1
|
Žil raz v meste Alexandria jeden svätý muž – askéta, celkom odovzdaný viere. Vo svojej oddanosti popredal všetok svoj majetok, aby získané peniaze mohol dať biednym, utiahol sa do samoty a celé mesiace sa venoval rozjímaniu, modlitbe a odriekaniu.
Odev nosil vždy jednoduchý, jedol iba raz za deň, a to až večer, mäso nejedol nikdy a okrem čistej vody nikdy nepil iný nápoj. Prebýval v čistote, poslušnosti a chudobe, hovoril málo a tichým slovom, bol skromný a žil akoby anjel v ľudskom tele.
I zmyslel si jedného dňa, že svoju vieru rozhlási tak, aby o nej vedel celý svet. Odviazal oslíka, vysadol naň a vybral sa naprávať ľudí na cestu spasenia. Nezvedel však, vo svojej samote, že pomery v meste sa zmenili a ľudia uverili v iného boha.
Jedným slovom...
Náš askéta nepochodil dobre. Somára mu ukradli, jeho spalicovali, vyzliekli z neho kutňu a hnali ulicami. Nahý, bosý a doráňaný, dovliekol sa na púšť a takto oči k nebu obrátil:
-- Pane! Rozdal som všetok svoj majetok, pomáhal som biednym, žil som v čistote a poslušnosti, pribral som sa zvestovať lásku a milosť bezbožníkom...
Boh sa nachvíľu zamyslel, potiahol za bradu a potom sa spýtal:
-- A kázal som ti to ja???
Čítajte viac: odkaz
|
 |
|
4
|
|
1. 28.02.2010, 22:07
Žil raz v meste Alexandria jeden svätý muž – askéta, celkom odovzdaný viere. Vo svojej oddanosti popredal všetok svoj majetok, aby získané peniaze mohol dať biednym, utiahol sa do samoty a celé mesiace sa venoval rozjímaniu, modlitbe a odriekaniu.
Odev nosil vždy jednoduchý, jedol iba raz za deň, a to až večer, mäso nejedol nikdy a okrem čistej vody nikdy nepil iný nápoj. Prebýval v čistote, poslušnosti a chudobe, hovoril málo a tichým slovom, bol skromný a žil akoby anjel v ľudskom tel...
▲
01.03.2010, 06:12
|
boh asi tiež nemohol pochopiť,ako mohol stvoriť takého hlupáka....
|
 |
|
9
|
|
1. 28.02.2010, 22:07
Žil raz v meste Alexandria jeden svätý muž – askéta, celkom odovzdaný viere. Vo svojej oddanosti popredal všetok svoj majetok, aby získané peniaze mohol dať biednym, utiahol sa do samoty a celé mesiace sa venoval rozjímaniu, modlitbe a odriekaniu.
Odev nosil vždy jednoduchý, jedol iba raz za deň, a to až večer, mäso nejedol nikdy a okrem čistej vody nikdy nepil iný nápoj. Prebýval v čistote, poslušnosti a chudobe, hovoril málo a tichým slovom, bol skromný a žil akoby anjel v ľudskom tel...
▲
01.03.2010, 20:30
|
ja mam rada tuto...
gazania,nežny kvietok s povabnymi farbami,vo dne i v noci tužila po tom,aby ju navštivili včely,pretože doteraz ani jedna sa neposadila na jej lupienky.napriek tomu kvetinka stale snivala počas noci si predstavovala nebo a na nom tisic lietajucich včiel,ktore jej davali nežny bozk,vdaka tomuto pocitu sa vzdy rozvinula kazde rano v plnej krase,raz v noci sa jej mesiac opytal,nie si unavena z tolkeho čakania?Aj ano,povedala gazania,ale musim bojovať,lebo ak sa neroztvorím zvädnem...(veronček,to mam z jednej krasnej knižky ,vdaka) 
|
 |
|
3
|
Balada o "samozvanom" nepochopenom prorokovi..
praskla mi lebka
|
 |
|
5
|
dobre
njn, poucenie : nehovor ludom o vsetkych svojich myslienkach.
|
 |
|
6
|
Ak niečo robíme v presvedčení, že je to správne, nič nás nemôže zastaviť... prekážky preverujú len našu vytrvalosť a silu presvedčenia.
|
 |
|
7
|
Je to agonia ateistickeho videnia sveta. Ateisti asi trpia na predstavu, ze Bohov je kolko kto potrebuje, aby im sadli vtípky.
|
 |
|
8
|
mozem aj ja prispiet. ma zaujalo vcera :
Mladý muž silného tela, oslabený hladom, sedel na čiastke ulice pre chodcov a napínal ruku ku všetkým, ktorí ho míňali, žobral a opakoval smutnú pieseň jeho prehry v živote, zatiaľ čo trpel hladom a ponížením.
Keď nadišla noc, jeho pery a jazyk vyprahli a jeho ruka bola stále prázdna, tak ako jeho žalúdok. Zodvihol sa a vyšiel von z mesta, kde si sadol pod strom a horko zaplakal. Potom zdvihol zmätené oči k nebu a kým hlad pohlcoval jeho vnútro, povedal: „Ó Pane, išiel som k bohatému mužovi a žiadal o zamestnanie, ale on sa od mňa odvrátil kvôli mojej úbohosti; klopal som na dvere školy, ale bolo mi zabránené útechy, pretože mám prázdne ruky; hľadal som akékoľvek povolanie, ktoré by mi dalo chlieb, ale všetko bez osohu. V zúfalstve som prosil o almužny, avšak Tvoji ctitelia ma uvideli a povedali: „Je silný a lenivý, nemal by žobrať.“
„Ó Pane, je Tvojou vôľou, že som sa zrodil svojej matke a teraz ma zem núka k Tebe späť, ešte pred ozajstným koncom.“
Jeho výraz sa potom zmenil. Vstal a oči sa mu v tej chvíli leskli rozhodnosťou. Z konára stromu zhotovil hrubú a ťažkú palicu a kričiac ju namieril smerom k mestu: „Prosil som o chlieb všetkou silou svojho hlasu a bol som odmietnutý. Teraz ho nadobudnem silou svojich rúk! Prosil som o chlieb v mene milosrdenstva a lásky, ale ľudia o mňa nedbali. Vezmem si ho teraz v mene zla!“
Míňajúce roky urobili z mladíka zlodeja, vraha a ničiteľa duší; odstránil všetkých, ktorí sa mu postavili, nazhromaždil bájne bohatstvo, s ktorým zvíťazil nad tými, čo majú moc. Bol obdivovaný spoločníkmi, nenávidený inými zlodejmi a obávaný pre dav.Jeho bohatstvo a falošné postavenie prevládlo nad Emirom, aby ho ustanovilo námestníkom v tom meste – žalostné dianie, vykonané nemúdrymi guvernérmi. Zlodeji boli potom legalizovaní; útlak bol podporovaný autoritou; potlačovanie biednych sa stalo samozrejmosťou; zástupy sa podlizovali a velebili.
Takto prvý dotyk ľudského sebectva robí zločincov z prostých, vrahov, so synov mieru; takto ranný žiaľ ľudského pokolenia rastie a udiera späť na ľudstvo tisícnásobne!
|
 |
|
10
|
nemal sa hrať na BOha ..mal mať vlastné UčENIE 
|
 |
|
11
|
Hľadač múdrosti strávil tri bolestné, úmorné týždne šplhaním na vysokú, skalnatú horu.
Na jej vrchole našiel múdreho starca a i pýta sa ho:
Múdry muž, ako môžem svoj život učiniť šťastnejším?
Tak pre začiatok by som ti poradil, aby si až za mnou pôjdeš nabudúce
horu obišiel a vyšiel sem lanovkou. . .
|
 |
|
12
|
|
11. ninka 01.03.2010, 20:59
Hľadač múdrosti strávil tri bolestné, úmorné týždne šplhaním na vysokú, skalnatú horu.
Na jej vrchole našiel múdreho starca a i pýta sa ho:
Múdry muž, ako môžem svoj život učiniť šťastnejším?
Tak pre začiatok by som ti poradil, aby si až za mnou pôjdeš nabudúce
horu obišiel a vyšiel sem lanovkou. . .
▲
02.03.2010, 10:43
|
...a prines mi sisky a cappucino, dodal  (teda ja by som)
|
 |
|
13
|
|
11. ninka 01.03.2010, 20:59
Hľadač múdrosti strávil tri bolestné, úmorné týždne šplhaním na vysokú, skalnatú horu.
Na jej vrchole našiel múdreho starca a i pýta sa ho:
Múdry muž, ako môžem svoj život učiniť šťastnejším?
Tak pre začiatok by som ti poradil, aby si až za mnou pôjdeš nabudúce
horu obišiel a vyšiel sem lanovkou. . .
▲
02.03.2010, 11:00
|
ja byt starcom by som mu polozil jedinu otazku. Cloveče ty sa ides spytat niekoho, kto zije na vrchole hory niečo ? Ved si cvok. ( a vduchu by som si zanadaval, ze ked im budem hovorit pravdu, tak mi sem nebudu uz nic znasat a ja snad budem musiet aj nieco robit))
|
 |
|
14
|
este sa votriem, nevadi Vlado ? (-:
Človek je môj milý
a ja som jeho milovaná.
Túžim po ňom a on je mnou vzplanutý.
Ale beda, mám spoločníčku v jeho láske,
ktorá mňa robí nešťastnou a jeho trápi;
druhú ženu, s menom Hmota,
ktorá nás nasleduje, kamkoľvek ideme,
strážkyňu, čo nás drží oddelene.
Hľadám svojho milého v krajine,
medzi stromami a pri jazerách,
ale nenachádzam ho.
Hmota ho okúzlila a odviedla ďaleko do mesta,
do spoločností, do skazy a utrpenia.
Hľadám ho v sálach poznania
a v chrámoch múdrosti,
ale nemôžem ho nájsť.
Hmota, ona, čo je oblečená v prach,
ho zaviedla do pevnosti sebectva,
kde má príbytok nerozvážnosť.
Hľadám ho na miestach uspokojenia,
ale nenachádzam ho,
pretože moja nepriateľka ho prikovala
v jaskyniach nenásytnosti a žiadosti.
Volám ho za úsvitu,
kedy je východ naplnený radosťou,
ale on ma nepočuje,
pretože jeho uši sú ťažkopádne
a meravé lakomosťou.
Nežne sa ho dotýkam večer,
keď sa tma stáva tichom a kvety spia,
avšak on o mňa nedbá,
pretože myslí iba na veci nasledujúceho dňa.
Môj milý ma ľúbi a usiluje o mňa
vo svojich vlastných prácach,
ale nájde ma iba v dielach Boha.
Snaží sa o zväzok so mnou v palácoch slávy,
ktoré stavia ponad hlavy biednych,
či v zlate a striebre.
Ja sa mu však zjavím len v jednoduchom dome,
postavenom bohmi na brehoch potoka citov.
Pokúša sa ma bozkať pred tyranmi a vrahmi,
ale ja mu dovolím ochutnať moje ústa,
iba ak v samote, medzi prostými kvetmi.
Urobil by lož prostredníkom medzi nami,
ale ja netúžim po sprostredkovateľovi,
okrem nepoškvrneného skutku, nesebeckého činu.
Môj milý sa naučil plakať a nariekať
od mojej nepriateľky Hmoty;
avšak ja ho naučím preliať slzy prosby
s oka jeho duše
a povzdychnúť túžbou, ak hľadá uspokojenie.
Môj milý je môj
a ja som jeho.
|
 |
|
|