1
|
Som sám.
Vlastník chvíle biednej.
Mám ľúto plakať ?
Veď okrem tej jednej
môžem celý vesmír milovať
Voda, zem, vzduch
beriem vás na hruď
Som pánom lúk a lesov
bude to láska aj bez slov
Tancujem s lipou, hosana lambada
vôňou opája, amen Carmen
Objímam brezu, jej vlasy ševelia
sme jedno telo, aj bez veselia
Lúka rozprestrie pestré šaty
láka na tisíc vnadov
ja čmeliak bozkám všetky kvety
v posteli s baldachýnom mrakov
V tráve pod vysokou horou
snívam a laškujem s oblohou
vzdušné bozky posielam hore
milá sa zapýri vo večerné zore
Keď žiarlivé slnko únava zviaže
zve ma Luna na nebeské lóže
Na veľkom voze, na mliečnu cestu
zvediem Pannu, Lýru na nočnú siestu
Voda je milenka, slaná i sladká
pohltí, pohojdá a hladka, hladka
Skočím do objatia nežnej stvory
plávam a plávam až do južných morí
Privíta ma džungľa vlhká a teplá
divá neznáma, doňa neprístupná
kochám sa, dobíjam k nej
odmenou sú sladké plody jej
Láska je láska, všade a všetka
máličko dlhá i nesmierne krátka
Nesmieš viac zúfať pre jeden kvet
milovať môžeš aj celý svet!
|
|
|
4
|
|
1. 07.03.2013, 22:24
Som sám.
Vlastník chvíle biednej.
Mám ľúto plakať ?
Veď okrem tej jednej
môžem celý vesmír milovať
Voda, zem, vzduch
beriem vás na hruď
Som pánom lúk a lesov
bude to láska aj bez slov
Tancujem s lipou, hosana lambada
vôňou opája, amen Carmen
Objímam brezu, jej vlasy ševelia
sme jedno telo, aj bez veselia
Lúka rozprestrie pestré šaty
láka na tisíc vnadov
ja čmeliak bozkám všetky kvety
v posteli s baldachýnom mrakov
<...
▲
07.03.2013, 22:51
|
|
5
|
|
4. 07.03.2013, 22:51
to si sám? 🙂
▲
07.03.2013, 22:53
|
|
3
|
Ja nie som veľmi na poéziu, ale priam mi učaroval Edgar Allan Poe a jeho temne krásna poézia, nielen jeho preslávený Havran, a strašidelné poviedky, ale hádam všetko čo napísal..
Město v moři
1831
Trůn smrti ční bez svatozáře hvězd
v nejpochmurnějším městě ze všech měst,
kde táhnou černé mraky od pólů
a kde při míruplném hlaholu
je zlo i dobro věčně pospolu.
Stráž věží, oltář, staré opery,
(čas neotřásl žádnou, jaký div!)
jsou plny démonické nádhery
a vítr neubral jim temných zdiv -
tam pod nebem, kde mají tajný vchod
jsou zbytky chmurných, elegických vod.
V to městě noci věčně černá tma je,
jen občas z moře světlý prapor vlaje,
když bouře příšerně je rozzuří -
nad paláce a stará cimbuří,
nad štíty, burácejíc jako hrom,
nad hroty věží, nad královský dóm,
nad babylónské zdi a hipodrom,
nad besídky ve stínu mandloní,
nad květy, vytesané ve sloni,
nad oltáře a drahocené desky,
jichž proplítající se arabesky
proniká réva zářivými blesky -
tam pod nebem, kde mají tajný vchod
jsou zbytky chmurných, elegických vod.
Stín věží dává divnou předtuchu,
vše zdá se viseti jak ve vzduchu,
neb z pyšné věže města vyhlíží
jen smrt za obrovskými pilíři. -
Hrob zívá - otevřené svatyně
zívají v této vodní planině -
leč bohatství tu nedoutná jak stoh
z diamantových očí starých soch
a mrtví bez šperků a hedvábí
zde vody z jejich koryt nevábí,
vždyť ani vlnka nezčeří se, žel!
na této poušti z černých, chladných skel
a vítr neprozradí, že tu kdys
byl šťastnější a zalidněný mys
a nejen hladina, jež mrtvě hnije
a s****, bezoblačná letargie.
Leč viz, teď rázem rozvlnil se vzduch,
jakoby vlna rozvířila vodní kruh,
jakoby klesla věž o jeden schod
a rozvlnila vlny s****ch vod,
jakoby její špičky, jež se šklebí
dodaly prázdnot zastřenému nebi.
Teď mají vlny růžovější jas
a hodiny jsou znovu, znovu zas -
a když teď z klínu temných oblastí
se řítí město v žhavém ohni hvězd,
peklo, jež pozvedá se z propastí
mu týčí tisíc trůnů na počest.
|
|
|
7
|
|
3. 07.03.2013, 22:45
Ja nie som veľmi na poéziu, ale priam mi učaroval Edgar Allan Poe a jeho temne krásna poézia, nielen jeho preslávený Havran, a strašidelné poviedky, ale hádam všetko čo napísal..
Město v moři
1831
Trůn smrti ční bez svatozáře hvězd
v nejpochmurnějším městě ze všech měst,
kde táhnou černé mraky od pólů
a kde při míruplném hlaholu
je zlo i dobro věčně pospolu.
Stráž věží, oltář, staré opery,
(čas neotřásl žádnou, jaký div!)
jsou plny démonické nádhery
<...
▲
08.03.2013, 11:52
|
Zoe, červ dobyvateľ od neho je úžasný
|
|
|
8
|
|
7. 08.03.2013, 11:52
Zoe, červ dobyvateľ od neho je úžasný
▲
08.03.2013, 13:31
|
To veru je ...
Červ alias Človek ...
|
|
|
9
|
|
8. 08.03.2013, 13:31
To veru je ...
Červ alias Človek ...
▲
08.03.2013, 14:59
|
Našla som to aj na nete, stojí to za to sem dať, rok 1843, ale aká nadčasovosť..
Červ Dobyvatel'
Po pustých rokoch, dňoch
sa svetlá gala noci zaskveli.
S krídlami v závojoch,
topiac sa v slzách, sedia anjeli
v divadle, v ktorom práve beží hra
o túžbach, biedach a k nej po celý
čas kŕčovitá hudba orchestra
tóny sfér medzi vzlykmi ševelí.
A herci - verný boží predobraz -
si čosi mrmlú cez predstavenie,
sem a ta blúdia zas a zas.
Sú to len bábky, čo sa zmätene
hýbu, ked' kývnu netvory,
čo pohybujú všetkým na scéne
a trúsia z krídel kondorích
neviditeľné súženie.
Dej nezanikne, verte. Akože
ten pohl'ad pamäť pochová?
S fantómom, čo ho nikdy nemôže
dochytiť dav, a márne ľudkovia
behajú, do kruhu sa pechoriac,
stále a stále odznova.
Šialenstva mnoho, hriechu ešte viac
a strach je v deji osnova.
Tu v strede všetkého sa akýsi
hadovitý tvor objaví!
Pomedzi dej a kulisy
plazí sa strašný, krvavý!
K zdeseným hercom zacieli
a požiera ich biedne postavy,
cicia im krv a plačú anjeli,
znie mľaskot hroznej ohavy.
Tma - zhasli svetlá - len tma hrozivá
a smrtný rubáš sa už pohýna,
opona padá, hrom sa ozýva,
akoby prišla súdna hodina,
anjeli rvú si rúcha hodvábne
a každý z nich si spomína,
že Človek názov tragédie znie,
Červ Dobyvatel' je v nej hrdina
|
|
|
|