prihlásim sa na na fórum o psoch , a opytam sa či je lepší pedigree alebo Brit —

👍: Patrick91

a čo si sa dozvedela? :P

50. nič, doteraz sa hádajú

76, ( Btw, je to vtip . ak si niekto zase sedí na kábli, ze enaxnay ? )

👍: Patrick91