Bezúčelnosť

Život sa vo väčšine prípadov neoplatí žiť. Nešťastie je normou a našim prirodzeným stavom. Hľadanie šťastia sa príliš nelíši od hľadania dílera dobrých drog.

99% ľudí neslúži skutočnému, "prirodzenému" účelu alebo celkovo dôvodu zostávať v pohybe. Väčšina populácie je iba prostriedkom vďaka ktorému niekoľkí dosahujú "šťastie" (hoci nepoznám mnohých skutočne šťastných boháčov).

Samozrejme, niektorí sú "potrební" kvôli ľudským výmyslom ako ekonomika (aby pracovali), ale ekonomika by nebola potrebná, ak by neexistovali ľudia. Takmer všetka ľudská činnosť je postavená na snahe o zachovanie druhu (na ujmu všetkých ostatných), ktorý nijak nedokázal, že si zaslúži miesto na tejto planéte ako súčasť ekosystému.

Všetky "dobré" a "užitočné" veci, ktoré ľudia urobili a robia sú "dobré" a "užitočné" iba v kontexte ľudskej povahy a skúseností. Rozbitie atómu a liečba rakoviny sú zbytočné pre všetky ostatné tvory na tejto planéte.

Nedávno som čítal knihu, ktorej pointou bolo, že všetko ľudské poznanie a výdobytky sú iba projektom mimozemskej rasy, ktorá sa snaží poslať správu jednému zo svojich stroskotanému v tejto galaxii. Správa znela, že pomoc je na ceste.

Keby sme len my boli v skutočnosti takto užitoční.

Preklad a skrátená verzia argumentu pre racionálnu samovraždu jedného zaujímavého človeka.

Tak to mas big pozitivne myslienky na noc ) A ver , ze sa zivot oplati zit..akykolvek. On je aj tak taky, aky si ho sami urobime..takze pripadne nadavky a reklamacie smerujte na autora

uvedomujú si ľudia vôbec, kde robia zásaditú chybu ?

opr. "zásadnú chybu

Smutne, ale pravdive., nikto kto tu žije už pomali nie je spravne umiestnený v spolocnosti. Kecy, ze clvoek si zato može sam, su nevyhnutnou barlickou udrzovatelov systemu, ktorý sluzi neustalej lži.

Myslím , že v každej spoločnosti sú sily odstredivé a dostredivé. Jedne i druhé môžu byť tvorivé , alebo deštrukčné. Doré je , keď je v nich rovnováha.

H: Myslím si, že v každej spoločnosti sú sily odstredivé a dostredivé.

Nielen tie. Aj gravitačné sily. Niektorým ľuďom z nich otehotnie mozgová kôra (odborníci tento jav s spoločnosti nazývajú gravidita myslenia).

Napr. definujme deštrukčné sily "do a od".

vlastne aj táto spoveď je bezúčelná, pretože všetko také je, ale to neznamená, že by nebolo bezúčelne keby to bolo inak, to je večne neriešiteľná dilema

Inac to co si citala by aj s tymi mimonmi sedelo, len s nepatrnym rozdielom, nesnazia sa poslat spravu nikam.

Nemyslím si, že keď niečo nemá vopred daný účel, tak to treba zahodiť.

Aj tak na tom nezáleží

Ale figu, ignorujem kvalitne a precízne a kym bezduche upirske potvory to privadza k zlosti mna nikam,
ale vzdy lepsie jak pozerat na usmev pijavice, ktorá ti pije krv, a len preto sa usmieva..

A to hovorí kto?
zdravý, či chory?

Ano choroba je vzdy podnet k rozvoju, nikdy nie k upadku, ale to vie malokto.
Takze v skutocnosti si povedala to iste. Pretoze v prípade leiciacej pijavice, je upírom ten chorý a nie ona.
Tajomstvom je vzdy zvitazit a it o nakoniec vedie rovno do prdele, lebo nic vyznam nema, tak ako povedala Carybdeida..no a to co vyznam má , tak to dostavaju rpave tí, tkroí v tom význam nenachadzaju.
Zivot na ntejto planete je peklom..a urobili ho specialne pre nas , aby sme sa zadrhli vlastnou pazravostou, lebo vsetko mame na dosah, ale na nic nedosiahneme..dosiahne na to ten, tko to nepotrebuje, ale ten ti to neda, lebo temer kazdy je totalny egoistický blbec.

Každopádne...sú zaujímavé rozhorčené reakcie, ktoré majú taktiež zmysel iba v kontexte ľudskej skúsenosti a sú možno prejavom istých názorov, ktoré sú v súčasnosti populárne. Russell hovoril o rôznych vekoch...o veku nádejí v ktorom ľudia môžu dúfať v zlepšovanie okolitého sveta a ktorého filozofia je zameraná skôr von. A o veku únavy, keď už ľudia nemajú v čo dúfať, neveria, že dokážu ovplyvniť okolitý svet a filozofia takého veku je zameraná dovnútra, smerom k iným svetom. V každej dobe sú však ľudia oboch zameraní. Preto niekto dokáže byť optimista, iný nie. Možno sa práve nachádzame vo veku keď strácame nádej a ideály...a budeme nahradení inými, ktorí sa možno len zobúdzajú.
Či na ľudskú povahu nadávame alebo jej vzdávame úctu alebo nadávame na svet a seba vidíme ako čosi "uvedomelé" a nezmanipulované, nezáleží na tom, keďže často to nevedie k ničomu...zaujímavému...
Prečo by sme mali mať účel? Prečo by sme mali byť prospešní iným druhom? To sú iba také...taľafatky...každý druh sa snaží využiť neobsadené ekologické niky na úkor iných druhov a aj jednotlivcov vlastného druhu. My sme v tom iba úspešnejší. Aspoň z krátkodobého hľadiska (dlhodobé zatiaľ nemáme k dispozícii).
Hľadanie zmyslu je prejavom neistoty, ktorá pramení zo slobody a straty tradičných systémov, ktoré neumožňovali kladenie otázok. Účel si môžeme vybrať a povedzme, že by to bol účel prospešný prírode, môže nás dokonca...uspokojovať. Môžeme byť dokonca šťastní. Ale význam, ktorý tomu prisúdime...je len odrazom sveta v ktorom žijeme...a svet, ktorý vidíme je zase iba našim odrazom a tak ďalej donekonečna. V podstate...vidíme iba odrazy, aj to len temne...a to aj keď sa pozrieme na seba. A ak aj človek umrie sklamaný, zatrpknutý, tak to je nepodstatné...lebo zomrel iba jeden odraz...tvar v cigaretovom dyme.
Môžeme sa dohadovať o význame toho či onoho alebo presadzovať istý názor na úkor druhých...a jedna snaha môže byť prospešná väčšiemu počtu ľudí alebo druhov, iná menej. Alebo to môžeme brať iba ako vírenie a narážanie atómov do seba, záleží na tom?
Preto...by ste mohli veci brať s nadhľadom a s ľahkosťou.
Aj keď sme možno pre zbytok života rakovinou a objektívne nemá nič zmysel.
Neberte sa tak vážne  

To sa nijak nevylučuje. Ale...vidíš aj tu bola myslím nedávno téma v ktorej si jedna matka na seba vzala priveľa zodpovednosti...a iní môžu hádzať vážne tváričky, len aby vyvolali ilúziu, že prevzali nad niečím zodpovednosť  

Alebo presnejšie - zodpovednosť je v takom prípade niečo, čo môžeme na seba vziať bez toho, aby nás to zaťažovalo. Ale netreba uprednostňovať záväzky voči iným viac než je nutné a zbavovanie sa zodpovednosti nakoniec vedie aj tak k istej...frustrácii...keďže bez zodpovednosti môžeme získavať len malé veci, ktoré sa nám aj tak po čase zunujú.

Ani ja neviem, či mám pravdu, len si vymýšľam  

To nie je ťarcha, to je súčasť rovnice...ak chceš niečo získať, musíš niečo obetovať.

V takom prípade nemáme veľmi na výber, ak je na nás daná zodpovednosť zvonka...môžeme sa jej vyhnúť, ale potom príde odplata. Takže si môžeme vybrať...môžeme tiež napríklad hovoriť o zodpovednosti k životnému prostrediu a jej výsledky si užijú až tí, čo prídu po nás, takže nás sa výsledky nezodpovedného správania až tak týkať nebudú. Tam už môže byť problém...na druhej strane, keby ľudia nebrali tak vážne a neodkladne svoje vlastné pohodlie a potreby, tak by to taký problém nebol.