Balíček keksov - poviedka.

neviem, či ju tu už niekto nedal...ale pri milanickovej teme o balícku chipsov mi napadla :D

Balíček keksov
Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže mal jej let meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si po chvíli prisadol neznámy muž, otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená týmto chovaním, ale nepovedala nič, mysliac si: “To je ale drzáň!”
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Štvalo ju to čím ďalej tým viac, ale nechcela robiť scény.
Keď už zostával len jediný keks, pomyslela si: “Hádam sa neopováži..?” A muž s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal.
Tak to už bolo príliš. Nazlostená zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, s obrovským prekvapením objavila balíček s keksami. Zavretý a nedotknutý!
Tak veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť...
Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... pričom ona si rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.
V živote človeka sú veci, ktoré sa už nedajú vrátiť. Kameň, keď sme ho už hodili; slovo, keď sme ho vyslovili; príležitosť, keď sme ju prepásli; čas, keď už uplynul. Stojí to vôbec za to, aby sme zatemnili svojho ducha hnevom kvôli banalitám, ako je napríklad pár keksov? Ako často vo svojej domýšľavosti odsudzujeme iných za veci, ktoré sme im neprávom pripísali..?

alebo iné ponaučenie nebud pazravý :D

To je milé . Boh vie ako by som sa zachoval ja. Ale malo pravdepodobne, ze by sa mi to stalo. No a navyše ja som v celku pozorný.

ale to ani nie je o pozornosti.. skor o omylnosti .)

Ved píšem, ze som pozorný t.j., ze robím menej omylov . Chápem ten príbeh aj co sa nim chce povedat rep. co chce v ľuďoch vyvolať no ja mam ine myšlienkové pochody a nesadnem len tak na lep hoccomu. Nechap ma zle. Mam príliš kritické myslenie .

Poučný príbeh---Je v tom kus skutočnej človečiny---Vďaka zaň--- 

Tak škoda,že mu nepovedala,že nech netlačí do hlavy jej keksíky.Všetko by sa vysvetlilo,zasmiali by sa tomu,potom by pokecali,zamilovali sa ,zobrali,mali spolu krásne deti a žili by šťastne až do konca života.A obal z tých keksíkov by si zarámovali a bol by na čestnom mieste v obývačke....to by bolo také super...   

hehe, presne ako v rozprávke :DD ale realita..

Nóóóóó,ak by som tam bola ja,tak by som mu isto niečo povedala....že halóóóóó pane,prečo kálujete moje keksy????Si kúpte vlastné....   

ale suhlasím s jednou vecou, tak to dopadne, ak to, co si clovek myslí, ostáva v mysli a nepovie nahlas

Hej,len niekedy asi ja nepoviem všetko,čo si myslím,ak viem,že by som tým niekomu ublížila.Vtedy radšej kušem do jazyka...Hlavne,ak je to niekto,na kom mi záleží...

podobne, niekedy som prilis empatická..a niekedy mi naopak chýba ráznost...nemám rada slovné "burky" jedine tie na oblohe .)
ALE vsak nevadí, nemozem byt uplne dokonalá   

Tak ja s háádam rada.Ale len s ľuďmi,na názore ktorých mi záleží.Hovorím o reálnom svete.Nie o tomto virtuálnom....

vsak ja pisem o reale, ze sa nerada hádam..vo virtuále skor :DD

Ani ak vieš,že máš tuti pravdu?Ani vtedy nie?Lebo ja vtedy idem až na krv....   

tak zasa nepisem, ze sa neviem pohádat :D ale ze sa snazim hádkam vyhýbat..

Som našla toto...nie sú to keksy,ale karty...