Amos 8-9

4. Kôš s ovocím

Toto mi zjavil Pán, Jahve:
hľa, kôš ovocia!
I riekol: „Čo vidíš, Amos?“
Odpovedal som: „Kôš ovocia.“
Pán mi povedal:
„Príde koniec na môj ľud, Izrael,
neprejdem viac popri ňom.
Kvíliť budú piesne paláca v ten deň –
hovorí Pán, Jahve.
Bude veľa mŕtvol
a hocikde ich pohádžu. Ticho!

Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch
a nivočíte bedárov krajiny.
Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac,
aby sme mohli predávať obilie;
a sobota, aby sme otvorili sýpky,
aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu
a klamali na falošnej váhe?
Chceme kúpiť za peniaz maličkých
a chudobných za pár topánok
a smeti predať ako obilie.«“

Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu:
„Nikdy nezabudnem na ich skutky.
Či sa nemá pre toto triasť zem
a smútiť každý jej obyvateľ?
Nemá sa dvíhať celá ako Níl,
nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?
V ten deň, hovorí Pán,
dám slnku zapadnúť napoludnie
a zem zatemním v jasný deň.
Sviatky vám obrátim na smútok,
všetky vaše piesne na žalospevy,
na každé bedrá dám vrecovinu
a na každú hlavu plešinu.
Urobím to ako smútok za jedináčikom
a koniec toho ako trpký deň.
Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve –
i pošlem na zem hlad;
nie hlad po chlebe a nie smäd po vode,
ale po počúvaní Pánovho slova.“
A budú sa tackať od mora k moru
a od severu na východ sa budú túlať,
čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.
V ten deň budú omdlievať
krásne panny a mládenci od smädu.
Tí, čo prisahajú na hriech Samárie
a vravia: „Ako žije tvoj boh, Dan,
a ako žije púť do Bersabe!“
Preto padnú a viac nevstanú.

5. Trest na oltár v Beteli

Videl som Pána stáť pri oltári.
I riekol: „Prašti hlavicu tak,
aby sa zatriasli trámy;
dolám im ich všetkým na hlavách
a ostatok z nich mečom pobijem;
zbeh od nich neutečie
a kto ostane, nezachráni sa.
Ak vniknú do podsvetia,
moja ruka ich odtiaľ donesie,
a ak vystúpia do neba,
aj odtiaľ ich stiahnem.
Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu,
vysliedim ich a donesiem odtiaľ
a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno,
tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.
Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi,
tam rozkážem meču a zabije ich,
upriem na nich svoje oči
na nešťastie, a nie na blaho.“

Pán, Jahve zástupov,
sa dotkne zeme a tá sa zatrasie
a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú,
bude vystupovať celá ako Níl
a upadať ako rieka Egypta.

On stavia v nebesiach svoju hornú sieň,
jej klenbu zasadil do zeme;
on privoláva vody mora
a rozlieva ich po povrchu zeme,
Jahve je jeho meno.
„Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa
ako synovia Etiópie? – hovorí Pán.
Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny,
Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?

Hľa, oči Pána, Jahveho,
spočívajú na hriešnom kráľovstve:
Ja ho zmetiem z povrchu zeme,
lenže nezmetiem úplne
dom Jakubov – hovorí Pán.
Hľa, ja dám príkaz a rozosejem
synov Izraela medzi všetky národy,
ako sa osieva na riečici,
že kamienok nepadne na zem.
Mečom zomrú
všetci hriešnici môjho ľudu,
ktorí hovoria: »Nedostihne
a nepredbehne nás nešťastie.«