Ako sa zo žida stal katolícky kňaz.

Alfonz Ratisbonne pochádzal z francúzskeho Štrasburgu, z jednej z najbohatších a najvplyvnejších rodín židovskej komunity.

Alfonz plánoval svatbu so svojou priateľkou Florou. Ešte pred tým sa však rozhodol, že navštívi Izrael. Počas cesty urobil nepredvídanú a neplánovanú zastávku v Ríme. Písal sa rok 1842, Alfonz mal 28 rokov. V Ríme prišiel do kontaktu so skupinou horlivých francúzskych katolíkov. Mnohí z nich boli konvertiti, medzi nimi aj priateľ jeho brata Teodora - barón de Bussiéres, pôvodne luterán. Barón prosil priateľov, aby sa modlili za Alfonza a za jeho obrátenie.

Keď sa chystal odísť do Izraela, barón ho presvedčil aby zostal v Ríme ešte jeden deň aby ho sprevádzal na pohrebe jeho známeho. Bolo to 20. januára 1842 v kostole svätého Andreja. Alfonz pre svoj postoj ku katolíkom nemal vôbec záujem ísť s ním do kostola, preto zostal čakať v kočiari. Po chvíli ho však premohla zvedavosť a aspoň nakukol dnu. A tu sa stalo to, čo ho ako blesk z neba radikálne zasiahlo.

,,Z ničoho nič som sa začal cítiť zaplavený zvláštnym nepokojom a videl som padať ako by závoj predo mnou. Kostol sa mi zdal tmavý, okrem jednej kaplnky, v ktorej sa zdalo akoby sa koncentrovalo všetko svetlo. Neviem, ako som sa ocitol na kolenách pred mramorovým oltárom tej kaplnky. Vskutku bol som v druhej časti kostola a medzi mnou a kaplnkou bolo mnoho vecí pripravených na pohreb, ktoré mi bránili k priamej ceste k nej. Akokoľvek sa to stalo ocitol som sa v tejto kaplnke a zdvihol som oči k svetlu, ktoré tak silno žiarilo. Vtedy som videl postavenú nohami na oltári, živú, veľkú, majestátnu, prekrásnu svätú Pannu Máriu. Viackrát som sa snažil pozdvihnúť k nej svoje oči, ale jej jas a môj rešpekt mi to nedovolili. Vždy som nakoniec oči sklopil, ale to mi nebránilo, aby som jasne cítil zrejmosť a realitu zjavenia. Uprel som teda oči na jej ruky a videl som v nich výraz odpustenia a milosrdenstva. Neovládateľná sila vnútri ma pobádala k nej. V jej prítomnosti, i keď mi nepovedala ani jediné slovo, razom akoby úderom som pochopil hrôzu stavu, v ktorom som sa nachádzal, deformáciu hriechu a zároveň krásu viery v Evanjelium. Jedným slovom, naraz som všetko pochopil. Nemôžem si uvedomiť, akým spôsobom v jednom momente som nadobudol poznanie viery. Všetko, čo môžem povedať je, že v okamžiku gesta tých rúk mi spadol závoj z očí. Nie jeden, ale veľa závojov, ktoré dovtedy zahaľovali môj zrak. Zmizli tak rýchlo, ako mizne sneh, ľad alebo blato, keď naň naplno zažiari slnečné svetlo. Videl som na dne priepasti krajnú mizériu, z ktorej som bol vytrhnutý vďaka činu nekonečného milosrdenstva.,,
Jeho svedectvo sa končí slovami: ,,Ona mi nepovedala nič, ale ja som pochopil všetko“.

Pri východe z kostola hovoril takmer nezrozumiteľné slová o Božej láske a o milosrdenstve Panny Márie. Keď prechádzal okolo rakvy zosnulého, povedal: "Koľko sa modlil za mňa tento pán!" Toho pána však vôbec nepoznal. Bol to priateľ baróna de Bussiéres, veľmi horlivý katolícky šľachtic de La Ferronay, ktorý zomrel neočakávane pred dvoma dňami na infarkt. Barón mu už predtým niekoľkokrát rozprával o mladom židovi zo Štrasburgu. A až po jeho smrti sa prezvedelo, že šľachtic požiadal svojho spovedníka o dovolenie, aby smel obetovať svoj život za obrátenie toho izraelitu, ktorého ani osobne nepoznal. Boh prijal túto ponuku života a Alfonz to vo svojom mystickom zážitku pochopil.
Hľa aká dôležitá je pravda katolíckej viery o spoločenstve svätých. Keď na to pozeráme z pohľadu viery, bola to reťaz modlitieb a obiet okolo Alfonza, ktorá vyprosila Boží zásah, na príhovor, ako tisíce krát, Panny Márie.

V tomto dotyku milosti pochopil aj význam a nevyhnutnosť krstu, po ktorom od tej chvíle dychtivo túžil. Bol pokrstený o jedenásť dní neskôr a prijal meno Mária. Neskôr, v roku 1848 bol vysvätený za kňaza. Najskôr bol jezuita, potom s bratom Teodorom, ktorý sa taktiež stal katolíkom založil kongregáciu Našej Panej zo Sionu, ktorá ešte existuje. Jej poslaním je napomáhať obráteniu židov na evanjelium. Zomrel v roku 1884 ako sedemdesiat ročný vo Svätej Zemi v Ain Karim. Pred smrťou povedal tieto slová: ,,Moja dôvera v Máriu dosiahla stupeň, ktorý videné čisto ľudsky by bol považovaný za ľahkovážnosť. Nič iné som nerobil, iba som sa snažil byť znakom, ktorý by bratom ukazoval na Pannu Máriu, ktorej orodovanie je všemohúce“.

Jeho následný odchod zo židovstva, odtrhnutie od rodiny a rozchod zo snúbenicou neboli pokojné. Vyvolali vlnu nevôle a nepochopenia. Ale jeho pevná vôľa vyrvať a zrieknuť sa toho, čo ľudia považujú za najsilnejšie sú dôkazom pevnosti, pravdivosti a sily jeho obrátenia. Sám pápež Pius IX. ustanovil riadny kanonický proces skúmania zázračného obrátenia a zveril ho svojmu kardinálovi - vikárovi. Z tohto procesu je dekrét s dátumom 03.06.1842 o zázračnom obrátení žida Alfonza Ratisbona na katolícku vieru. Alfonz bol až do svojej smrti, teda celých 42 rokov po svojej konverzii pevný kresťanskej viere, verný rehoľnému životu, vytrvalý v odriekaní a modlitbe a kontemplácii a aktivite. Nikdy nespochybnil pravdivosť toho, čo zažil.

Krátko pred smťou napísal:

“Keby mi ono ráno 20. januára 1842 niekto povedal: ,Ty, pyšný žid sa staneš katolíkom’, mal by som ho za najväčšieho blázna na svete. Keby mi niekto v okamihu, keď som vstupoval do kostola sv. Ondreja – bolo to na poludnie – ,povedal: ,Za štvrť hodiny sa budeš klaňať Ježišovi Kristovi, Bohu
a svojmu Pánovi, budeš ležať v prostrácii v tomto chudobnom kostolíku a budeš sa biť v prsia pri nohách kňaza v jezuitskej koľaji, kde prežiješ fašiangy, aby si sa pripravil na krst, za štvrť hodiny budeš ochotný obetovať sa pre katolícku vieru, zriekneš sa sveta, svojich záľub, svojho majetku, svojich cti, priateľov, svoje sľubne sa rozvíjajúcej kariéry, zriekneš sa aj lásky svojej rodiny, rešpektu svojich priateľov, vážnosti u Židov a nebudeš mať záujem o nič iné ako slúžiť Ježišovi Kristovi a niesť Jeho kríž až do smrti’, hovorím, že keby mi nejaký prorok toto predpovedal, mal by som za to, že nie je bláznivejšieho človeka, než je tento: snáď len taký, ktorý by niečomu tak šialenému, tak bláznivému veril. A predsa toto bláznovstvo je dnes mojou múdrosťou a mojím šťastím. Čo som z toho kroku mohol získať, aký som z toho mohol mať prospech? Bol som predsa bohatý Žid z rodiny, ktorá sa zriekla môjho brata, ktorý sa stal kňazom, mal som navyše dediť po svojom bohatom strýkovi, mal som sa ženiť, mal som pred sebou žiarivú kariéru! Čo ma
k tomu prinútilo? Čítanie katolíckych kníh? Žiadne som
sa nikdy ani nedotkol! Rozhovory s katolíckymi priateľmi? Ja žiadne nemal!
Prenasledoval som svojho brata a voči kresťanskej viere som bol nastavený výhradne nepriateľsky!
Alebo to Rím a jeho pamiatky na mňa tak zapôsobili? Veď ja v rímskom gete vzplanul na kresťanstvo ešte väčšie nenávisťou! Alebo ma snáď chcete obviniť zo samoľúbosti, že na seba chcem upútať pozornosť?! Nie!
Dôvod môjho obrátenia má len jedno meno – Mária!”

Cesty Božie sú nevyspytateľné.

2, .... a ak je dôvodom tvojho obrátenia - "Mária", ...... tak si stále pohan/ani nie žid/, ..... pretože skôr sa zemeguľa začne točiť opačne ako by žiž videl v Písme ženský, božský kult, .... alebo uveril v trojicu!
A neviem či si "samoľúby", .... ale určite si sa neobrátil k Bohu Biblie, .... nakoľko skutočné obrátenie sa deje úplne inak.
A to Biblia presne opisuje. Takéto "obrátenia" a rychlokvasení kresťania sú len niečim, nad čím je mi smutno!
A oni stále len opakujú rovnaké chyby, .... majú oči a predsa nevidia, .... majú uši ale nepočujú!

6, ...... ak je dnes "rozkolnícke a nejednotné" náboženstvo, tak je to dnes hlavne katolícke náboženstvo.
Ale tam už ani nemožno hovoriť o nejakom uctievaní, ... pretože to je už dehonestácia Biblie, ...Boha a ..... aj zdravého rozumu!
Súhlasím , že "slnko svieti na každého", ..... ale v RKC či už modernej/súčasnej/ alebo tej tradičnej nesvieti nič, .... tam je duchovná tma! odkaz