Bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák teraz učí náboženstvo na jednom z bratislavských gymnázií. Rozprávali sme sa o Vianociach, politike a kňazovi Kuffovi – ktorého podľa Bezáka stvorili biskupi a niektorí mu naďalej pomáhajú.
Ako prežívate Vianoce?
Som už starší, takže pre mňa Vianoce nie sú detské očarenie stromčekmi, sviečkami, darčekmi. Je to zvyk, ktorý sme si od mladosti vytvorili a stále si ho pestujeme. Pre mňa tiež Vianoce znamenajú potešenie a možno práve na Vianoce zažiari niečo z tej mladosti, z tej krásy, z očarenia malého dieťaťa, veľké otvorené oči, keď vidia tú krásu Vianoc. Zároveň, keďže som veriaci, je to pre mňa pripomenutie si narodenia Ježiša Krista.
S kým budete tráviť Vianoce tento rok? Máte nejakú skupinu blízkych?
Najbližšiu skupinu – to sú moji rodičia. Otec má 87, mama 84 a ešte ja so sestrou. Aj sa o nich trochu staráme, predsa len, majú svoj vyšší vek. Tie Vianoce budú naozaj, ako keď sme boli deti. Boli sme všetci spolu a teraz, po takom oblúku, budeme opäť spolu ako rodina aj spolu so zvykmi, ktoré ešte otec aj s mamou pestovali. Klasika s kapustnicou, rybou a šalátom, nejaké oplátky, med, modlitba na začiatok. Aj pre nich, aj pre mňa to bude opäť také pekné rodinné stretnutie.
Vianoce sú kresťanský sviatok. Majú podľa vás aj nejaký univerzálny odkaz pre ľudí, ktorí sú neveriaci?
Na hodinách som sa pýtal svojich študentov, ktorí majú 18 – 19 rokov, ako oni prežívajú Vianoce. To už je iná generácia a iný svet, všetci žijú v Bratislave alebo v okolí, takže to už nie je taká idylka horských dediniek, kde padá sniežik a všetko je vymaľované.
Musím prekvapivo a s potešením povedať, že ich prežívajú úplne podobne ako ja. Tie zvyky a vôbec tá pripomienka Vianoc stále ostáva silne pokresťančená. Hoci sme sa rozprávali, že toto obdobie zimného slnovratu sa pripomína aj v mnohých iných kultúrach a náboženstvách. Pre nich sú tiež Vianoce takým poteším z toho, že budú spolu s rodinou, rodičmi, blízkymi, darčekmi, posedia si spolu, porozprávajú, popozerajú nejaké klasické rozprávky.
Prišlo mi, že tie Vianoce stále nestrácajú zmysel a asi tam ostal aj taký archetypálny znak Vianoc, nielen v zmysle kresťanskom, ale aj takom ľudskom, že byť spolu. To zázemie, ktoré človek má mať, že sa máme radi, výmena darčekov, že myslíme jeden na druhého, to je taký hlboký podtón v človeku, ktorý sa na Vianoce vyplaví. Nielen v zmysle kresťanskom, ale aj v široko ľudskom. Aj tí z mojich študentov, ktorí nejakým spôsobom veľmi ku kresťanskej viere a ku kresťanským spôsobom prežívania Vianoc neinklinujú, predsa len cítia, že je to niečo také pekné, čo človek potrebuje do života.
Takže bez toho kresťanského podľa vás nie sú Vianoce len taký komerčný sviatok?
Ako som naznačil, bývame v meste v Bratislave, samé veľké vyzdobené shoppingy. Je zrejmé, že Vianoce v sebe majú mnoho komercie. Ja som ale potešený, že ešte stále Vianoce predbiehajú komerciu.
Tá komercia ich stále dobieha, chce sa ich zmocniť, ale tie Vianoce dávajú aj tej komercii zmysel. Ja neverím tomu, že by niekto len v tom, že môže ísť do nejakého nákupného centra, stratil zmysel Vianoc. Aj výzdoby toho komerčného centra nejakým spôsobom v človeku zvýrazňujú pocit pre krásno.
Nemám z toho nejaký zlý pocit, že by som bol z toho sklamaný. Komercia tu vždy bola na tej úrovni, ktorá bola príslušná svojej dobe. Táto dnešná doba je poznačená nákupmi, shoppingami a všetkými tými možnosťami, ale Vianoce sa nestrácajú.
KOČNER A KORUPCIA
Vy ste známy ako človek, ktorý sleduje spoločenské dianie, občas sa vyjadríte. Čo hovoríte na to, čo sa dialo tento rok v slovenskej spoločnosti? Vyplavovala sa rôzna špina, diali sa rôzne veci, na druhej strane, napríklad Kočner sedí za mrežami. Ako vy hodnotíte tento rok?
To nie je len tento. Doba je búrlivá a ten čas asi nie je minulý, že to už skončilo, stále pokračujeme v takom putovaní. Tiež je to niečo také biblické, nie síce vianočné, ale taký exodus. Snaha odísť z priestoru, kde je vykorisťovanie človeka, dominancia, korupcia. To bude asi taký celoživotný problém. Ani nie jedného života, ale vôbec celoľudský problém odjakživa a stále to trvá.
My na Slovensku, samozrejme, žijeme slovenské problémy. Iste, niekde inde vo svete majú možno aj niečo horšie, sú vojny, ľudia utekajú, migrácia. Tiež sledujem, že to nie je pre nás nejaká povrchná téma. Ako keby prekrylo všetko, čo sa deje na Slovensku. Všetky tie udalosti vo svete, ešte aj klimatické zmeny, ktoré sa spomínajú, aj keď opäť, my to tak nemusíme prežívať, zrejme vplývajú na to, že ľudia hľadajú miesto na život, bývanie a existenciu. Nesmie sa na to pozerať hneď nebezpečnými očami, že nám prídu všetko pokradnúť, ako to počúvam. To sa mi tiež nepáči, lebo to je tiež súčasťou našej mentality. Ako keby sme nechceli byť dobrosrdeční.
Keď hovoríme o Vianociach v tejto dobe, poučme sa tým, že vedieť otvoriť srdce, priniesť dary ako tomu malému dieťaťu, ísť sa za ním vôbec pozrieť. Tí Traja králi, o ktorých hovoríme, neboli Židia. My sme sa na Slovensku zabudli otvoriť, byť pohostinní.
Tvrdí sa, že sme pohostinní, skromní, jednoduchí, ale aj v tých kauzách, ktoré vidíme – kde je tá naša skromnosť a jednoduchosť? Je to skôr až nenásytnosť. Mám, ale chcem mať viacej. Aj pri príbehu, či už toho človeka, ktorého ste spomínali, alebo aj mnohých ďalších, a teda poznáme tých príbehov mnoho, ostáva rozum stáť. Koľko si človek musí nahrabať, aby bol spokojný?
Na jednej strane môžu stáť tí, ktorí hovoria, aké je to hrozné, ale čo keby sa ocitli v podobnej situácii? Budú charakterní, budú ako Janko Kuciak? Odhalia pravdu alebo sa len prispôsobia, veď teda niečo z toho môžem mať aj ja? Aby sme neostali takí, že my sme tí spravodliví, lebo ja som nikomu nič nezobral a druhí berú. Chvalabohu, že sa tieto veci dejú.
Niekedy sa bojím, či tá spravodlivosť nebude nakoniec unavená a potom z toho budú aj ľudia. Tých káuz je toľko, že už tomu vlastne ani nerozumieme. A beda tomu, kto to takto vie zahrať, kto si myslí, že sa to stratí. Slovensko potom stráca svoju morálnu dušu, svoj morálny charakter. Toho sa obavám. Ten boj zatiaľ ešte nie je stratený, ale nie som až taký optimista.
Čo by podľa vás tomu morálnemu charakteru Slovenska pomohlo?
Slušné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Mne sa niekedy zdá, aj pri stretnutí s mocnými ľuďmi, že tá legislatíva je písaná pre jednoduchých ľudí, lebo keď už to teda urobí niekto vyššie postavený, tak je ako keby taký potrebný, že ho nemôžeme súdiť a trestať. Musí byť rovnosť pred zákonom a dôstojnosť človeka musí byť zachovaná. Aj ten jednoduchý človek musí mať rovnaké práva ako ten najvyššie postavený. Toto mi chýba.
Neviem, čím to je, možno tou minulosťou, keď sme si mysleli, že ten systém, komunizmus, nám ubližuje a keď sa nejako odškodníme, to nevadí. A stále to v nás tak nebezpečne zostáva. Ako keby sme stále chceli byť ponorení v chaose a niekedy nám tá anarchia aj vyhovuje.
Ten pozná toho, ten toho, tam sa spravia nejaké výhodičky, veď ja ti pomôžem. Slovensko ako keby stále nemalo morálnu elitu. Aj tí, ktorí sa hore dostanú... Aj ja som mnohým prial a želal, že chvalabohu, už sú tam a s prekvapením som zistil, ani nie po niekoľkých rokoch, ale mesiacoch a týždňoch, ako sa prispôsobujú a tvrdia nám, že treba spolupracovať.
Koho myslíte?
Keď si zoberiete, ako vznikla súčasná vláda. Bola tam strana Sieť, tá sa úplne rozsypala. Všetci ľudia, ktorí tam stratili bázu, sa dostali do iných strán a vytvoril sa nový systém. Ale veď to potom mali byť nové voľby. Ak niečo na úrovni Procházku nevyšlo, tak to neznamená, že my si rozoberieme tých poslancov, veď oni tam patria. Ľudia ich nevolili ako jednotlivcov, ale ako skupinu ľudí.
Je tam mnoho takých zádrheľov, ktoré sa mi nepáčia. To je asi taký slovenský fenomén – obísť systém. Potom sme prekvapení, pozeráme, že to nefunguje. Na začiatku sa stane chyba a tú chybu vlečieme so sebou.
POLITIKA
Vy ste vo voľbách podporili prezidentku Čaputovú. Z nej nie ste sklamaný?
Nie, nemôžem byť, stále je rovnako pekná, keď to poviem trochu z tejto strany (smiech). To, čo sa deje okolo nej, ako ju hodnotia... Niekedy sa musím usmiať, že práve tí, ktorí ju nepotrebovali, sú kritickí, ako toto nerobí, že nenahadzuje nové témy.
Aj tu vnímam Slovensko také rozpačité, podivné, bez nejakej základnej línie. Ak niekto dostane mandát, ako ho dostala ona, tak pozorujme, ako to robí, tešme sa z toho. Ona je v mnohých veciach vo svete obľúbenejšia ako na Slovensku. Tam sú ľudia potešení, keď sa s ňou môžu odfotiť, aj francúzsky prezident. U nás ako keby sme stále hľadali len nejaké chyby a čo nerobí správne.
Čítal som, že nechodí po Slovensku. Ako keby mal prezident chodiť po každej dedinke a ukazovať sa ľuďom. Neviem, prečo by to mala robiť, lebo ona skôr zastupuje Slovensko pred svetom. Na to sú iní ľudia a iní politici. To, čo sa zatiaľ deje a akým spôsobom uplatňuje svoj prezidentský mandát, sa mi páči.
Stala sa v tom aj taká umiernená, lebo niektoré jej vyjadrenia ako keby predpokladali, že keď nastúpi do úradu, tak vytiahne všetky tie agendy LGBT a ďalšie vyjadrenia. Voľáko to tak potichučky ide ďalej. Cítim z jej konania, že nemá záujem viesť spoločnosť ku konfrontácii, ako správna žena alebo matka. Aj v našej rodine bola mama vždy tá, ktorá hľadala spôsob, ako nás uzmieriť.
Podporíte niekoho aj pred parlamentnými voľbami?
Ja už mám tej politiky niekedy aj dosť. To je taká utópia každého z nás, že toto už teraz bude dobré. Nechcem povedať, že som sklamaný či rezignovaný. Tiež sa pýtam, ako to dopadne v tom februári, marci budúci rok. Či to nebude taká patová situácia a či aj to nevyjadruje Slovensko, ktoré je také rozpačité vo svojich pohľadoch. Každý dostane tých svojich 10 – 15 % a na koniec z toho aj tak nič nebude. Ako keby aj oni sami osebe ukazovali, že strany sa veľmi nemusia. Až sa niekedy čudujem, že či niektoré tie vyjadrenia naozaj treba až tak ďaleko ťahať.
Aké myslíte?
Jeden na adresu druhého. Vyjadrenia predsedov politických strán, ako sa už dohodnú a nedohodnú, aké má každá svoje chyby. Predseda jednej strany KDH či predseda druhej strany SAS, či predseda ani nie strany, lebo OĽANO nie je strana. Potom toto využíva ďalšia strana, ktorá hovorí: vidíte, ako sa nemajú radi.
Neviem, či má vôbec zmysel do toho osobne vstúpiť svojou osobou, viditeľne. Samozrejme, neodťahujem sa od politiky v tom zmysle, že by som ani nemal chuť ísť voliť. Nemám ale záujem a ani nevidím svoju politickú cestu. Keby to tak nebolo, nešiel by som robiť učiteľa na gymnázium. Hľadal by som nejakú inú cestu a možnosť, aby som bol veľmi blízko politiky. Vzhľadom na moje skúsenosti by som si chcel nechať taký elegantný odstup. Nielen odstup, ale elegantný odstup.
To znamená, že sa nebudete priamo zapájať do politiky. Podporíte niekoho tak ako Zuzanu Čaputovú, že pre voľbami poviete, že tomuto kandidátovi verím?
odkaz
